„Čas mlčať a čas hovoriť“

KOĽKOKRÁT si si povzdychol: „Kiež by som to nebol povedal“? Ale možno si spomenieš aj na situácie, keď si nedokázal povedať svoj názor. Pri spätnom pohľade si si možno pomyslel: „Kiež by som bol niečo povedal.“

Biblia hovorí, že je „čas mlčať a čas hovoriť“. (Kazateľ 3:7) Ale problém je rozhodnúť sa, kedy mlčať a kedy hovoriť. Naša nedokonalá ľudská povaha nás často núti robiť a hovoriť veci v nesprávnom čase. (Rimanom 7:19) Ako môžeme ovládnuť svoj nepoddajný jazyk? — Jakub 3:2.

Spôsoby krotenia jazyka

Na to, aby sme sa vedeli rozhodnúť, kedy hovoriť a kedy zostať ticho, nepotrebujeme dlhý zoznam pravidiel určených pre každú možnú situáciu. Skôr by nás mali usmerňovať vlastnosti, ktoré sú podstatnou súčasťou kresťanskej osobnosti. Ktoré vlastnosti sú to?

Ježiš Kristus vysvetlil, že hlavnou vlastnosťou podnecujúcou jeho učeníkov je láska. „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou,“ povedal Ježiš. (Ján 13:35) Čím viac budeme prejavovať takúto bratskú lásku, tým lepšie budeme ovládať svoj jazyk.

Nesmierne nám pomôžu aj dve príbuzné vlastnosti. Jednou z nich je pokora. Umožní nám ‚považovať ostatných za vyšších od seba‘. (Filipanom 2:3) Tou druhou je miernosť, ktorá nám umožní ‚ovládať sa za zlých okolností‘. (2. Timotejovi 2:24, 25) Dokonalý príklad toho, ako by mali byť tieto vlastnosti prejavované, máme v Ježišovi Kristovi.

Keďže ovládať jazyk je ťažšie, keď sme pod tlakom, pouvažujme o noci pred Ježišovou smrťou — bol to čas, keď Ježiš cítil „bolestné znepokojenie“. (Matúš 26:37, 38) To, že Ježiš sa tak cítil, nie je prekvapujúce, keďže od toho, či zostane Bohu verný, závisela večná budúcnosť celého ľudstva. — Rimanom 5:19–21.

Istotne to bol vhodný čas na to, aby sa Ježiš rozprával so svojím nebeským Otcom. Odišiel sa preto modliť a požiadal troch zo svojich učeníkov, aby zostali bdieť. Po nejakom čase prišiel a našiel ich spať. Nato povedal Petrovi: „Či ste nemohli bdieť so mnou ani jedinú hodinu?“ Za týmto láskyplným pokarhaním nasledovali slová vyjadrujúce porozumenie pre ich slabosti. Povedal: „Duch je síce dychtivý, ale telo je slabé.“ Neskôr Ježiš opäť prišiel a našiel učeníkov spať. Hovoril s nimi láskavo a „odišiel a tretí raz sa modlil“. — Matúš 26:36–44.

Keď Ježiš tretí raz našiel učeníkov spať, nebol k nim drsný, ale povedal: „V takom čase, ako je tento, spíte a odpočívate! Hľa, priblížila sa hodina, keď má byť Syn človeka zradený do rúk hriešnikov.“ (Matúš 26:45) Iba ten, kto má srdce naplnené láskou a kto má naozaj miernu a pokornú povahu, sa v takom ťažkom čase mohol vyjadrovať takýmto spôsobom. — Matúš 11:29; Ján 13:1.

Krátko nato bol Ježiš zatknutý a postavený pred súd. Tu sa dozvedáme, že niekedy je najlepšie mlčať, dokonca i keď sme v kresťanskej službe. Hlavní kňazi chceli Ježiša falošne obviniť a vôbec nemali záujem dozvedieť sa pravdu. A tak v tej atmosfére plnej napätia Ježiš zostal ticho. — Porovnaj Matúša 7:6.

Ježiš však nezostal ticho, keď ho veľkňaz žiadal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Kristus, Boží Syn!“ (Matúš 26:63) Keďže Ježiš bol pod prísahou, bol čas, aby hovoril. Preto odpovedal: „Ty sám si to povedal. A predsa vám hovorím: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“ — Matúš 26:64.

Ježiš v tom významnom dni dokonale ovládal svoj jazyk. V jeho prípade láska, miernosť a pokora boli prirodzenou súčasťou jeho osobnosti. A ako môžeme my využívať tieto vlastnosti na ovládanie svojho jazyka, keď sme pod tlakom?

Ovládnuť jazyk, keď sme nahnevaní

Keď sa nahneváme, často prestávame ovládať svoj jazyk. Napríklad Pavol a Barnabáš sa raz nezhodli v názore. „Barnabáš bol rozhodnutý vziať so sebou aj Jána zvaného Marek. Avšak Pavol nepovažoval za vhodné brať ho so sebou, lebo sa v Pamfýlii od nich odlúčil a nešiel s nimi pracovať. Na to došlo k ostrému výbuchu hnevu, takže sa od seba oddelili.“ — Skutky 15:37–39.

Michael,a ktorý niekoľko rokov pracoval na rôznych stavbách, rozpráva: „Na stavbe bol jeden človek, ktorého som dobre poznal a ktorého som si vážil. Ale zdalo sa, že stále nachádza nejaké chyby na mojej práci. Cítil som sa zranený a roztrpčený, ale nedával som svoje city najavo. Jedného dňa, keď kritizoval prácu, ktorú som práve urobil, to dosiahlo vrchol.

Nechal som voľný priechod všetkým nahromadeným citom. V tej chvíli som vo svojom hneve nepomyslel na to, aký zlý dojem to muselo urobiť na všetkých okolo. Po zvyšok toho dňa som sa s ním už nechcel ani rozprávať, ani ho vidieť. Teraz si uvedomujem, že som ten problém neriešil správne. Bolo by bývalo oveľa lepšie, keby som bol zostal ticho a prehovoril až vtedy, keď by môj hnev ochladol.“

Našťastie, kresťanská láska podnietila týchto dvoch jednotlivcov k tomu, aby vyriešili svoje nezhody. Michael vysvetľuje: „Po úprimnom rozhovore sme lepšie pochopili jeden druhého a teraz máme pevný priateľský vzťah.“

Michael sa poučil, že ak sme nahnevaní, niekedy je múdre mlčať. „Muž s rozlišovacou schopnosťou je chladného ducha,“ hovoria Príslovia 17:27. Rozlišovacia schopnosť a bratská láska nám pomôže ovládnuť nutkanie vyhŕknuť niečo zraňujúce. Ak nás niekto urazil, porozprávajme sa s tým človekom osamote v miernom a pokornom duchu s cieľom obnoviť pokoj. A čo ak už došlo k výbuchu hnevu? Láska nás podnieti, aby sme potlačili svoju pýchu a pokorne sa usilovali o zmierenie. Je to čas, keď treba hovoriť, keď treba vyjadriť ľútosť a uzdraviť zranené city úprimnou komunikáciou. — Matúš 5:23, 24.

Keď ticho nie je riešením

Hnev alebo podráždenosť by mohli spôsobiť, že by sme sa s človekom, ktorý nás hnevá, prestali rozprávať. To môže byť veľmi škodlivé. „V prvom roku nášho manželstva boli situácie, keď som sa so svojím manželom nerozprávala aj niekoľko dní,“ priznáva María.b „Zvyčajne to nebolo pre veľké problémy, ale skôr pre nahromadenie malých podráždení. Stále som sa zaoberala všetkými tými mrzutosťami, až sa z nich stala prekážka podobná vrchu. Potom nastal okamih, keď som to už nedokázala zniesť a jednoducho som sa s manželom prestala rozprávať a trvalo to dovtedy, kým moja frustrácia nepominula.“

María dodáva: „Biblický text ‚nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou‘ mi pomohol napraviť moje zmýšľanie. Spolu s manželom sme sa veľmi usilovali zlepšiť komunikáciu, aby sa problémy nekopili. Nebolo to ľahké, ale som šťastná, že po desiatich rokoch manželského života môžem povedať, že tie obdobia kamenného ticha sú oveľa zriedkavejšie. Musím však priznať, že na ovládaní tohto sklonu stále pracujem.“ — Efezanom 4:26.

María zistila, že keď je medzi dvoma ľuďmi napätie, prerušenie komunikácie nie je riešením. Za takých okolností namrzenosť bude pravdepodobne rásť a vzťah môže byť poškodený. Ježiš povedal, že by sme sa mali ‚usilovať rýchlo sa zmieriť‘. (Matúš 5:25) „Slovo povedané v pravý čas“ nám môže pomôcť ‚usilovať sa o pokoj‘. — Príslovia 25:11; 1. Petra 3:11.

Otvorene sa vyjadrovať je tiež potrebné vtedy, keď potrebujeme pomoc. Ak trpíme pre nejaký problém duchovného rázu, možno máme pocit, že by sme ním iba zaťažovali druhých. Ale ak budeme mlčať, problém sa môže ešte zhoršiť. Ustanovení kresťanskí starší sa o nás starajú a nepochybne nám budú chcieť pomôcť, ak im to umožníme. Je to čas, keď by sme mali hovoriť. — Jakub 5:13–16.

A predovšetkým by sme sa mali pravidelne rozprávať s Jehovom v úprimných modlitbách, tak ako to robil Ježiš. Áno, ‚vylievajme si srdce‘ pred naším nebeským Otcom. — Žalm 62:8; porovnaj Hebrejom 5:7.

„Čas hovoriť“ o Božom Kráľovstve

Kresťanská služba je božské poverenie, ktoré musí byť splnené, skôr než príde koniec. Ako nikdy predtým je preto dôležité, aby Jehovovi služobníci hlásali dobré posolstvo o Kráľovstve. (Marek 13:10) Praví kresťania, takisto ako apoštoli, jednoducho ‚nemôžu prestať hovoriť o tom, čo videli a počuli‘. — Skutky 4:20.

Pravda, nie každý chce počúvať dobré posolstvo. Keď Ježiš posielal svojich učeníkov kázať, radil im, aby ‚vyhľadávali tých, ktorí si to zaslúžia‘. Keďže Jehova nikdy nikoho nenúti, aby ho uctieval, nebudeme neústupne pokračovať v rozprávaní niekomu, kto neoblomne odmieta posolstvo o Kráľovstve. (Matúš 10:11–14) Teší nás však, keď hovoríme o Jehovovej kráľovskej vláde tým, ktorí sú „správne naklonení k večnému životu“. — Skutky 13:48; Žalm 145:10–13.

Láska, miernosť a pokora sú vlastnosti, ktoré nám môžu pomôcť ovládnuť náš nedokonalý sklon hovoriť unáhlene alebo vytvárať napäté ticho. Keď budeme rásť v týchto vlastnostiach, budeme schopnejší rozlíšiť, kedy je ten správny čas hovoriť a kedy ten čas nie je.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 23]

Problémy možno vyriešiť dobrou komunikáciou