Utečte do bezpečia pred „veľkým súžením“

„Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami... nech potom tí, čo sú v Judei, utekajú na vrchy.“ — LUKÁŠ 21:20, 21.

1. Prečo je pre tých, ktorí sú ešte časťou sveta, naliehavé uniknúť?

PRE všetkých, ktorí sú časťou Satanovho sveta, je únik veľmi naliehavý. Ak majú byť ušetrení, keď bude súčasný systém vecí odstránený zo zeme, musia poskytnúť presvedčivý doklad o tom, že zaujali pevný postoj na Jehovovej strane a že nie sú časťou sveta, ktorého vládcom je Satan. — Jakub 4:4; 1. Jána 2:17.

2. 3. Aké otázky v súvislosti s Ježišovými slovami zaznamenanými v Matúšovi 24:15–22 budeme rozoberať?

² Ježiš vo svojom veľkom proroctve o závere systému vecí zdôraznil, že takýto útek je životne dôležitý. Často hovoríme o tom, čo je zaznamenané v Matúšovi 24:4–14; no nasledujúce verše sú nemenej dôležité. Povzbudzujeme ťa, aby si si teraz otvoril Bibliu a prečítal verše 15 až 22.

³ Čo znamená toto proroctvo? Čo bolo v prvom storočí tou ,ohavnosťou pôsobiacou spustošenie‘? Čoho predzvesťou bola jej prítomnosť „na svätom mieste“? Aký význam má tento vývoj udalostí pre nás?

„Nech čitateľ použije rozlišovaciu schopnosť“

4. a) Aký následok malo mať podľa Daniela 9:27 to, že Židia zavrhli Mesiáša? b) Keď sa o tom zmieňoval Ježiš, prečo povedal: „Nech čitateľ použije rozlišovaciu schopnosť“?

⁴ Všimnime si v Matúšovi 24:15, že Ježiš sa tu zmienil o tom, čo bolo napísané v knihe Daniel. V 9. kapitole tejto knihy je proroctvo, ktoré predpovedalo príchod Mesiáša a rozsudok, ktorý bude vykonaný na židovskom národe za to, že Mesiáša zavrhol. V druhej polovici 27. verša sa hovorí: „A na krídle ohavností bude ten, čo pôsobí spustošenie.“ Raná židovská tradícia vzťahovala túto časť Danielovho proroctva na zneuctenie Jehovovho chrámu v Jeruzaleme Antiochom IV. v druhom storočí pred n. l. Ale Ježiš upozornil: „Nech čitateľ použije rozlišovaciu schopnosť.“ Hoci znesvätenie chrámu Antiochom IV. bolo určite ohavné, neviedlo k spustošeniu — ani Jeruzalema, ani chrámu, ani židovského národa. A tak Ježiš zjavne upozorňoval svojich poslucháčov na to, že splnenie tohto proroctva nebolo v minulosti, ale ešte len príde.

5. a) Ako nám porovnanie správ z evanjelií pomáha zistiť, čo bolo „ohavnosťou“ v prvom storočí? b) Prečo v roku 66 n. l. Cestius Gallus rýchlo presunul rímske jednotky do Jeruzalema?

⁵ Čo bolo tou „ohavnosťou“, ktorú mali vyhliadať? Je pozoruhodné, že Matúšova správa hovorí: „Keď uvidíte ohavnosť pôsobiacu spustošenie... že stojí na svätom mieste.“ Avšak paralelná správa v Lukášovi 21:20 hovorí: „Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, tak vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie.“ V roku 66 n. l. kresťania žijúci v Jeruzaleme naozaj uvideli to, čo Ježiš predpovedal. Séria incidentov v súvislosti s konfliktom medzi Židmi a rímskou vrchnosťou viedla k tomu, že Jeruzalem sa stal ohniskom vzbury proti Rímu. Následkom toho prepuklo násilie po celej Judei, Samárii, Galilei, Dekapolise a Fenícii a preniklo aj na sever do Sýrie a na juh do Egypta. Aby bol v tejto časti Rímskej ríše ako-tak obnovený pokoj, boli zo Sýrie do Jeruzalema, o ktorom Židia hovorili ako o svojom „svätom meste“, rýchlo presunuté vojenské jednotky pod vedením Cestia Galla. — Nehemiáš 11:1; Izaiáš 52:1.

6. Ako došlo k tomu, že „ohavnosť“, ktorá mohla spôsobiť spustošenie, ,stála na svätom mieste‘?

⁶ Rímske légie zvyčajne niesli štandardy čiže vlajky, na ktoré sa pozerali ako na posvätné, ktoré však Židia považovali za modly. Je zaujímavé, že hebrejské slovo preložené v knihe Daniel ako „ohavnosť“ sa používa najmä na modly a modlárstvo.a (5. Mojžišova 29:17) Napriek odporu Židov rímske vojenské sily, nesúc si svoje modlárske vlajky, prenikli v novembri 66 n. l. do Jeruzalema a potom začali podkopávať chrámový múr na severe. Nebolo žiadnych pochýb — „ohavnosť“, ktorá mohla spôsobiť úplné spustošenie Jeruzalema, ,stála na svätom mieste‘! Ale ako bude možné utiecť?

Útek bol naliehavý!

7. Čo neočakávane urobila rímska armáda?

⁷ Náhle — z ľudského hľadiska bez akejkoľvek zjavnej príčiny — keď sa zdalo, že Jeruzalem môže byť ľahko dobytý, rímska armáda odtiahla. Židovskí povstalci prenasledovali ustupujúce rímske jednotky, ale len po Antipatridu, asi 50 kilometrov od Jeruzalema. Potom sa vrátili späť. Po návrate do Jeruzalema sa zhromaždili v chráme, aby naplánovali ďalšiu vojnovú stratégiu. Mladí boli zverbovaní, aby posilnili opevnenia a slúžili vo vojsku. Dajú sa kresťania vtiahnuť do týchto činností? Ak by sa im aj vyhli, budú ešte v nebezpečnej zóne, keď sa rímske vojská vrátia?

8. Aké naliehavé kroky urobili kresťania, ktorí poslúchli Ježišove prorocké slová?

⁸ Kresťania v Jeruzaleme a v celej Judei čoskoro konali podľa prorockej výstrahy danej Ježišom Kristom a utiekli z nebezpečnej zóny. Útek bol naliehavý! Včas odišli do hornatých oblastí, pričom niektorí sa zrejme usadili v Pelle v provincii Perea. Tí, ktorí si vzali k srdcu Ježišovo varovanie, sa nevrátili pochabo späť v snahe zachrániť svoj hmotný majetok. (Porovnaj Lukáša 14:33.) Pre ťarchavé ženy a dojčiace matky bolo za týchto okolností určite ťažké podniknúť peši túto cestu. V úteku im neprekážali obmedzenia sabatného dňa a hoci zima bola blízko, ešte neprišla. Tí, ktorí dbali na Ježišovu výzvu rýchlo utiecť, boli čoskoro v bezpečí mimo Jeruzalema a Judey. Od toho závisel ich život. — Porovnaj Jakuba 3:17.

9. Ako rýchlo sa vrátili rímske vojská a k čomu to viedlo?

⁹ Už na druhý rok, v roku 67 n. l., Rimania obnovili vojenské operácie proti Židom. Najprv bola podmanená Galilea. V ďalšom roku bola po častiach zaberaná Judea. V roku 70 n. l. rímske vojenské sily obkľúčili samotný Jeruzalem. (Lukáš 19:43) Nastal mimoriadne krutý hlad. Tí, ktorí boli uväznení v meste, sa obrátili jeden proti druhému. Každý, kto sa pokúsil utiecť, bol zabitý. To, čo zažili, bolo, ako povedal Ježiš, „veľké súženie“. — Matúš 24:21.

10. Čo nám neunikne, ak budeme čítať s rozlišovacou schopnosťou?

¹⁰ Bolo to úplné splnenie toho, čo Ježiš predpovedal? Nie, malo prísť ešte niečo ďalšie. Ak čítame Písma s rozlišovacou schopnosťou, ako radil Ježiš, našej pozornosti neunikne splnenie, ktoré je ešte pred nami. Budeme tiež vážne uvažovať o dosahu tohto diania na náš život.

Novodobá „ohavnosť“

11. V ktorých dvoch ďalších pasážach sa Daniel zmieňuje o „ohavnosti“ a o akom časovom období sa tam hovorí?

¹¹ Všimnime si, že okrem toho, čo sme videli v Danielovi 9:27, ďalšie zmienky o ,ohavnosti, ktorá pôsobí pustošenie‘, sú v Danielovi 11:31 a 12:11. V žiadnom z týchto ďalších príkladov sa nehovorí o zničení Jeruzalema. To, čo je povedané v Danielovi 12:11, sa v skutočnosti objavuje len dva verše po tom, ako sa hovorí o „čase konca“. (Daniel 12:9) V tomto časovom období žijeme od roku 1914. Preto je potrebné, aby sme boli ostražití a rozoznali novodobú „ohavnosť, ktorá pôsobí pustošenie“, a potom rozhodne opustili nebezpečnú zónu.

12. 13. Prečo je vhodné opísať Spoločnosť národov ako novodobú „ohavnosť“?

¹² Čo je tou novodobou „ohavnosťou“? Doklady ukazujú na Spoločnosť národov, ktorá začala pôsobiť v roku 1920, krátko nato, ako svet vstúpil do času konca. Ale ako mohla byť táto Spoločnosť ,ohavnosťou, ktorá pôsobí pustošenie‘?

¹³ Spomeňme si, že hebrejské slovo pre „ohavnosť“ je v Biblii použité predovšetkým v súvislosti s modlami a modlárskymi praktikami. Bola zo Spoločnosti národov urobená modla? Áno, bola! Členovia duchovenstva ju postavili na „sväté miesto“ a ich nasledovníci jej začali preukazovať vášnivú oddanosť. Federálna rada Kristových cirkví v Amerike vyhlásila, že Spoločnosť národov je „politickým vyjadrením Božieho Kráľovstva na zemi“. Americký senát dostal záplavu listov od náboženských skupín, ktoré naliehali, aby Senát ratifikoval zmluvu Spoločnosti národov. Všeobecné združenie baptistov, kongregacionalistov a presbyteriánov v Británii vyzdvihovalo túto Spoločnosť ako „jediný dostupný nástroj na dosiahnutie [mieru na zemi]“. — Pozri Zjavenie 13:14, 15.

14. 15. Ako sa Spoločnosť národov a neskôr Organizácia Spojených národov postavili na „sväté miesto“?

¹⁴ Mesiášske Božie Kráľovstvo bolo zriadené v nebi v roku 1914, ale národy ďalej bojovali za svoju zvrchovanosť. (Žalm 2:1–6) Keď bolo navrhnuté zriadenie Spoločnosti národov, národy, ktoré pred krátkym časom bojovali v prvej svetovej vojne, spolu s duchovenstvom, ktoré požehnávalo ich jednotky, dali už najavo, že opustili Boží zákon. Nepozerali sa na Krista ako na Kráľa. A tak pripísali ľudskej organizácii úlohu Božieho Kráľovstva; postavili Spoločnosť národov na „sväté miesto“, na miesto, ktoré jej nepatrilo.

¹⁵ Ako nástupca Spoločnosti národov vznikla 24. októbra 1945 Organizácia Spojených národov. Neskôr rímski pápeži s nadšením vyhlasovali Spojené národy za „poslednú nádej svornosti a mieru“ a „najvyššie fórum mieru a spravodlivosti“. Áno, Spoločnosť národov spolu so svojím nástupcom, Organizáciou Spojených národov, sa naozaj stala modlou, „ohavnosťou“ z pohľadu Boha i jeho ľudu.

Odkiaľ utiecť?

16. Odkiaľ dnes potrebujú utiecť tí, čo milujú spravodlivosť?

¹⁶ Ľudia milujúci spravodlivosť, ktorí to ,uvideli‘, ktorí rozoznali, čím je táto medzinárodná organizácia a ako sa z nej robí modla, potrebujú utiecť do bezpečia. Ale odkiaľ majú utiecť? Z toho, čo je novodobým protiobrazom neverného Jeruzalema, čiže z takzvaného kresťanstva, a v širšom zmysle z celého Veľkého Babylona, celosvetového systému falošného náboženstva. — Zjavenie 18:4.

17. 18. Aké spustošenie spôsobí novodobá „ohavnosť“?

¹⁷ Spomeňme si tiež na to, že keď rímska armáda v prvom storočí vstúpila so svojimi modlárskymi štandardami do svätého mesta Židov, bolo to preto, aby spustošila Jeruzalem a jeho systém uctievania. V našej dobe má spustošenie postihnúť nielen jedno mesto alebo len takzvané kresťanstvo, ale celosvetový systém falošného náboženstva. — Zjavenie 18:5–8.

¹⁸ V Zjavení 17:16 je predpovedané, že symbolické šarlátové divé zviera, ktorým, ako sa ukázalo, je Organizácia Spojených národov, sa obráti proti Veľkému Babylonu podobnému smilnici a násilne ho zničí. Tento verš to živo opisuje: „Tých desať rohov, ktoré si videl, a divé zviera, tí znenávidia smilnicu, spustošia ju a obnažia ju a zjedia jej mäsité časti a celkom ju spália ohňom.“ Je ohromujúce už len pomyslieť na to, čo to bude znamenať. Výsledkom bude koniec falošného náboženstva každého druhu vo všetkých častiach zeme. Tým sa naozaj ukáže, že veľké súženie sa začalo.

19. Aké prvky sú súčasťou Organizácie Spojených národov od jej vzniku a prečo je to závažné?

¹⁹ Je pozoruhodné, že od roku 1945, keď začala pôsobiť Organizácia Spojených národov, získali v jej členstve významné miesto ateistické, protináboženské prvky. Už veľa ráz v krajinách na celom svete také radikálne prvky významne prispeli k prísnemu obmedzeniu alebo k úplnému zákazu náboženských činností. A predsa v uplynulých niekoľkých rokoch vlády na mnohých miestach zmiernili tlak na náboženské skupiny. Niektorým ľuďom sa preto môže zdať, že náboženstvu už nehrozí žiadne nebezpečenstvo.

20. Akú povesť si vytvorili náboženstvá sveta?

²⁰ Náboženstvá Veľkého Babylona sú aj naďalej výrazne rozvratnou silou vo svete. Novinové titulky často odhaľujú bojujúce strany a teroristické skupiny tak, že uvedú názov náboženstva, ktoré tieto strany a skupiny podporujú. Poriadková polícia a vojaci musia vnikať do chrámov, aby zastavili násilie medzi súperiacimi náboženskými frakciami. Náboženské skupiny financujú politickú revolúciu. Náboženská nenávisť marí úsilie Spojených národov zachovať stabilné vzťahy medzi etnickými skupinami. V snahe dosiahnuť mier a bezpečie by niektoré zložky Organizácie Spojených národov rady videli odstránený akýkoľvek náboženský vplyv, ktorý im stojí v ceste.

21. a) Kto rozhodne, kedy má byť zničený Veľký Babylon? b) Čo je ešte predtým naliehavé urobiť?

²¹ A je tu aj ďalší dôležitý činiteľ, o ktorom treba uvažovať. Hoci budú na zničenie Veľkého Babylona použité militarizované rohy spomedzi členov Spojených národov, toto zničenie bude v skutočnosti vyjadrením božského súdu. K vykonaniu rozsudku dôjde v Boží stanovený čas. (Zjavenie 17:17) Čo by sme zatiaľ mali urobiť? „Vyjdite z neho“ — vyjdite z Veľkého Babylona — odpovedá Biblia. — Zjavenie 18:4.

22. 23. Čo znamená takýto útek?

²² Tento útek do bezpečia nie je zmena zemepisnej polohy, ako to bolo v prípade židovských kresťanov, keď opúšťali Jeruzalem. Je to útek z náboženstiev takzvaného kresťanstva, áno, zo všetkých častí Veľkého Babylona. Znamená to celkom sa oddeliť nielen od falošných náboženských organizácií, ale aj od ich zvykov a ducha, ktorý vytvárajú. Je to útek na miesto bezpečia v Jehovovej teokratickej organizácii. — Efezanom 5:7–11.

²³ Keď Jehovovi pomazaní služobníci po prvej svetovej vojne prvý raz identifikovali novodobú ohavnosť, Spoločnosť národov, ako na to títo svedkovia reagovali? Už predtým zrušili svoje členstvo v cirkvách takzvaného kresťanstva. Ale postupne si uvedomili, že ešte stále lipnú na niektorých zvykoch a praktikách takzvaného kresťanstva, napríklad na používaní kríža a na oslave Vianoc či iných pohanských sviatkov. Keď sa dozvedeli pravdu o týchto veciach, okamžite konali. Vzali si k srdcu radu z Izaiáša 52:11: „Odvráťte sa, odvráťte sa, vyjdite odtiaľ, nedotýkajte sa ničoho nečistého; vyjdite z jeho stredu, zachovajte sa čistí, vy, ktorí nosíte Jehovovo náčinie.“

24. Kto sa najmä od roku 1935 pripája k tomuto úteku?

²⁴ Najmä od roku 1935 rastúci zástup ďalších, ľudí, ktorí prijali za svoju vyhliadku na večný život na rajskej zemi, začal robiť podobné kroky. Aj oni ,uvideli ohavnosť stojacu na svätom mieste‘ a uvedomujú si, čo to znamená. Po tom, čo sa rozhodli utiecť, dali svoje mená vyškrtnúť zo zoznamu členov organizácií, ktoré sú časťou Veľkého Babylona. — 2. Korinťanom 6:14–17.

25. Čo sa ešte vyžaduje okrem toho, aby človek prerušil všetky putá, ktoré možno mal s falošným náboženstvom?

²⁵ Avšak útek z Veľkého Babylona znamená oveľa viac než len opustiť falošné náboženstvo. Patrí k tomu viac ako len navštíviť niekoľko zhromaždení v sále Kráľovstva alebo raz či dva razy za mesiac vyjsť do zvestovateľskej služby kázať dobré posolstvo. Človek môže byť fyzicky mimo Veľkého Babylona, ale naozaj ho celkom opustil? Oddelil sa od sveta, ktorého je Veľký Babylon podstatnou časťou? Lipne ešte stále na veciach, ktoré odzrkadľujú ducha Veľkého Babylona — ducha, ktorý opovrhuje Božími spravodlivými normami? Berie na ľahkú váhu sexuálnu morálku a manželskú vernosť? Zdôrazňuje osobné a hmotné záujmy viac ako duchovné záujmy? Nesmie dovoliť, aby bol utváraný podľa tohto systému vecí. — Matúš 6:24; 1. Petra 4:3, 4.

Nech nič neprekáža tvojmu úteku!

26. Čo nám pomôže, aby sme sa nielen dali na útek, ale ho aj úspešne dokončili?

²⁶ Pri našom úteku do bezpečia je nevyhnutné, aby sme sa túžobne neobzerali späť za vecami, ktoré sú za nami. (Lukáš 9:62) Je potrebné mať myseľ a srdce stále pevne upreté na Božie Kráľovstvo a jeho spravodlivosť. Sme rozhodnutí dávať najavo svoju vieru tým, že budeme hľadať najprv tieto veci, s dôverou, že Jehova požehná takúto cestu poslušnosti? (Matúš 6:31–33) Naše biblicky podložené presvedčenie by nás k tomu malo podnecovať, zatiaľ čo dychtivo očakávame závažný vývoj udalostí na svetovej scéne.

27. Prečo je dôležité vážne uvažovať o otázkach, ktoré tu boli položené?

²⁷ Vykonanie božského rozsudku sa začne zničením Veľkého Babylona. Táto ríša falošného náboženstva podobná smilnici bude navždy vytretá z existencie. Ten čas je veľmi blízko! Aké bude naše postavenie ako jednotlivcov, keď príde tento závažný čas? A na ktorej strane budeme nájdení pri vyvrcholení veľkého súženia, keď bude zničený zvyšok Satanovho zlého systému? Ak urobíme potrebné kroky už dnes, naša bezpečnosť bude zaručená. Jehova nám hovorí: „Ten, kto mňa počúva, bude bývať v bezpečí.“ (Príslovia 1:33) Keď budeme počas záveru tohto systému aj naďalej lojálne a s radosťou slúžiť Jehovovi, môžeme získať oprávnenie slúžiť Jehovovi navždy.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

◻ Čo je novodobou „ohavnosťou“?

◻ V akom zmysle je „ohavnosť... na svätom mieste“?

◻ Čo dnes znamená utiecť do bezpečia?

◻ Prečo je to naliehavé?

[Obrázok na strane 16]

Ježišovi nasledovníci museli bez meškania utiecť, ak mali prežiť