Ako by sme sa mali modliť k Bohu?
KEĎ istý učeník prosil o poučenie o modlitbe, Ježiš mu ho neodmietol. Podľa Lukáša 11:2–4 povedal: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“ (Katolícky Preklad Svätého písma podľa Novej vulgáty) Všeobecne sú tieto slová známe ako Modlitba Pána. Obsahujú mnoho informácií.
Už úplne prvé slovo nám hovorí, komu máme svoje modlitby adresovať — nášmu Otcovi. Všimnime si, že Ježiš neuviedol možnosť modliť sa k nejakej inej osobe alebo k soche či obrazu, alebo k nejakému „svätému“, ba ani k nemu samému. Napokon, už predtým Boh vyhlásil: „Slávu svoju inému nedám, ani chválu svoju modlám.“ (Izaiáš 42:8, NV) Preto náš nebeský Otec nevypočuje modlitby, ktoré sú adresované niečomu alebo niekomu inému než jemu, a to bez ohľadu na to, nakoľko je ten, kto sa modlí, úprimný. V Biblii je iba Jehova Boh nazvaný ‚ten, ktorý vypočúva modlitbu‘. — Žalm 65:2.
Niektorí ľudia možno povedia, že „svätí“ slúžia iba ako príhovorcovia u Boha. Sám Ježiš však dal takéto poučenie: „Ja som cesta a pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa. O čokoľvek tiež poprosíte v mojom mene, urobím to, aby bol Otec oslávený v spojitosti so Synom.“ (Ján 14:6, 13) Ježiš tým vylúčil myšlienku, že by ktokoľvek nazývaný ako svätý mohol slúžiť v úlohe príhovorcu. Všimnime si tiež, čo povedal o Kristovi apoštol Pavol: „Zomrel, ba čo viac, bol vzkriesený z mŕtvych, je po pravici Božej a prihovára sa za nás.“ „Žije večne, aby sa prihováral za všetkých, ktorí prichádzajú k Bohu skrze neho.“ — Rimanom 8:34, Slovenský ekumenický preklad; Hebrejom 7:25, katolícka Jerusalem Bible.
Meno, ktoré musí byť posvätené
Nasledujúce slová Ježišovej modlitby zneli: „Posväť sa tvoje meno.“ Ako by mohol niekto posvätiť alebo vyvýšiť meno Boha, keby ho nepoznal a nepoužíval? V „Starom Zákone“ je Boh viac než 6000-krát označený osobným menom Jehova.
V poznámke pod čiarou k 2. Mojžišovej 6:3 sa v katolíckom preklade Douay Version o Božom mene hovorí toto: „Niektorí v novej dobe sformulovali meno Jehova... keďže presná výslovnosť [Božieho] mena, ktoré je v hebrejskom texte, nie je v súčasnosti známa, lebo sa dlho nepoužívalo.“ Preto katolícka New Jerusalem Bible používa meno Jahve. I keď niektorí učenci toto znenie uprednostňujú, „Jehova“ je v slovenčine legitímny a dávno zavedený spôsob vyslovovania Božieho mena. Iné jazyky majú vlastné spôsoby výslovnosti Božieho mena. Ale hlavné je, že toto meno používame, aby sme ho posväcovali. Učila vás vaša cirkev, aby ste používali meno Jehova v modlitbe?
Náležité témy modlitby
Ježiš ďalej učil svojich učeníkov modliť sa: „Príď tvoje kráľovstvo.“ Evanjelium Matúša dodáva tieto slová: „Buď tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ (Matúš 6:10, NV) Božie Kráľovstvo je vláda v rukách Ježiša Krista. (Izaiáš 9:6, 7) Podľa biblického proroctva toto Kráľovstvo čoskoro odstráni všetky ľudské vlády a prinesie vek celosvetového pokoja. (Žalm 72:1–7; Daniel 2:44; Zjavenie 21:3–5) Preto pre pravých kresťanov je príchod Kráľovstva témou, ktorú opakovane vkladajú do svojich modlitieb. Učila vás vaša cirkev, aby ste to robili?
Je zaujímavé, že Ježiš poukázal aj na to, že do našich modlitieb môžu byť zahrnuté i osobné veci, ktoré sa nás týkajú. Povedal: „Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému nášmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“ (Lukáš 11:3, 4, NV) Ježišove slová naznačujú, že môžeme hľadať Božiu vôľu v každodenných záležitostiach, že sa k Jehovovi môžeme približovať v súvislosti s čímkoľvek, čo nám azda robí starosti alebo narúša náš pokoj mysle. Keď Boha pravidelne takto prosíme, pomáha nám to uvedomovať si našu závislosť od neho. Tak si viac uvedomujeme, aký vplyv má na náš život. Aj každodenné prosby, aby nám Boh odpustil naše priestupky, sú užitočné. Tak si viac uvedomujeme svoje slabosti a stávame sa tolerantnejšími k nedostatkom druhých. Ježišovo nabádanie, aby sme sa modlili o oslobodenie od pokušenia, je tiež vhodné, najmä vzhľadom na upadajúcu morálku tohto sveta. V súlade s touto modlitbou si dávame pozor, aby sme sa vyhli okolnostiam a situáciám, ktoré by nás mohli doviesť k nesprávnemu konaniu.
Modlitba Pána nám teda nesporne hovorí veľa o modlitbách, ktoré sa Bohu páčia. Myslel to však Ježiš tak, že budeme túto modlitbu jednoducho pravidelne odriekavať?
Ďalšie rady v súvislosti s modlitbou
Ježiš dal aj ďalšie pokyny v súvislosti s modlitbou. V Matúšovi 6:5, 6 čítame: „Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci; pretože sa radi modlia, stojac v synagógach a na rohoch širokých ulíc, aby ich ľudia videli... Ale ty, keď sa modlíš, choď do svojej izby, a keď zavrieš dvere, modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti; potom ti tvoj Otec, ktorý sa pozerá v skrytosti, odplatí.“ Tieto slová nás učia, že modlitba by sa nemala vyslovovať okázalým, nápadným spôsobom, aby sme zapôsobili na druhých. Vylievaš svoje srdce Jehovovi súkromne, ako nabáda Biblia? — Žalm 62:8.
Ježiš dal túto výstrahu: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť.“ (Matúš 6:7, NV) Je jasné, že Ježiš neschvaľoval, aby sa modlitby učili naspamäť, a rozhodne neschvaľoval ani ich čítanie z nejakej knihy. Jeho slová vylučujú i používanie ruženca.
Jeden katolícky misál pripúšťa: „Našou najlepšou modlitbou môžu byť naše spontánne myšlienky, keď sa k nemu obraciame z vďačnosti alebo v núdzi, v časoch žiaľu, alebo keď mu pravidelne denne prejavujeme zbožnú úctu.“ Ježišove modlitby boli spontánne, nie naučené naspamäť. Prečítajte si napríklad Ježišovu modlitbu zaznamenanú v Jánovi v 17. kapitole. Pridŕža sa vzorovej modlitby a zdôrazňuje Ježišovu túžbu vidieť, ako bude Jehovovo meno posvätené. Ježišova modlitba bola spontánna a hlboko úprimná.
Modlitby, ktoré Boh počúva
Ak ste boli učení vyslovovať modlitby naučené naspamäť, modliť sa k „svätým“ alebo k obrazom či sochám, alebo používať náboženské predmety, napríklad ruženec, potom myšlienka modliť sa tak, ako to ukázal Ježiš, môže vo vás spočiatku vyvolávať obavy. Rozhodujúce však je spoznať Boha — jeho meno, jeho predsavzatia, jeho osobnosť. Môžete to dosiahnuť dôkladným štúdiom Biblie. (Ján 17:3) Jehovovi svedkovia sú pripravení a ochotní pomáhať vám v tomto smere. Pomohli už miliónom ľudí na celej zemi ‚okúsiť a vidieť, že Jehova je dobrý‘. (Žalm 34:8) Čím viac budete Boha spoznávať, tým viac budete podnecovaní chváliť ho v modlitbe. A čím viac sa budete približovať k Jehovovi v úctivej modlitbe, tým bližší bude váš vzťah k nemu.
Všetci praví Boží ctitelia sú preto nabádaní ‚ustavične sa modliť‘. (1. Tesaloničanom 5:17) Uistite sa, či sú vaše modlitby naozaj v súlade s Bibliou, teda aj v súlade s pokynmi Ježiša Krista. Tak si budete môcť byť istí, že vaše modlitby budú mať Božie schválenie.
[Obrázok na strane 7]
Čím viac sa učíme o Jehovovi, tým viac sme podnecovaní modliť sa k nemu zo srdca