Hlásatelia Kráľovstva rozprávajú
Kázanie biblických právd v Írsku pokračuje
V POSLEDNÝCH rokoch bola malebná írska krajina dejiskom značného zmätku. V rovnakom čase Íri priaznivo reagovali na biblické posolstvo nádeje, ktoré im prinášajú Jehovovi svedkovia. Nasledujúce skúsenosti z Írska to potvrdzujú.
■ V Dubline sa jeden Jehovov svedok so svojou dcérkou podieľali na kazateľskom diele od dverí k dverám. Stretli ženu menom Cathy, ktorá bola veľmi zaneprázdnená, lebo mala mnoho detí. Svedok sa opýtal, či by sa jeho dcérka, ktorá sa učila kázať, mohla s ňou podeliť iba o stručné posolstvo. Cathy súhlasila a dievčatko prednieslo jasnú, premyslenú ponuku. Na Cathy zapôsobila očividná úprimnosť a úctivosť dieťaťa a prijala ponuku biblického traktátu.
Neskôr Cathy uvažovala o dobrej príprave a spôsoboch tejto malej návštevníčky. Povedala: „Zapôsobilo na mňa, že malé dievčatko sa dokázalo podeliť o také zaujímavé posolstvo bez toho, že by sa správalo ako malá dospelá. Rozhodla som sa, že keď ma nabudúce navštívia Jehovovi svedkovia, budem ich počúvať.“
Medzitým sa Cathy presťahovala do malého mesta v juhozápadnom Írsku blízko hranice medzi grófstvom Cork a Kerry. O niečo neskôr sa pri jej dverách zastavili Jehovovi svedkovia a ona ich pozvala ďalej. Prijala ponuku pravidelného štúdia Biblie a teraz s niekoľkými zo svojich detí navštevuje zborové zhromaždenia. Cathy je vďačná za úprimnú túžbu toho dievčatka podeliť sa s ňou o dobré posolstvo.
■ V oblasti Tullamore viedli svedkovia sedem rokov biblické rozhovory so ženou menom Jean. Niekedy prejavovala záujem a prijímala literatúru, no inokedy sa jej záujem strácal. Jedného dňa, keď sa svedkyňa Frances so svojou spoločníčkou zastavili u Jean, našli ju vo veľmi nevľúdnej nálade. „Čokoľvek sme povedali,“ rozpráva táto svedkyňa, „bola stále viac podráždená. Napokon nám povedala, aby sme vypadli, a zabuchla dvere.“
Frances si kládla otázku, či by ďalšie návštevy nevyvolali iba podobnú reakciu. ‚Možno to už nestojí za to, aby sme ju navštevovali, ak sa skutočne nezaujíma o posolstvo,‘ uvažovala Frances. Ale porozprávala sa o tom so svojím manželom Thomasom a ten to videl nádejnejšie. Keď boli znova v tej oblasti, vykonali u Jean ďalšiu návštevu. Jean bola priateľská a prijala časopisy Strážna veža a Prebuďte sa! Ďalšie návštevy boli rovnako príjemné a Thomas s Frances s ňou zaviedli pravidelné domáce biblické štúdium.
Prečo tá zmena? Jean vysvetľuje, že krátko predtým, ako bola k svedkom taká nezdvorilá, sa jej narodilo dieťa a práve prišla z nemocnice. V noci spávala iba hodinu a pol, lebo dojčila svoje novorodeniatko a lyžičkou kŕmila svoje staršie dieťa. „Rozprávať sa o náboženstve,“ hovorí Jean, „bolo to posledné, čo sa mi chcelo.“
O dva mesiace už Jean chodila na všetky zborové zhromaždenia a o štyri mesiace sa podieľala na zvestovateľskej službe. Desať mesiacov po tom, ako začala študovať Bibliu, bola pokrstená. Teraz jej vlastná skúsenosť pomáha v službe. Rozpráva: „Keď stretnem niekoho, kto je veľmi hrubý, snažím sa byť chápavejšia. Vždy si to poznačím. Možno sa dovtedy, kým sa vrátim, situácia zmení, ten človek sa azda bude cítiť lepšie a bude prístupnejší.“