Hľadaj útechu u Jehovu

„Nech dá Boh, ktorý poskytuje vytrvalosť a útechu, aby ste mali medzi sebou rovnaké zmýšľanie, aké mal Kristus Ježiš.“ — RIMANOM 15:5.

1. Prečo je každým dňom viac a viac potrebná útecha?

KAŽDÝM dňom narastá potreba útechy. Pravdivé sú slová biblického pisateľa, ktorý pred vyše 1900 rokmi poznamenal: „Celé tvorstvo ešte stále spolu stená a spolu trpí v bolesti až dosiaľ.“ (Rimanom 8:22) V našej dobe ‚stenanie‘ a „bolesť“ sú väčšie ako kedykoľvek predtým. Od prvej svetovej vojny zažíva ľudstvo jednu krízu za druhou v podobe vojen, zločinov a prírodných katastrof, ktoré sú často spájané s tým, že človek zle spravuje zem. — Zjavenie 11:18.

2. a) Kto má najväčšiu vinu na súčasnom žalostnom stave ľudstva? b) Aká skutočnosť nám poskytuje základ na útechu?

² Prečo je v našej dobe toľko utrpenia? Biblia na to odpovedá, keď opisuje zvrhnutie Satana z nebies po zrode Božieho Kráľovstva v roku 1914: „Beda zemi a moru, lebo k vám zostúpil Diabol, majúc veľký hnev, vediac, že má krátky čas.“ (Zjavenie 12:12) Z jasných dôkazov splnenia tohto proroctva vyplýva, že koniec Satanovej zlej vlády je už veľmi blízko. Akou útechou je vedieť, že život na zemi sa čoskoro vráti do pokojného stavu, aký existoval predtým, než Satan priviedol našich prvých rodičov k vzbure!

3. Kedy ľudia nepotrebovali útechu?

³ Na začiatku Stvoriteľ človeka dal prvej ľudskej dvojici ako domov nádherný park. Nachádzal sa v oblasti nazývanej Eden, čo znamená „Rozkoš“ alebo „Potešenie“. (1. Mojžišova 2:8, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Okrem toho Adam a Eva sa tešili z dokonalého zdravia a z vyhliadky, že nikdy nezomrú. Len si predstav, v koľkých oblastiach mohli rozvíjať svoje schopnosti — v záhradníctve, v umení, v stavebníctve, v hudbe. Predstav si aj všetky stvoriteľské diela, ktoré mohli skúmať, keď si plnili poverenie podmaniť si zem a urobiť z nej raj. (1. Mojžišova 1:28) Život Adama a Evy by bol skutočne naplnený potešením a rozkošou, a nie stenaním a bolesťou. Je jasné, že by neboli potrebovali útechu.

4. 5. a) Prečo Adam a Eva zlyhali v skúške poslušnosti? b) Ako došlo k tomu, že ľudstvo potrebuje útechu?

⁴ Ale to, čo Adam a Eva naozaj potrebovali, bolo rozvíjať si hlbokú lásku a vďačnosť k ich láskavému nebeskému Otcovi. Taká láska by ich bola podnecovala, aby Boha poslúchali za každých okolností. (Porovnaj Jána 14:31.) Je smutné, že obaja naši prarodičia zlyhali v poslušnosti voči svojmu oprávnenému Zvrchovanému Panovníkovi, Jehovovi. Pripustili, aby sa dostali pod zlú vládu padlého anjela, Satana Diabla. Bol to Satan, ktorý Evu naviedol, aby zhrešila a jedla zo zakázaného ovocia. Potom zhrešil aj Adam, keď aj on jedol ovocie zo stromu, o ktorom im Boh dal jasnú výstrahu: „V deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ — 1. Mojžišova 2:17.

⁵ Takto začala táto hriešna dvojica zomierať. Keď Boh vynášal rozsudok smrti, povedal Adamovi i toto: „Zem je pre teba prekliata. V bolestiach budeš jesť jej výnos po všetky dni svojho života. A bude ti rásť tŕnie a bodľačie a budeš jesť poľné rastlinstvo.“ (1. Mojžišova 3:17, 18) Adam s Evou teda stratili vyhliadku urobiť z neobrábanej zeme raj. Boli vyhnaní z Edenu a museli sa veľmi namáhať, aby získali potravu zo zeme, ktorá bola prekliata. Ich potomkovia zdedili tento hriešny stav vedúci k smrti, a preto veľmi potrebujú útechu. — Rimanom 5:12.

Splnenie utešujúceho sľubu

6. a) Aký utešujúci sľub dal Boh po páde ľudstva do hriechu? b) Aké proroctvo o úteche vyslovil Lámech?

⁶ Keď Jehova vyniesol rozsudok nad tým, ktorý podnietil človeka k vzbure, dokázal, že je ‚Bohom, ktorý poskytuje útechu‘. (Rimanom 15:5) Sľúbil totiž, že pošle „semeno“, ktoré nakoniec oslobodí Adamovo potomstvo od katastrofálnych účinkov Adamovej vzbury. (1. Mojžišova 3:15) Časom Boh poskytol aj predobrazy tohto oslobodenia. Napríklad inšpiroval Lámecha, vzdialeného potomka Adama cez jeho syna Seta, aby prorokoval, čo urobí Lámechov syn: „Ten nám prinesie útechu od našej práce a od bolestí našich rúk pochádzajúcich zo zeme, ktorú preklial Jehova.“ (1. Mojžišova 5:29) V súlade s týmto sľubom bol chlapec nazvaný Noach, čo sa chápe ako „Pokoj“ alebo „Útecha“.

7. 8. a) Aká situácia viedla k tomu, že Jehova pocítil ľútosť nad tým, že stvoril človeka, a čo si preto predsavzal urobiť? b) Ako žil Noach v súlade s významom svojho mena?

⁷ Satan si zatiaľ získaval nasledovníkov medzi niektorými z nebeských anjelov. Títo anjeli sa zhmotňovali do ľudských tiel a brali si za manželky príťažlivé ženy, potomkov Adama. Tieto neprirodzené zväzky ďalej kazili ľudskú spoločnosť a splodili bezbožný rod Nefilim, „zrážačov“, ktorí naplnili zem násilím. (1. Mojžišova 6:1, 2, 4, 11; Júda 6) „Tu videl Jehova, že zlo človeka na zemi je obzvlášť veľké... A Jehova pocítil ľútosť, že urobil na zemi ľudí, a v srdci ho zabolelo.“ — 1. Mojžišova 6:5, 6.

⁸ Jehova sa rozhodol zničiť ten zlý svet celosvetovou potopou, ale najprv dal Noachovi postaviť koráb na záchranu života. Tak bol zachránený ľudský rod i zvieracie druhy. Akú úľavu musel cítiť Noach a jeho rodina, keď po potope vyšli z korábu na očistenú zem! Akou útechou bolo zistenie, že prekliatie zeme bolo zrušené, čím sa poľnohospodárska práca stala oveľa ľahšou! Lámechovo proroctvo sa skutočne ukázalo ako pravdivé a Noach žil v súlade s významom svojho mena. (1. Mojžišova 8:21) Ako verný Boží služobník pomohol Noach priniesť ľudstvu istú mieru „útechy“. Zlý vplyv Satana a jeho démonských anjelov však potopou neprestal; ľudstvo naďalej stoná pod bremenom hriechu, chorôb a smrti.

Niekto väčší ako Noach

9. Ako sa Ježiš Kristus preukazuje ako pomocník a utešiteľ kajúcnych ľudí?

⁹ Napokon, na konci asi 4000 rokov ľudských dejín, prišlo sľúbené Semeno. Jehova Boh, podnietený veľkou láskou k ľudstvu, poslal svojho jednosplodeného Syna na zem, aby zomrel ako výkupná obeť za hriešne ľudstvo. (Ján 3:16) Ježiš Kristus prináša veľkú úľavu kajúcnym hriešnikom, ktorí prejavujú vieru v jeho obetnú smrť. Všetci, ktorí oddávajú svoj život Jehovovi a stávajú sa pokrstenými učeníkmi jeho Syna, zažívajú trvalé osvieženie a útechu. (Matúš 11:28–30; 16:24) Napriek svojej nedokonalosti nachádzajú veľkú radosť v službe Bohu s čistým svedomím. Akou útechou je pre nich vedomie, že ak budú naďalej prejavovať vieru v Ježiša, budú odmenení večným životom! (Ján 3:36; Hebrejom 5:9) Ak sa zo slabosti dopustia vážneho hriechu, majú pomocníka alebo utešiteľa vo vzkriesenom Pánu Ježišovi Kristovi. (1. Jána 2:1, 2) Keď taký hriech vyznajú a podniknú biblické kroky, aby sa vyhli tomu, že by sa stali činiteľmi hriechu, dosiahnu úľavu, vediac, že ‚Boh je verný a spravodlivý, aby im odpustil ich hriechy‘. — 1. Jána 1:9; 3:6; Príslovia 28:13.

10. Čo sa učíme zo zázrakov, ktoré Ježiš vykonal, keď bol na zemi?

¹⁰ Keď bol Ježiš na zemi, prinášal osvieženie i tak, že oslobodzoval tých, čo boli posadnutí démonmi, uzdravoval každý druh choroby a kriesil milovaných zomrelých k životu. Pravda, tieto zázraky priniesli iba dočasný úžitok, lebo tí, čo boli takto požehnaní, neskôr zostarli a zomreli. Ale Ježiš tým poukázal na budúce trvalé požehnania, ktoré bude vylievať na celé ľudstvo. Teraz je mocným nebeským Kráľom a čoskoro urobí oveľa viac než to, že vyženie démonov. Uväzní ich v priepasti spolu s ich vodcom, Satanom, a budú v stave nečinnosti. Potom sa začne Kristovo slávne Tisícročné panstvo. — Lukáš 8:30, 31; Zjavenie 20:1, 2, 6.

11. Prečo sa Ježiš nazval „Pánom sabatu“?

¹¹ Ježiš povedal, že je „Pánom sabatu“, a mnohé z uzdravení vykonal v sabatný deň. (Matúš 12:8–13; Lukáš 13:14–17; Ján 5:15, 16; 9:14) Prečo? Nuž, sabat bol súčasťou Božieho Zákona pre Izrael, a tak slúžil ako „tieň budúcich dobrých vecí“. (Hebrejom 10:1) Šesť pracovných dní týždňa nám pripomína uplynulých 6000 rokov otroctva človeka pod utláčajúcou Satanovou vládou. Sabatný deň na konci týždňa navodzuje v mysli utešujúci pokoj, ktorý ľudstvo zažije počas tisícročného panovania Väčšieho Noacha, Ježiša Krista. — Porovnaj 2. Petra 3:8.

12. Na aké utešujúce zážitky sa môžeme tešiť?

¹² Akú úľavu pocítia pozemskí poddaní Kristovej vlády, keď nakoniec budú úplne oslobodení od Satanovho zlého vplyvu! Ďalšia útecha príde, keď zažijú uzdravenie zo svojich telesných, citových a duševných ťažkostí. (Izaiáš 65:17) Zamysli sa nad tým, akí budú vzrušení, keď začnú vítať svojich milovaných, ktorí budú vzkriesení zo smrti! Boh im tak „zotrie... každú slzu z očí“. (Zjavenie 21:4) Zatiaľ čo budú postupne uplatňované dobrodenia Ježišovej výkupnej obete, poslušní poddaní Božieho Kráľovstva budú spieť k dokonalosti, smerujúc k úplnému oslobodeniu od všetkých zlých účinkov Adamovho hriechu. (Zjavenie 22:1–5) Potom bude Satan uvoľnený „na malú chvíľu“. (Zjavenie 20:3, 7) Všetci ľudia, ktorí budú verne podporovať Jehovovu oprávnenú zvrchovanosť, budú odmenení večným životom. Predstav si tú nevýslovnú radosť a úľavu, keď budú úplne ‚oslobodení z otroctva porušenosti‘! Tak sa poslušné ľudstvo bude tešiť zo ‚slávnej slobody Božích detí‘. — Rimanom 8:21.

13. Prečo všetci praví kresťania potrebujú útechu, ktorú dáva Boh?

¹³ Zatiaľ sme naďalej podrobení stonaniu a bolestiam, ktoré sú bežné u všetkých, ktorí žijú v Satanovom zlom systéme. Nárast počtu telesných chorôb a citových porúch sa týka ľudí každého druhu, vrátane verných kresťanov. (Filipanom 2:25–27; 1. Tesaloničanom 5:14) Navyše, ako kresťania často znášame nespravodlivý posmech a prenasledovanie, ktorým nás Satan zaplavuje preto, že ‚ako vládcu viac poslúchame Boha ako ľudí‘. (Skutky 5:29) Preto ak máme vytrvať v konaní Božej vôle až do konca Satanovho sveta, potrebujeme útechu, pomoc a silu, ktorú poskytuje Boh.

Kde možno nájsť útechu

14. a) Aký sľub dal Ježiš večer pred svojou smrťou? b) Čo je nutné, aby sme mohli mať plný úžitok z útechy prostredníctvom Božieho svätého ducha?

¹⁴ Večer pred svojou smrťou Ježiš vysvetlil svojim verným apoštolom, že od nich čoskoro odíde a vráti sa k svojmu Otcovi. To ich znepokojilo a zarmútilo. (Ján 13:33, 36; 14:27–31) Ježiš si uvedomoval, že potrebujú stálu útechu, a sľúbil: „Poprosím Otca, a dá vám iného tešiteľa, aby bol navždy s vami.“ (Ján 14:16, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Ježiš sa tu zmienil o Božom svätom duchu, ktorý bol vyliaty na jeho učeníkov 50 dní po jeho vzkriesení.a Boží duch ich okrem iného utešoval v skúškach a posilňoval ich, aby naďalej konali Božiu vôľu. (Skutky 4:31) Taká pomoc by sa však nemala považovať za niečo automatické. Každý kresťan sa musí stále modliť o utešujúcu pomoc, ktorú Boh poskytuje prostredníctvom svojho svätého ducha, aby z nej mal plný úžitok. — Lukáš 11:13.

15. Čo patrí k spôsobom, ktorými nám Jehova poskytuje útechu?

¹⁵ Ďalší spôsob, ako Boh poskytuje útechu, je prostredníctvom jeho Slova, Biblie. Pavol napísal: „Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej.“ (Rimanom 15:4) Ukazuje to, že je potrebné pravidelne študovať to, čo je napísané v Biblii a v publikáciách založených na Biblii, a pravidelne o tom rozjímať. Potrebné je tiež pravidelne chodiť na kresťanské zhromaždenia, kde sa predkladajú utešujúce myšlienky z Božieho Slova. Jedným z hlavných účelov týchto zhromaždení je navzájom sa povzbudzovať. — Hebrejom 10:25.

16. K akému konaniu by nás mali podnecovať Božie utešujúce opatrenia?

¹⁶ Pavlov list Rimanom ďalej ukazuje dobré výsledky, ktoré dosiahneme, keď budeme využívať Božie utešujúce opatrenia. Pavol napísal: „Nech dá Boh, ktorý poskytuje vytrvalosť a útechu, aby ste mali medzi sebou rovnaké zmýšľanie, aké mal Kristus Ježiš, aby ste jednomyseľne jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.“ (Rimanom 15:5, 6) Áno, keď budeme naplno využívať Božie utešujúce opatrenia, budeme sa viac podobať nášmu odvážnemu Vodcovi, Ježišovi Kristovi. To nás bude podnecovať, aby sme stále používali svoje ústa na oslavu Boha v našom diele vydávania svedectva, na našich zhromaždeniach, v súkromných rozhovoroch so spoluveriacimi a v našich modlitbách.

V čase tvrdých skúšok

17. Ako Jehova utešil svojho Syna a k čomu to viedlo?

¹⁷ Ježiš bol večer pred svojou mučivou smrťou ‚bolestne znepokojený‘ a ‚hlboko zarmútený‘. (Matúš 26:37, 38) Preto poodišiel kúsok od svojich učeníkov a modlil sa k svojmu Otcovi o pomoc. „Pre svoju zbožnú bázeň bol priaznivo vypočutý.“ (Hebrejom 5:7) Biblia uvádza, že „sa [Ježišovi] zjavil anjel z neba a posilnil ho“. (Lukáš 22:43) Odvážny a mužný spôsob, akým Ježiš ďalej čelil svojim protivníkom, dokazuje, že spôsob, akým Boh utešil svojho Syna, bol veľmi účinný. — Ján 18:3–8, 33–38.

18. a) Ktoré obdobie života apoštola Pavla sa zvlášť vyznačovalo množstvom skúšok? b) Ako môžeme poskytovať útechu súcitným starším, ktorí tvrdo pracujú?

¹⁸ Aj apoštol Pavol zažíval obdobia tvrdých skúšok. Napríklad jeho služba v Efeze bola poznačená „slzami a skúškami, ktoré [ho] postihli pre židovské úklady“. (Skutky 20:17–20) Pavol nakoniec odišiel z Efezu po tom, čo prívrženci bohyne Artemis vyvolali v tom meste nepokoj pre jeho kazateľskú činnosť. (Skutky 19:23–29; 20:1) Keď Pavol išiel na sever do mesta Troada, jeho myseľ veľmi ťažilo ešte niečo iné. Nejaký čas predtým ako vznikol nepokoj v Efeze, dostal znepokojivú správu. Mladý zbor v Korinte bol postihnutý rozdelením a toleroval smilstvo. Preto Pavol napísal z Efezu silne karhajúci list v nádeji, že sa situácia napraví. Nebolo to preňho ľahké. „Písal som vám z mnohého súženia a úzkosti srdca, s mnohými slzami,“ prezradil neskôr v druhom liste. (2. Korinťanom 2:4) Podobne ako to nebolo ľahké pre Pavla, ani pre súcitných starších nie je ľahké dávať naprávajúce rady a karhať; sčasti je to preto, že sú si dobre vedomí svojich vlastných slabostí. (Galaťanom 6:1) Preto kiež poskytujeme útechu tým, ktorí sa medzi nami ujímajú vedenia, tak, že budeme ochotne reagovať na láskyplné rady založené na Biblii. — Hebrejom 13:17.

19. Prečo Pavol išiel z Troady ďalej do Macedónie a ako nakoniec dosiahol úľavu?

¹⁹ Keď bol Pavol v Efeze, bratom do Korintu nielen napísal, ale aj poslal Títa, aby im pomohol, a poveril ho, aby mu dal vedieť o ich reakcii na list. Pavol dúfal, že zastihne Títa v Troade. Tam bol požehnaný výbornými príležitosťami robiť učeníkov. Ale neuľavilo sa mu v jeho úzkosti, lebo Títus ešte neprišiel. (2. Korinťanom 2:12, 13) A tak Pavol cestoval ďalej do Macedónie, dúfajúc, že sa tam stretne s Títom. Pavlova úzkosť sa ešte zväčšila pre intenzívny odpor voči jeho službe. „Keď sme prišli do Macedónie,“ vysvetľuje Pavol, „neprinieslo [to] nášmu telu úľavu, ale boli sme naďalej sužovaní každým spôsobom — zvonka boje, vnútri obavy. Ale predsa nás Boh, ktorý potešuje skrúšených, potešil Títovou prítomnosťou.“ (2. Korinťanom 7:5, 6) Akou úľavou bolo, keď Títus nakoniec prišiel a povedal Pavlovi o kladnej reakcii Korinťanov na jeho list!

20. a) Akým ďalším dôležitým spôsobom Jehova poskytuje útechu, takisto ako v prípade Pavla? b) O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

²⁰ Pavlova skúsenosť je útechou pre Božích služobníkov dnes, z ktorých mnohí takisto čelia skúškam, ktoré spôsobujú, že sú „skrúšení“ alebo „skľúčení“. (Phillips) Áno, ‚Boh, ktorý poskytuje útechu‘, pozná naše osobné potreby a môže nás použiť, aby sme poskytovali útechu jeden druhému, práve tak ako Pavol dostal útechu prostredníctvom Títovej správy o kajúcnom postoji Korinťanov. (2. Korinťanom 7:11–13) V našom nasledujúcom článku budeme uvažovať o Pavlovej vrúcnej reakcii na postoj Korinťanov a o tom, ako nám to môže pomôcť účinne sa dnes deliť o Božiu útechu.

[Poznámka pod čiarou]

Poznáš odpoveď?

◻ Ako došlo k tomu, že ľudstvo potrebuje útechu?

◻ Ako Ježiš dokázal, že je väčší ako Noach?

◻ Prečo sa Ježiš nazval „Pánom sabatu“?

◻ Ako dnes Boh poskytuje útechu?

[Mapa/​Obrázok na strane 10]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Pavol dostal veľkú útechu prostredníctvom Títovej správy o Korinťanoch

MACEDÓNIA

Filipi

GRÉCKO

Korint

ÁZIA

Troada

Efez