Cestujúci dozorcovia — dary v podobe ľudí

„Keď vystúpil do výšin, odviedol zajatcov; dal dary v podobe ľudí.“ — EFEZANOM 4:8.

1. Aká nová činnosť bola ohlásená v tomto časopise v roku 1894?

PRED viac než storočím Strážna veža ohlásila niečo nové. Bolo to opísané ako „ďalšie odvetvie diela“. Čo bolo touto novou činnosťou? Bolo to novodobé zavedenie práce cestujúcich dozorcov. Tento časopis v čísle z 1. septembra 1894 vysvetlil, že od toho času budú skupiny Bádateľov Biblie navštevovať spôsobilí bratia ‚s cieľom budovať ich v pravde‘.

2. Aké povinnosti majú krajskí a oblastní dozorcovia?

² V prvom storočí n. l. navštevovali kresťanské zbory dozorcovia, ako bol napríklad Pavol a Barnabáš. Cieľom týchto verných mužov bolo ‚budovať‘ zbory. (2. Korinťanom 10:8) Dnes sme požehnaní tisícami mužov, ktorí to robia systematicky. Vedúci zbor Jehovových svedkov ich vymenoval za krajských a oblastných dozorcov. Krajský dozorca slúži približne 20 zborom, každému zboru týždeň približne dva razy do roka; prezerá záznamy, prednáša prejavy a zúčastňuje sa zvestovateľskej služby s miestnymi zvestovateľmi Kráľovstva. Oblastný dozorca predsedá na všetkých každoročne konaných krajských zjazdoch v určitom počte krajov, zúčastňuje sa zvestovateľskej služby s hostiteľskými zbormi a poskytuje povzbudenie prejavmi založenými na Biblii.

Ich obetavý duch

3. Prečo je potrebné, aby cestujúci dozorcovia mali obetavého ducha?

³ Cestujúci dozorcovia sú stále na cestách. To samo osebe vyžaduje obetavého ducha. Cestovanie z jedného zboru do druhého môže byť často náročné, ale títo muži a ich manželky to robia s radostným postojom. Jeden krajský dozorca povedal: „Moja manželka je veľkou oporou a nesťažuje sa... Zaslúži si veľa uznania za svojho obetavého ducha.“ Niektorí krajskí dozorcovia absolvujú aj vyše 1000 kilometrov, keď cestujú z jedného zboru do druhého. Mnohí cestujú autami, ale iní sa presúvajú z jedného miesta na druhé verejnou dopravou, na bicykli, na koni alebo pešo. Jeden africký krajský dozorca sa musí dokonca prebrodiť cez rieku s manželkou na pleciach, aby sa dostal do jedného zboru. Apoštol Pavol sa na svojich misionárskych cestách musel vyrovnávať s horúčavou a zimou, s hladom a smädom, s bezsennými nocami, s rôznymi nebezpečenstvami a s prudkým prenasledovaním. Okrem toho mal „úzkostlivú starosť o všetky zbory“, a to cestujúci dozorcovia bežne zažívajú aj dnes. — 2. Korinťanom 11:23–29.

4. Aký účinok môžu mať zdravotné ťažkosti na život cestujúcich dozorcov a ich manželiek?

⁴ Cestujúci dozorcovia a ich manželky majú niekedy zdravotné ťažkosti, podobne ako mal Pavlov spoločník Timotej. (1. Timotejovi 5:23) To je ďalší tlak, ktorý na nich pôsobí. Manželka jedného krajského dozorcu vysvetľuje: „Keď sa necítim dobre, je to pre mňa vypätie, byť stále s bratmi. Zvlášť ťažké je to pre mňa od začiatku menopauzy. Už len to, že každý týždeň musím pobaliť všetky naše veci a sťahovať sa niekam inam, je skutočne náročné. Často sa musím zastaviť a modliť sa k Jehovovi, aby mi dal silu pokračovať.“

5. Akého ducha prejavili cestujúci dozorcovia a ich manželky napriek rôznym skúškam?

⁵ Napriek zdravotným ťažkostiam a ďalším skúškam nachádzajú cestujúci dozorcovia a ich manželky vo svojej službe radosť a prejavujú obetavú lásku. Niektorí z nich riskovali svoj život, aby mohli poskytovať duchovnú pomoc v čase prenasledovania alebo vojny. Pri navštevovaní zborov prejavili podobného ducha ako Pavol, ktorý tesalonickým kresťanom povedal: „Stali sme sa medzi vami jemnými, ako keď dojčiaca matka starostlivo opatruje svoje deti. Pretože sme k vám mali nežnú náklonnosť, boli sme radi, že sme vám odovzdali nielen Božie dobré posolstvo, ale aj svoje duše, lebo ste sa stali našimi milovanými.“ — 1. Tesaloničanom 2:7, 8.

6. 7. Aký pozitívny vplyv na druhých môžu mať cestujúci dozorcovia, ktorí tvrdo pracujú?

⁶ Cestujúci dozorcovia, takisto ako iní starší v kresťanskom zbore, „tvrdo pracujú slovom a učením“. Všetci takíto starší majú byť „považovaní za hodných dvojnásobnej cti“. (1. Timotejovi 5:17) Ich príklad nám môže byť užitočný, ak budeme ‚pozorne sledovať, ako sa prejavuje ich správanie, a napodobňovať ich vieru‘. — Hebrejom 13:7.

⁷ Aký vplyv na druhých mali niektorí cestujúci starší? „Aký úžasný vplyv mal brat P. na môj život!“ napísal jeden Jehovov svedok. „Bol od roku 1960 cestujúcim dozorcom v Mexiku. Ako dieťa som s radosťou očakával jeho návštevy. Keď som mal desať rokov, povedal mi: ‚Aj ty budeš krajským dozorcom.‘ V náročných rokoch dospievania som za ním veľa ráz zašiel, lebo vždy mal pre mňa múdre slová. Jeho život bol zameraný na pasenie stáda! Teraz, keď som krajským dozorcom, vždy sa snažím venovať čas mladým ľuďom a klásť pred nich teokratické ciele, tak ako to robil on v mojom prípade. Dokonca aj v posledných rokoch svojho života sa brat P. i napriek srdcovej slabosti vždy snažil poskytovať slová povzbudenia. Ešte deň pred svojou smrťou vo februári 1995 ma sprevádzal na zvláštny zjazdový deň a istému bratovi, ktorý je architekt, poukázal na výborné ciele. Ten brat si hneď podal prihlášku do služby v Bételi.“

Ceníme si ich

8. Kto sú „dary v podobe ľudí“ opísané v 4. kapitole Efezanom a aký úžitok má z nich zbor?

⁸ Cestujúci dozorcovia a ďalší starší, ktorí sú z Božej nezaslúženej láskavosti poctení služobnými povereniami, sú nazvaní „dary v podobe ľudí“. Ježiš ako Jehovov zástupca a Hlava zboru poskytol týchto duchovných mužov, aby sme boli ako jednotlivci budovaní a aby sme dospeli k zrelosti. (Efezanom 4:8–15) Každý dar si zaslúži vyjadrenie ocenenia. Zvlášť to platí o dare, ktorý nás posilňuje, aby sme vytrvali v službe Jehovovi. Teda ako môžeme prejaviť ocenenie pre prácu cestujúcich dozorcov? V akých smeroch môžeme dať najavo, že si ‚týchto mužov ceníme‘? — Filipanom 2:29.

9. Ako môžeme dať najavo, že si ceníme cestujúcich dozorcov?

⁹ Keď je ohlásená návšteva krajského dozorcu, môžeme si začať plánovať, aby sme sa plne podieľali na zborových činnostiach v tom týždni. Možno si budeme môcť vyhradiť určitý čas navyše, aby sme podporili opatrenia na zvestovateľskú službu počas návštevy. Možno budeme môcť v tom mesiaci slúžiť ako pomocní priekopníci. Iste budeme chcieť uplatniť v praxi návrhy krajského dozorcu, aby sme sa vo svojej službe zlepšili. Takýto vnímavý duch nám bude na prospech a krajského dozorcu to uistí, že jeho návšteva je užitočná. Áno, krajskí dozorcovia navštevujú zbor, aby nás budovali, ale aj oni potrebujú byť duchovne budovaní. Boli chvíle, keď i Pavol potreboval povzbudenie, a často spolukresťanov prosil, aby sa zaňho modlili. (Skutky 28:15; Rimanom 15:30–32; 2. Korinťanom 1:11; Kolosanom 4:2, 3; 1. Tesaloničanom 5:25) Podobne dnešní cestujúci dozorcovia potrebujú naše modlitby a povzbudenie.

10. Ako môžeme prispieť k tomu, aby cestujúci dozorca mal zo svojej práce radosť?

¹⁰ Povedali sme už krajskému dozorcovi a jeho manželke, ako veľmi si ceníme ich návštevy? Ďakujeme mu za užitočné rady, ktoré nám dáva? Keď jeho návrhy do zvestovateľskej služby zväčšia našu radosť v službe, povieme mu to? Ak to urobíme, pomôže mu to, aby mal zo svojej práce radosť. (Hebrejom 13:17) Jeden krajský dozorca v Španielsku sa zvlášť vyjadril o tom, ako veľmi si s manželkou cenia ďakovné pohľadnice, ktoré dostali po návšteve zborov. Hovorí: „Máme tieto pohľadnice odložené a čítame si ich, keď sa cítime skľúčení. Sú zdrojom skutočného povzbudenia.“

11. Prečo by sme manželkám krajských a oblastných dozorcov mali dať najavo, že ich máme radi a že si ich ceníme?

¹¹ Manželka cestujúceho dozorcu má určite úžitok zo slov pochvaly. Prináša veľké obete, keď svojmu manželovi pomáha v tomto odvetví služby. Tieto verné sestry sa zriekajú prirodzenej túžby mať vlastný domov a v mnohých prípadoch i túžby mať deti. Jeftova dcéra bola Jehovovou služobníčkou, ktorá sa dobrovoľne zriekla príležitosti mať manžela a rodinu pre slávnostný sľub, ktorý dal jej otec. (Sudcovia 11:30–39) Ako sa iní pozerali na jej obeť? V Sudcoch 11:40 sa hovorí: „Rok čo rok chodievali dcéry Izraela vzdávať chválu dcére Gileádčana Jeftu, štyri dni v roku.“ Aké je to pekné, keď pamätáme na to, aby sme manželkám krajských a oblastných dozorcov povedali, že ich máme radi a že si ich ceníme!

„Nezabúdajte na pohostinnosť“

12. 13. a) Aký biblický podklad máme na prejavovanie pohostinnosti cestujúcim dozorcom a ich manželkám? b) Objasni, ako môže byť taká pohostinnosť vzájomne užitočná.

¹² Prejavovať pohostinnosť je ďalší spôsob, ako prejaviť lásku a vďačnosť tým, ktorí sú cestujúcimi služobníkmi v kresťanskom diele. (Hebrejom 13:2) Apoštol Ján chválil Gája za prejavovanie pohostinnosti tým, ktorí navštevovali zbor ako cestujúci misionári. Ján napísal: „Milovaný, konáš vernú prácu vo všetkom, čokoľvek robíš pre bratov a aj pre cudzích, ktorí svedčili o tvojej láske pred zborom. Pošli ich na cestu, prosím ťa, spôsobom, ktorý je hodný Boha. Lebo vyšli pre jeho meno bez toho, aby si vzali čokoľvek od ľudí z národov. Preto sme povinní pohostinne prijímať také osoby, aby sme sa stali spolupracovníkmi v pravde.“ (3. Jána 5–8) Dielo kázania o Kráľovstve môžeme dnes podporovať prejavovaním podobnej pohostinnosti cestujúcim dozorcom a ich manželkám. Miestni starší majú, samozrejme, zaistiť, aby ubytovanie bolo uspokojivé, ale jeden oblastný dozorca povedal: „Naše vzťahy k bratom sa nemôžu zakladať na tom, či pre nás niekto môže niečo urobiť. Nechceli by sme ani len vzbudzovať taký dojem. Musíme byť ochotní prijímať pohostinnosť ktoréhokoľvek z našich bratov, bohatého či chudobného.“

¹³ Pohostinnosť môže byť vzájomne užitočná. „V našej rodine sme mali vo zvyku pozývať cestujúcich dozorcov, aby u nás bývali,“ spomína Jorge, bývalý krajský dozorca, ktorý teraz slúži v Bételi. „Cítim, že tieto návštevy mi pomohli viac, než som si to vtedy uvedomoval. V dospievaní som mal duchovné problémy. Mojej matke to robilo starosti, ale nevedela presne, ako mi pomôcť, a preto požiadala krajského dozorcu, aby sa so mnou porozprával. Spočiatku som sa mu vyhýbal, lebo som sa bál, že ma bude kritizovať. Ale svojím priateľským správaním si ma nakoniec získal. V jeden pondelok ma pozval na spoločné jedlo a ja som mu otvoril svoje srdce, lebo som bol presvedčený, že ma chápe. Počúval pozorne. Jeho praktické návrhy boli naozaj účinné a ja som začal duchovne napredovať.“

14. Prečo by sme si mali krajských dozorcov ceniť, a nie byť voči nim kritickí?

¹⁴ Cestujúci dozorca sa snaží byť duchovne užitočný pre mladých i pre starých. Iste by sme teda mali dať najavo, že si jeho úsilie ceníme. Ale čo ak by sme ho kritizovali pre jeho slabé stránky alebo ho nepriaznivo porovnávali s inými, ktorí navštívili zbor? Pravdepodobne by to bolo veľmi skľučujúce. Pre Pavla nebolo povzbudzujúce počúvať kritiku svojej práce. Je zjavné, že niektorí korintskí kresťania mali znevažujúce poznámky o jeho výzore a rečníckych schopnostiach. Sám Pavol uviedol, že takí kritici hovorili: „Jeho listy sú závažné a silné, ale jeho osobná prítomnosť je slabá a jeho reč opovrhnutiahodná.“ (2. Korinťanom 10:10) Cestujúci dozorcovia však našťastie obvykle počujú slová láskyplného ocenenia.

15. 16. Ako na cestujúcich dozorcov a ich manželky pôsobí láska a horlivosť, ktorú prejavujú ich spoluveriaci?

¹⁵ Jeden krajský dozorca v Latinskej Amerike s námahou kráča celý deň po zablatených cestách, aby mohol navštíviť svojich duchovných bratov a sestry, ktorí bývajú v oblasti ovládanej partizánmi. „Je dojímavé vidieť, ako bratia prejavujú ocenenie pre návštevu,“ píše. „I keď musím vynaložiť veľké úsilie, aby som sa tam dostal, a čeliť mnohým nebezpečenstvám a ťažkostiam, odmenou za to všetko je láska a horlivosť, ktorú bratia prejavujú.“

¹⁶ Istý krajský dozorca z Afriky píše: „Pre lásku, ktorú nám bratia prejavovali, sme mali tanzánijský obvod naozaj veľmi radi! Bratia boli pripravení učiť sa od nás a boli šťastní, že sme u nich doma.“ V prvom storočí bol medzi apoštolom Pavlom a kresťanskými manželmi Akvilom a Priskou láskyplný a obšťastňujúci vzťah. Pavol o nich povedal: „Odovzdajte moje pozdravy Priske a Akvilovi, mojim spolupracovníkom v Kristu Ježišovi, ktorí vydali do nebezpečenstva vlastný krk za moju dušu, ktorým ďakujem nielen ja, ale aj všetky zbory z národov.“ (Rimanom 16:3, 4) Cestujúci dozorcovia a ich manželky sú vďační za to, že majú za priateľov novodobých Akvilov a Prisky, ktorí sa veľmi snažia prejavovať pohostinnosť a byť priateľmi.

Posilňovanie zborov

17. Prečo možno povedať, že opatrenie v podobe návštev cestujúcich dozorcov je múdre, a odkiaľ títo dozorcovia dostávajú poučovanie?

¹⁷ Ježiš povedal: „Múdrosť dokáže, že je spravodlivá, svojimi skutkami.“ (Matúš 11:19) Múdrosť opatrenia v podobe návštev cestujúceho dozorcu je zjavná z toho, že prispieva k posilňovaniu zborov Božieho ľudu. Pavol na svojej druhej misionárskej ceste spolu so Sílasom úspešne „prešiel Sýriu a Cilíciu a posilňoval zbory“. Kniha Skutky nám hovorí: „Keď cestovali mestami, odovzdávali im tam ustanovenia, o ktorých rozhodli apoštoli a starší v Jeruzaleme, aby ich zachovávali. A tak sa zbory upevňovali vo viere a vzrastali počtom zo dňa na deň.“ (Skutky 15:40, 41; 16:4, 5) Dnešní cestujúci dozorcovia prijímajú duchovné poučovanie prostredníctvom Písiem a publikácií „verného a rozvážneho otroka“ takisto ako všetci ostatní kresťania. — Matúš 24:45.

18. Ako cestujúci dozorcovia posilňujú zbory?

¹⁸ Áno, cestujúci starší sa stále musia sýtiť pri Jehovovom duchovnom stole. Musia dobre poznať metódy a smernice, ktorými sa riadi Božia organizácia. Vtedy môžu byť takí muži skutočným požehnaním pre druhých. Svojím znamenitým príkladom horlivosti vo zvestovateľskej službe môžu pomáhať spoluveriacim zlepšovať sa v kresťanskej službe. Prejavy založené na Biblii, ktoré majú títo hosťujúci starší, poslucháčov duchovne budujú. Cestujúci dozorcovia pomáhajú druhým uplatňovať rady Božieho Slova, slúžiť v súlade s Jehovovým ľudom na celej zemi a využívať duchovné opatrenia, ktoré poskytol Boh prostredníctvom ‚verného otroka‘, a tak posilňujú zbory, ktoré majú výsadu navštevovať.

19. Aké otázky zostávajú na uvažovanie?

¹⁹ Keď Jehovova organizácia asi pred sto rokmi zaviedla medzi Bádateľmi Biblie činnosť cestujúcich starších, tento časopis uviedol: „Budeme si všímať výsledky a ďalšie Pánovo vedenie.“ Jehovovo vedenie sa jasne prejavilo. Vďaka Jehovovmu požehnaniu sa pod dohľadom vedúceho zboru táto činnosť v priebehu rokov rozširovala a zdokonaľovala. A tak sú zbory Jehovových svedkov na celej zemi upevňované vo viere a ich počet zo dňa na deň rastie. Je zjavné, že Jehova žehná obetavého ducha týchto darov v podobe ľudí. Ale ako môžu cestujúci dozorcovia vykonávať svoju prácu úspešne? Aké majú ciele? A ako môžu dosiahnuť čo najviac dobrého?

Ako by si odpovedal?

◻ Čo patrí k povinnostiam krajských a oblastných dozorcov?

◻ Prečo je potrebné, aby cestujúci dozorcovia mali obetavého ducha?

◻ Ako možno prejaviť ocenenie pre prácu cestujúcich starších a ich manželiek?

◻ Čo môžu cestujúci dozorcovia robiť, aby upevňovali zbory vo viere?

[Obrázok na strane 10]

Stále cestovanie si vyžaduje ducha obetavosti

[Obrázok na strane 13]

Prejavuješ pohostinnosť cestujúcim dozorcom a ich manželkám?