„Hoci ste ho nikdy nevideli, milujete ho“
„Hoci ste ho nikdy nevideli, milujete ho. Hoci naňho teraz nehľadíte, predsa v neho prejavujete vieru a veľmi sa radujete.“ — 1. PETRA 1:8.
1. I keď dnes nikto na zemi nevidel Ježiša, ako sa niektorí ľudia snažia prejavovať mu oddanosť?
NIKTO z ľudí, ktorí dnes žijú na zemi, nikdy nevidel Ježiša Krista. Napriek tomu milióny ľudí tvrdia, že ho milujú. Každý rok 9. januára ťahajú po uliciach Manily na Filipínach sochu Ježiša Krista v životnej veľkosti, nesúceho kríž; je to opisované ako najmasovejšia a najpôsobivejšia manifestácia populárneho náboženstva v tejto krajine. Vzrušený zástup sa tlačí a strká; ľudia sa dokonca šplhajú jeden cez druhého v horúčkovitej snahe dotknúť sa sochy. Mnohých, ktorí prišli, aby to videli, priťahuje hlavne slávnostný sprievod. Ale niektorí z nich sú nepochybne ľuďmi, ktorí sa cítia úprimne priťahovaní k Ježišovi. Na dôkaz toho možno nosia krížiky s vyobrazením Ježiša alebo možno pravidelne chodia do kostola. Môže byť však také modlárstvo považované za pravé uctievanie?
2, 3. a) Ktorí spomedzi Ježišových nasledovníkov skutočne videli a počuli Ježiša? b) Ktorí ďalší ľudia v prvom storočí milovali Ježiša a vkladali v neho svoju vieru, i keď ho osobne nikdy nevideli?
2 V prvom storočí bolo v rímskych provinciách, v Judei, Samárii, Perei a Galilei, mnoho tisíc ľudí, ktorí osobne videli a počuli Ježiša Krista. Počúvali, keď vysvetľoval potešujúce pravdy o Božom Kráľovstve. Boli očitými svedkami zázrakov, ktoré vykonal. Niektorí z nich sa stali jeho oddanými učeníkmi, presvedčenými o tom, že on je „Kristus, Syn živého Boha“. (Matúš 16:16) No tí, ktorým napísal apoštol Peter svoj prvý inšpirovaný list, medzi nimi neboli.
3 Tí, ktorých Peter oslovil, bývali v rímskych provinciách, ktoré sa nachádzali na území dnešného Turecka — v Ponte, Galácii, Kappadokii, Ázii a Bitýnii. Peter im napísal: „Hoci ste ho nikdy nevideli, milujete ho. Hoci naňho teraz nehľadíte, predsa v neho prejavujete vieru a veľmi sa radujete nevýslovnou a oslávenou radosťou.“ (1. Petra 1:1, 8) Ako spoznali Ježiša Krista natoľko, že ho milovali a prejavovali v neho vieru?
4, 5. Ako sa ľudia, ktorí nikdy nevideli Ježiša, dozvedeli o ňom dosť na to, aby ho milovali a vložili v neho svoju vieru?
4 Je zjavné, že niektorí z nich boli v Jeruzaleme, keď apoštol Peter vydal svedectvo zástupu, ktorý sa zúčastnil na sviatku Letníc v roku 33 n. l. Po sviatku mnohí učeníci zostali v Jeruzaleme, aby boli ďalej poučovaní apoštolmi. (Skutky 2:9, 41, 42; porovnaj 1. Petra 1:1.) Apoštol Pavol na opakovaných misionárskych cestách konal horlivú službu aj medzi ľuďmi, ktorí bývali v oblasti, do ktorej Peter neskôr poslal svoj prvý biblický list, ktorý nesie jeho meno. — Skutky 18:23; 19:10; Galaťanom 1:1, 2.
5 Prečo boli tí ľudia, ktorí Ježiša nikdy nevideli, tak silne k nemu priťahovaní? Prečo v našich dňoch ďalšie milióny ľudí na celej zemi Ježiša veľmi milujú?
Veci, ktoré počuli
6. a) Čo by si sa mohol dozvedieť, keby si bol počul Petra vydávať svedectvo o Ježišovi na Letnice roku 33 n. l.? b) Ako to ovplyvnilo asi 3000 prítomných?
6 Čo by si sa dozvedel o Ježišovi, keby si bol v Jeruzaleme, keď Peter hovoril pred zástupom počas sviatku v roku 33 n. l.? To, že zázraky, ktoré vykonal, nad akúkoľvek pochybnosť ukázali, že ho poslal Boh. To, že hoci hriešni ľudia Ježiša usmrtili, už nie je v hrobe, ale bol vzkriesený a potom vydvihnutý do neba na miesto po Božej pravici. To, že Ježiš je skutočne Kristus, Mesiáš, o ktorom písali proroci. To, že prostredníctvom Ježiša Krista bol na jeho nasledovníkov vyliaty svätý duch, aby mohli rýchlo vydať ľuďom z mnohých národov svedectvo o veľkolepých veciach, ktoré Boh konal prostredníctvom svojho Syna. Na srdcia mnohých, ktorí pri tej príležitosti Petra počúvali, to hlboko zapôsobilo a asi 3000 sa ich dalo pokrstiť za Kristových učeníkov. (Skutky 2:14–42) Keby si tam vtedy bol, urobil by si taký rozhodný krok?
7. a) Čo by si sa mohol dozvedieť, keby si bol v Antiochii, keď tam Pavol kázal? b) Prečo sa niektorí zo zástupu stali veriacimi a delili sa o dobré posolstvo s ďalšími?
7 Keby si bol medzi tými, čo boli prítomní, keď apoštol Pavol vyučoval v Antiochii v rímskej provincii Galácia, čo ešte by si sa mohol naučiť o Ježišovi? Bol by si počul Pavla vysvetľovať, že odsúdenie Ježiša na smrť vládcami v Jeruzaleme bolo predpovedané prorokmi. Bol by si tiež počul o svedectve očitých svedkov Ježišovho vzkriesenia. Iste by na teba zapôsobilo Pavlovo vysvetlenie, že vzkriesením Ježiša z mŕtvych Jehova potvrdil, že Ježiš je naozaj Boží Syn. A či by nepotešilo tvoje srdce, keby si sa dozvedel, že odpustenie hriechov umožnené vierou v Ježiša môže viesť k večnému životu? (Skutky 13:16–41, 46, 47; Rimanom 1:4) Niektorí v Antiochii si uvedomili dôležitosť toho, čo počuli, stali sa učeníkmi a aktívne sa delili o dobré posolstvo s ďalšími, i keď to znamenalo, že boli vystavení intenzívnemu prenasledovaniu. — Skutky 13:42, 43, 48–52; 14:1–7, 21–23.
8. Čo by si sa mohol dozvedieť, keby si bol na zhromaždení efezského zboru v čase, keď dostal Pavlov list?
8 Čo keby si bol spojený s kresťanským zborom v Efeze v rímskej provincii Ázia v čase, keď zbor dostal Pavlov inšpirovaný list pre tamojších učeníkov? Čo by si sa z neho mohol dozvedieť o Ježišovej úlohe v Božom predsavzatí? Pavol v liste vysvetlil, že prostredníctvom Krista budú všetky veci v nebi i na zemi znovu uvedené do súladu s Bohom, že Boží dar sa prostredníctvom Krista dostal k ľuďom všetkých národov, že ľudia, ktorí boli v Božích očiach mŕtvi pre svoje priestupky, boli oživení prostredníctvom viery v Krista a že týmto opatrením bolo opäť umožnené, aby sa ľudia stali milovanými Božími synmi. — Efezanom 1:1, 5–10; 2:4, 5, 11–13.
9. a) Čo ti môže pomôcť rozlíšiť, či chápeš dôležitosť toho, čo Pavol napísal Efezanom? b) Ako boli bratia v rímskych provinciách, o ktorých sa zmienil Peter, ovplyvnení tým, čo sa učili o Ježišovi?
9 Prehĺbilo by ocenenie pre toto všetko tvoju lásku k Božiemu Synovi? Ovplyvnila by táto láska tvoj každodenný život, k čomu povzbudzoval apoštol Pavol v 4. až 6. kapitole listu Efezanom? Podnietilo by ťa toto ocenenie k tomu, aby si starostlivo preskúmal rebríček hodnôt vo svojom živote? Urobil by si z lásky k Bohu a z vďačnosti k jeho Synovi potrebné úpravy, aby konanie Božej vôle bolo naozaj stredobodom tvojho života? (Efezanom 5:15–17) V súvislosti s tým, ako na kresťanov v Ázii, Galácii a v ďalších rímskych provinciách pôsobilo to, čo sa učili, apoštol Peter im napísal: „Hoci ste [Ježiša Krista] nikdy nevideli, milujete ho... prejavujete vieru [v neho] a veľmi sa radujete nevýslovnou a oslávenou radosťou.“ — 1. Petra 1:8.
10. a) Čo nepochybne prispelo k láske raných kresťanov k Ježišovi? b) Ako z toho môžeme mať úžitok aj my?
10 K láske k Božiemu Synovi, ktorú cítili raní kresťania, ktorých Peter oslovil, nepochybne prispievalo ešte niečo ďalšie. Čo to bolo? Do času, keď Peter písal svoj prvý list, boli už v obehu najmenej dve z evanjelií — Matúš a Lukáš. Kresťania v prvom storočí, ktorí Ježiša nikdy nevideli, si mohli čítať tieto správy evanjelií. A my si ich môžeme čítať tiež. Evanjeliá nie sú vymyslené správy; majú všetky znaky tej najspoľahlivejšej histórie. V týchto inšpirovaných záznamoch nachádzame veľa vecí, ktoré prehlbujú našu lásku k Božiemu Synovi.
Duch, akého prejavoval
11, 12. Čo z ducha, akého Ježiš prejavoval voči iným ľuďom, ťa podnecuje, aby si Ježiša miloval?
11 Z písaného záznamu o Ježišovom živote sa dozvedáme, ako sa Ježiš správal k iným ľuďom. Duch, akého prejavoval, pôsobí na srdcia ľudí i dnes, viac než 1960 rokov odvtedy, čo Ježiš zomrel. Každý žijúci človek je zaťažený účinkami hriechu. Mnohé milióny ľudí sú obeťami nespravodlivosti, zápasia s chorobou alebo z iných dôvodov cítia zdrvujúce sklamanie. Všetkým takýmto ľuďom Ježiš hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše. Lebo moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“ — Matúš 11:28–30.
12 Ježiš prejavoval citlivý záujem o chudobných, hladných a žialiacich. Keď to vzhľadom na okolnosti bolo nutné, dokonca zázračne nasýtil veľké zástupy ľudí. (Lukáš 9:12–17) Oslobodzoval ich od zotročujúcich tradícií. A budoval ich vieru v Božie opatrenie na ukončenie politického a ekonomického útlaku. Ježiš nedrvil ducha tých, ktorí boli utláčaní. S nežnosťou a láskou obratne dvíhal miernych ľudí. Občerstvoval tých, ktorí boli ako nalomené a ohnuté trstiny, i tých, ktorí boli ako tlejúce ľanové knôty krátko pred vyhasnutím. Odvtedy až dodnes vzbudzuje jeho meno nádej i v srdciach tých, ktorí ho nikdy nevideli. — Matúš 12:15–21; 15:3–10.
13. Prečo Ježišovo zaobchádzanie s hriešnikmi ľudí priťahuje?
13 Ježiš neschvaľoval nesprávne konanie, ale chápal ľudí, ktorí v živote urobili chyby, ale prejavili pokánie a obrátili sa naňho, aby dostali pomoc. (Lukáš 7:36–50) Sedával pri jedle s ľuďmi, ktorými spoločnosť opovrhovala, ak cítil, že mu to poskytne príležitosť duchovne im pomôcť. (Matúš 9:9–13) Pre ducha, akého prejavoval, milióny ľudí v podobných okolnostiach, ktorí Ježiša nikdy nevideli, boli podnietené spoznať ho a vložili v neho svoju vieru.
14. Čo ťa priťahuje na tom, ako Ježiš pomáhal ľuďom, ktorí boli chorí, invalidní alebo trúchliaci?
14 Spôsob, akým Ježiš zaobchádzal s ľuďmi, ktorí boli chorí alebo invalidní, svedčí o jeho vrúcnosti a súcite, ako aj o jeho schopnosti priniesť im úľavu. Preto keď za ním prišiel chorý muž, ktorý bol ťažko postihnutý malomocenstvom a prosil o pomoc, Ježiš sa neodvrátil, keď ho uvidel. A ani mu nepovedal, že hoci ho ľutuje, nemôže nič urobiť, čím by mu pomohol, lebo jeho choroba je už v príliš pokročilom štádiu. Muž ho úpenlivo prosil: „Pane, keby si len chcel, môžeš ma očistiť.“ Ježiš bez váhania vystrel ruku, dotkol sa malomocného a povedal: „Chcem. Buď očistený.“ (Matúš 8:2, 3) Pri inej príležitosti sa istá žena snažila byť vyliečená tak, že sa nenápadne dotkla okraja jeho odevu. Ježiš sa k nej správal láskavo a upokojujúco. (Lukáš 8:43–48) A keď stretol pohrebný sprievod, bol pohnutý ľútosťou k žialiacej vdove, ktorej jediný syn zomrel. I keď Ježiš odmietol použiť moc, ktorú mu dal Boh, na to, aby si zaobstaral potravu pre seba, ochotne použil túto moc, aby vzkriesil mŕtveho a vrátil ho jeho matke. — Lukáš 4:2–4; 7:11–16.
15. Ako to na teba pôsobí, keď čítaš správy o Ježišovi a rozjímaš o nich?
15 Keď čítame tieto správy a rozjímame o tom, akého ducha Ježiš prejavoval, naša láska k tomu, ktorý obetoval svoj ľudský život, aby sme mohli žiť navždy, sa prehlbuje. I keď sme ho nikdy nevideli, cítime sa k nemu priťahovaní a chceme ísť v jeho šľapajach. — 1. Petra 2:21.
Pokorne sa spoliehal na Boha
16. Na koho Ježiš zameriaval prvoradú pozornosť a k akému konaniu nás povzbudzoval?
16 Ježiš predovšetkým zameriaval svoju pozornosť i našu pozornosť na svojho nebeského Otca, Jehovu Boha. Ukázal, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie, keď povedal: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ (Matúš 22:36, 37) Svojich učeníkov nabádal: „Verte v Boha.“ (Marek 11:22) Keď boli vystavení náročnej skúške svojej viery, nabádal ich: „Stále sa modlite.“ — Matúš 26:41.
17, 18. a) Ako Ježiš dával najavo, že sa pokorne spolieha na svojho Otca? b) Prečo je pre nás také dôležité to, čo Ježiš urobil?
17 Sám Ježiš dal v tom príklad. Modlitba bola dôležitou súčasťou jeho života. (Matúš 14:23; Lukáš 9:28; 18:1) Keď nadišiel čas, aby si vybral apoštolov, nespoliehal sa iba na svoj úsudok, hoci predtým boli pod jeho dohľadom všetci anjeli v nebi. Pokorne strávil celú noc v modlitbe k svojmu Otcovi. (Lukáš 6:12, 13) Pred svojím zatknutím a bolestivou smrťou sa Ježiš opäť obracal k svojmu Otcovi vo vrúcnych modlitbách. Nebol toho názoru, že dobre pozná Satana, a preto si môže ľahko poradiť so všetkým, čo by ten zlý mohol vymyslieť. Ježiš si uvedomoval, aké je dôležité, aby nezlyhal. Akou pohanou pre jeho Otca by bolo jeho zlyhanie! A aká strata by to bola pre ľudstvo, ktorého životné vyhliadky záviseli od obete, ktorú mal Ježiš predložiť!
18 Ježiš sa opakovane modlil, keď bol so svojimi apoštolmi v jednej hornej miestnosti v Jeruzaleme, a ešte vrúcnejšie sa modlil, keď bol v záhrade Getsemane. (Matúš 26:36–44; Ján 17:1–26; Hebrejom 5:7) Keď trpel na mučeníckom kole, nenadával tým, ktorí sa mu posmievali. Naopak, modlil sa za tých, ktorí konali v nevedomosti: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ (Lukáš 23:34) Stále zameriaval svoju myseľ na svojho Otca a „odovzdával [sa] tomu, ktorý súdi spravodlivo“. Posledné slová, ktoré vyriekol na mučeníckom kole, boli modlitbou k jeho Otcovi. (1. Petra 2:23; Lukáš 23:46) Akí sme vďační, že Ježiš sa úplne spoliehal na Jehovu a verne dokončil úlohu, ktorú mu zveril jeho Otec! Hoci sme Ježiša Krista nikdy nevideli, ako veľmi ho milujeme za to, čo urobil!
Vyjadrovanie našej lásky k nemu
19. Akým zvykom sa pri prejavovaní lásky Ježišovi vyhýbame ako úplne nevhodným?
19 Ako môžeme dokazovať, že láska, o ktorej tvrdíme, že ju máme, znamená viac než iba slová? Keďže Ježišov Otec, ktorého Ježiš miloval, zakázal robiť zobrazenia a zaobchádzať s nimi ako s predmetmi oddanosti, určite by sme neprinášali Ježišovi česť, keby sme také zobrazenia nosili na retiazke na krku alebo ich nosili po uliciach. (2. Mojžišova 20:4, 5; Ján 4:24) A keby sme navštevovali náboženské bohoslužby hoci aj niekoľko ráz do týždňa, ale po zvyšok týždňa by sme nežili v súlade s Ježišovým učením, neprinášalo by to Ježišovi česť. Ježiš povedal: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. Kto miluje mňa, bude ho milovať môj Otec.“ — Ján 14:21, 23; 15:10.
20. Čo patrí k veciam, ktoré ukazujú, či naozaj Ježiša milujeme?
20 Aké prikázania nám dal Ježiš? V prvom rade, aby sme uctievali pravého Boha, Jehovu, a len jeho. (Matúš 4:10; Ján 17:3) Vzhľadom na svoju úlohu v Božom predsavzatí učil aj to, že musíme prejavovať vieru v neho ako v Božieho Syna a že ju musíme prejavovať tak, že sa budeme vyhýbať zlým skutkom a budeme chodiť vo svetle. (Ján 3:16–21) Dal nám radu, aby sme hľadali najprv Božie Kráľovstvo a jeho spravodlivosť a aby sme uprednostňovali tieto veci pred záujmom o telesné potreby. (Matúš 6:31–33) Prikázal nám, aby sme sa navzájom milovali, tak ako on miloval nás. (Ján 13:34; 1. Petra 1:22) A poveril nás, aby sme boli svedkami v spojitosti s Božím predsavzatím, tak ako bol svedkom aj on. (Matúš 24:14; 28:19, 20; Zjavenie 3:14) V súčasnosti pravá láska k Ježišovi podnecuje približne päť miliónov Jehovových svedkov k tomu, aby zachovávali tieto prikázania, i keď Ježiša nikdy nevideli. To, že ho osobne nevideli, nijako neoslabuje ich odhodlanie byť poslušní. Pripomínajú si, čo povedal ich Pán apoštolovi Tomášovi: „Uveril si, lebo si ma videl? Šťastní sú tí, čo nevidia, a predsa veria.“ — Ján 20:29.
21. Aký úžitok budeme mať z účasti na Slávnosti na pamiatku Kristovej smrti, ktorá sa tento rok bude konať v nedeľu 23. marca?
21 Dúfame, že budeš medzi tými, ktorí sa na celom svete zhromaždia v nedeľu 23. marca 1997 po západe slnka v sálach Kráľovstva Jehovových svedkov, aby si pripomenuli najväčší prejav Božej lásky k ľudstvu a aby si pripomenuli smrť Božieho lojálneho Syna, Ježiša Krista. To, čo sa hovorí a robí pri tejto príležitosti, by malo prehĺbiť lásku k Jehovovi a k jeho Synovi, a tak zväčšiť túžbu zachovávať Božie prikázania. — 1. Jána 5:3.
Ako by si odpovedal?
◻ Ako Ježiša spoznali a začali milovať tí, ktorým bol adresovaný prvý list Petra?
◻ Aké veci, ktoré počuli raní kresťania, na teba zapôsobili?
◻ Čo z ducha, akého Ježiš prejavoval, prehlbuje tvoju lásku k nemu?
◻ Prečo je pre nás také dôležité, že Ježiš sa pokorne spoliehal na Boha?
◻ Ako môžeme prejaviť svoju lásku k Ježišovi Kristovi?
[Obrázky na stranách 16, 17]
Cítime sa priťahovaní k Ježišovi pre to, akého ducha prejavoval