Obávaš sa dôverovať druhým?

‚NIET nikoho, s kým by som sa mohol porozprávať. Ľudia by ma nepochopili. Sú príliš zamestnaní vlastnými problémami. Nemajú čas na moje problémy.‘ Takýto pocit majú mnohí, a preto si svoje myšlienky nechávajú pre seba. Keď sa ich druhí spýtajú, ako sa majú, často im to chcú povedať, ale nepovedia. Jednoducho sa nedokážu otvoriť.

Pravda, sú aj takí, ktorí pomoc od druhých nechcú. No mnohí zúfalo chcú pomoc, ale boja sa odhaliť svoje najvnútornejšie myšlienky, city a zážitky. Si jedným z takýchto ľudí? Naozaj neexistuje nikto, komu by si mohol dôverovať?

Pochopenie obáv

V dnešnom svete vládne ovzdušie nedôvery. Mladí ľudia sa nerozprávajú so svojimi rodičmi. Rodičia sa nedokážu porozprávať jeden s druhým. Málokto je ochotný rozprávať sa s tými, ktorí sú v postavení s určitou autoritou. Preto sa niektorí z tých, čo sa nedokážu zdôveriť druhým, dajú na alkohol, drogy alebo divoký životný štýl, snažiac sa uniknúť svojim problémom. — Príslovia 23:29–35; Izaiáš 56:12.

Dôvera k ľuďom v postavení, napríklad k duchovným, lekárom, terapeutom a učiteľom, bola otrasená nespočetnými odhaleniami nečestnosti a nemravnosti. Napríklad podľa jedného odhadu sa viac než 10 percent duchovných dopúšťa sexuálnej nemravnosti. Títo „ničitelia dôvery“, poznamenáva jeden autor, „vytvárajú v ľudských vzťahoch kaňony a trhliny“. Ako to pôsobí na ich zbory? Ničí to dôveru.

Veľmi rozšírený úpadok morálky vedie aj ku kríze v rodine, a to až do takej miery, že nefunkčné rodiny sú takmer niečím typickým, a nie výnimočným. Domov bol kedysi miestom poskytujúcim starostlivosť. Dnes nie je často viac než čerpacou stanicou v čase jedla. Keď dieťa vyrastá v rodine, kde nie je „prirodzená náklonnosť“, bežným následkom v dospelosti je neschopnosť dôverovať druhým. — 2. Timotejovi 3:3.

Okrem toho, ako sa podmienky vo svete zhoršujú, v narastajúcej miere sme vystavení potenciálne traumatickým zážitkom. V podobnej situácii prorok Micheáš napísal: „Nevkladajte svoju dôveru v dôverného priateľa.“ (Micheáš 7:5) Možno cítiš to isté po nejakom menšom sklamaní či po zrade dôvery, alebo po nejakom väčšom zážitku, keď bol ohrozený život. Je pre teba ťažké znovu dôverovať druhým a stávaš sa citovo otupeným; každý deň žiješ akoby za citovým múrom. (Porovnaj Žalm 102:1–7.) Pravda, taký postoj ti môže pomáhať ísť ďalej, ale „bolesť srdca“ ťa olupuje o každú skutočnú radosť v živote. (Príslovia 15:13) Pravdou je, že na to, aby si mohol byť duchovne, citovo, duševne a telesne zdravý, musí ten múr spadnúť a musíš sa naučiť ľuďom dôverovať. Je to možné? Áno.

Prečo musí ten múr spadnúť?

Zveriť sa druhým prináša úľavu strápenému srdcu. Takúto skúsenosť mala Anna. Mala dobré manželstvo, bezpečný domov, ale bola veľmi stiesnená. Hoci jej bolo „horko na duši“, konala múdro — „začala sa modliť k Jehovovi“ tak intenzívne, že jej tiché pery sa začali chvieť. Áno, zverila sa Jehovovi. Potom si otvorila srdce pred Božím služobníkom Élim. K čomu to viedlo? „[Anna] odišla a najedla sa a jej tvár už nebola ustarostená.“ — 1. Samuelova 1:1–18.

Väčšina kultúr pozná úžitok dôverného rozhovoru. Užitočné môže byť napríklad podeliť sa o myšlienky a zážitky s tými, ktorí boli v podobných situáciách. Výskumníci prichádzajú k záveru: „Citová izolácia zapríčiňuje chorobu — potrebujeme sa otvoriť, aby sme zostali duševne zdraví.“ Narastajúce množstvo vedeckých výskumov potvrdzuje pravdivosť inšpirovaného príslovia, ktoré hovorí: „Ten, kto sa oddeľuje, bude hľadať svoju vlastnú sebeckú túžbu; vzbúri sa proti každej praktickej múdrosti.“ — Príslovia 18:1.

Ako ti môžu druhí pomôcť, ak sa pred nimi neotvoríš? Zatiaľ čo Jehova Boh dokáže čítať v srdci, pre tvoju rodinu a priateľov sú tvoje najvnútornejšie myšlienky a city zatvorenou knihou — ak sa neotvoríš. (1. Paralipomenon 28:9) Keď sa problém týka prestúpenia Božieho zákona, odkladanie vyznania takej veci problém iba zhorší. — Príslovia 28:13.

Úžitok, ktorý to prinesie, keď sa človek zdôverí so svojou tiesňou druhým, určite veľmi preváži riziko zranenia. To, samozrejme, neznamená, že by sme mali bez rozlišovania prezrádzať podrobnosti osobného charakteru. (Porovnaj Sudcov 16:18; Jeremiáša 9:4; Lukáša 21:16.) „Sú druhovia, ktorí majú sklon rozbiť sa navzájom na kusy,“ vystríhajú Príslovia 18:24, ale potom dodávajú: „Je priateľ, ktorý sa pridŕža pevnejšie ako brat.“ Kde môžeš nájsť takého priateľa?

Dôveruj svojej rodine

Ak máš nejaký problém, skúsil si sa o ňom porozprávať so svojím manželským partnerom alebo so svojimi rodičmi? „Pri mnohých problémoch je potrebné len dôkladne sa vyrozprávať,“ uznáva jeden skúsený poradca. (Príslovia 27:9) Kresťanskí manželia, ktorí ‚milujú svoje manželky tak ako sami seba‘, manželky, ktoré „sa podriaďujú svojim manželom“, a rodičia, ktorí berú vážne svoju zodpovednosť danú Bohom, aby ‚vychovávali svoje deti v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní‘, sa budú veľmi snažiť byť poslucháčmi, ktorí sa vedia vcítiť do situácie druhého, a tiež užitočnými radcami. (Efezanom 5:22, 33; 6:4) Aký úžasný príklad dal v tomto ohľade Ježiš, i keď v telesnom zmysle nemal ani manželku, ani deti! — Marek 10:13–16; Efezanom 5:25–27.

Čo ak je problém väčší, než sa dá zvládnuť v rámci rodiny? V kresťanskom zbore nemusíme byť nikdy sami. „Kto je slabý, a ja nie som slabý?“ povedal apoštol Pavol. (2. Korinťanom 11:29) Pavol nabádal: „Neste bremená jedni druhých.“ (Galaťanom 6:2; Rimanom 15:1) Medzi našimi duchovnými bratmi a sestrami môžeme nepochybne nájsť viac než jedného ‚brata, ktorý sa narodil pre čas tiesne‘. — Príslovia 17:17.

Dôvera v zbor

Vo viac než 80 000 zboroch Jehovových svedkov na celej zemi sú pokorní muži, ktorí slúžia ako „spolupracovníci na vašu radosť“. (2. Korinťanom 1:24) Sú to starší. Izaiáš hovorí: „Každý sa prejaví ako úkryt pred vetrom a ako skrýša pred lejakom, ako prúdy vody v bezvodnej krajine, ako tieň mohutného skalného útesu vo vyčerpanej krajine.“ Práve takými sa starší snažia byť. — Izaiáš 32:2; 50:4; 1. Tesaloničanom 5:14.

Starší spĺňajú biblické požiadavky, skôr než sú ‚ustanovení svätým duchom‘. Keď si to uvedomíš, posilní to tvoju dôveru v nich. (Skutky 20:28; 1. Timotejovi 3:2–7; Títovi 1:5–9) To, o čom sa rozprávaš so starším, zostane prísne dôverné. Dôveryhodnosť je jednou z požiadaviek na staršieho. — Porovnaj 2. Mojžišovu 18:21; Nehemiáša 7:2.

Starší v zbore „bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú skladať účty“. (Hebrejom 13:17) Nepodnecuje ťa to, aby si týmto mužom dôveroval? Samozrejme, nie všetci starší vynikajú v tých istých vlastnostiach. Niektorí sa môžu zdať prístupnejší, láskavejší alebo chápavejší než druhí. (2. Korinťanom 12:15; 1. Tesaloničanom 2:7, 8, 11) Prečo sa nezdôveríš staršiemu, pri ktorom sa cítiš uvoľnene?

Títo muži nie sú platenými profesionálmi. Sú ‚darmi v podobe ľudí‘, ktoré poskytol Jehova, aby ti pomáhali. (Efezanom 4:8, 11–13; Galaťanom 6:1) Ako môžu pomôcť? Zručným použitím Biblie uplatnia jej uzdravujúcu moc v tvojej konkrétnej situácii. (Žalm 107:20; Príslovia 12:18; Hebrejom 4:12, 13) Budú sa s tebou a za teba modliť. (Filipanom 1:9; Jakub 5:13–18) Pomoc od takých láskyplných radcov môže urobiť veľa pre uzdravenie strápeného ducha a obnovenie pokoja mysle.

Ako budovať vzťahy založené na dôvere

Požiadať o pomoc alebo radu, alebo len o počúvajúce ucho nie je znakom slabosti alebo zlyhania. Je to len realistické uznanie skutočnosti, že sme nedokonalí a že nikto nevie všetko. Najväčším radcom a dôverníkom, akého máme, je rozhodne náš nebeský Otec, Jehova Boh. Súhlasíme so žalmistom, ktorý napísal: „Jehova je moja sila a môj štít. V neho dôverovalo moje srdce, a dostal som pomoc.“ (Žalm 28:7) V každom čase mu môžeme v modlitbe úprimne ‚vyliať svoje srdce‘ s dôverou, že nás počuje a stará sa o nás. — Žalm 62:7, 8; 1. Petra 5:7.

Ale ako sa môžeš naučiť dôverovať starším aj iným v zbore? Najprv sa pozri na seba. Sú tvoje obavy opodstatnené? Nie si podozrievavý voči pohnútkam druhých? (1. Korinťanom 13:4, 7) Môžeš nejakým spôsobom zmenšiť riziko, že sa zraníš, na minimum? Áno. Ako? Snaž sa druhých osobne spoznať v duchovnom prostredí. Rozprávaj sa s nimi na zborových zhromaždeniach. Choď s nimi do služby z domu do domu. Dôvera, takisto ako úcta, musí byť zaslúžená. Preto buď trpezlivý. Napríklad, keď spoznáš duchovného pastiera, tvoja dôvera k nemu sa zväčší. Prezraď mu svoje starosti postupne. Ak zareaguje vhodným, súcitným a rozvážnym spôsobom, mohol by si potom skúsiť povedať mu viac.

Tí, ktorí uctievajú Jehovu spolu s nami, najmä kresťanskí starší, sa veľmi usilujú napodobňovať Božie drahocenné vlastnosti vo vzťahoch jeden k druhému. (Matúš 5:48) Vedie to k atmosfére dôvery v zbore. Jeden brat, ktorý už dlho slúži ako starší, hovorí: „Bratia by mali vedieť jednu vec: Bez ohľadu na to, čo niekto urobí, starší k nemu nestráca svoju kresťanskú lásku. Možno sa mu nepáči, čo dotyčný urobil, ale i tak svojho brata miluje a chce mu pomôcť.“

Teda nemusíš mať pocit, že si so svojím problémom sám. Porozprávaj sa s niekým „duchovne spôsobilým“, kto ti môže pomôcť niesť tvoje bremeno. (Galaťanom 6:1) Pamätaj, že „úzkostlivá starosť v srdci muža je to, čo ho skláňa“, ale „príjemné reči sú plásty medu, sladké duši a uzdravením pre kosti“. — Príslovia 12:25; 16:24.

[Rámček na strane 26]

Ktorýkoľvek kresťan môže byť požiadaný, aby pomohol príbuznému, priateľovi alebo duchovnému bratovi s nejakým osobným problémom. Vieš, ako pomôcť?

Užitočný radca

je prístupný: Matúš 11:28, 29; 1. Petra 1:22; 5:2, 3

vyberá si správne prostredie: Marek 9:33–37

snaží sa problém pochopiť: Lukáš 8:18; Jakub 1:19

nereaguje prehnane: Kolosanom 3:12–14

pomáha pri bolestných emóciách: 1. Tesaloničanom 5:14; 1. Petra 3:8

pozná svoje obmedzenia: Galaťanom 6:3; 1. Petra 5:5

dáva konkrétnu radu: Žalm 19:7–9; Príslovia 24:26

zachováva dôvernosť: Príslovia 10:19; 25:9