Svadby, ktoré prinášajú Jehovovi česť

Nasledujúci článok o kresťanských svadbách bol pôvodne pripravený v Etiópii v amharskom jazyku, aby poskytol užitočné vedenie mnohým v tejto krajine, ktorí sa nedávno stali Jehovovými svedkami. Niektoré miestne zvyky a praktiky, ktorými sa zaoberá, sa možno odlišujú od tých, ktoré sa vyskytujú tam, kde žiješ ty. Pravdepodobne však zistíš, že tieto odlišnosti sú celkom zaujímavé. Článok dáva tiež vyvážené biblické rady, ktoré, ako uvidíš, sa dajú uplatniť aj vtedy, ak sú svadobné zvyky vo vašej oblasti odlišné.

„KRESŤANSKÉ svadby, ktoré pôsobia radosť“ — taký bol názov vynikajúceho študijného článku v Strážnej veži číslo 19 z roku 1984. Ďalší článok v tom čísle mal názov „Vyrovnane sa radovať na svadobných hostinách“. (Každý, kto uvažuje o manželstve, môže nájsť ďalšie múdre rady v 2. kapitole knihy Vytvárať šťastný rodinný život a v 19. a 20. kapitole knihy Využi čo najlepšie svoju mladosť.)a Mnohí sa stali Jehovovými svedkami neskôr, ako vyšli tieto články, a tak si chceme zopakovať niektoré veci, ktoré možno zvlášť uplatniť v našej oblasti, ako aj ďalšie vhodné myšlienky, ktoré nám pomôžu, aby svadby boli udalosťami prinášajúcimi česť Jehovovi, Pôvodcovi manželstva.

Otázka, o ktorej by sa mohlo uvažovať ako o prvej, znie: Kedy by sa mala konať svadba? Mal by byť dátum svadby prispôsobený miestnej tradičnej svadobnej sezóne? Podľa miestneho názoru každé manželstvo uzavreté v ktoromkoľvek inom období roka nebude úspešné. Je to neopodstatnená povera, keďže mnohé manželské páry, ktoré šťastne a zjednotene slúžia Jehovovi, neuzavreli manželstvo v tradičnej sezóne. Neveríme v osudové šťastie ani v osudovú smolu. (Izaiáš 65:11; Kolosanom 2:8) Svojim neveriacim príbuzným by sme nepomohli vidieť rozdiel medzi pravdou a nepravdou, keby sme si určovali dátum svadby podľa ich povier. Kresťania teda môžu uzavrieť manželstvo v ktoromkoľvek mesiaci.

Ak je po povinnom civilnom obrade svadobný prejav, bolo by múdre, aby medzi týmito dvoma udalosťami nebol časový rozdiel mnohých dní. Ak si dvojica želá mať svadobný prejav v sále Kráľovstva, mala by dostatočne vopred zájsť za zborovými staršími a požiadať o možnosť použiť sálu. Miestni starší si overia, či je obrad tak zabezpečený, aby mohli mať čisté svedomie. Mal by sa stanoviť taký čas, aby to neprekážalo nejakej zborovej činnosti. Brat, ktorý je vybratý, aby predniesol svadobný prejav, sa vopred stretne s budúcim ženíchom a nevestou, aby im dal užitočné rady a aby sa uistil, že nie sú žiadne morálne ani zákonné prekážky uzavretia manželstva a že súhlasí s plánmi na spoločenské stretnutie, ktoré bude nasledovať. Svadobný prejav by mal trvať asi pol hodiny a mal by byť prednesený dôstojným spôsobom, zdôrazňujúc duchovné hľadisko. Svadobný prejav je rozhodne dôležitejší než hostina, ktorá môže nasledovať.

Kresťanská svadba je dobrou príležitosťou na to, aby sme dali najavo, že ‚nie sme časťou sveta‘. (Ján 17:14; Jakub 1:27) Naša poriadnosť by mala byť výrazná. Preto prídeme načas, miesto toho, že by sme ostatných nechali čakať a azda i prekážali zborovým činnostiam. To by si mala uvedomovať najmä nevesta, keďže svetskí príbuzní ju môžu nabádať, aby prišla neskoro — akoby tým zväčšila svoju dôležitosť. Zrelá kresťanská sestra môže svojou dochvíľnosťou dať najavo, že duchovné vlastnosti, ako je pokora a ohľaduplnosť, sú pre ňu dôležité. Poriadnosť je dôležitá, aj keď je pozvaný fotograf, aby túto udalosť zdokumentoval. Bolo by vhodné požadovať od neho, aby prišiel v saku, spoločenských nohaviciach a kravate a aby fotografovaním nerušil prejav. Počas modlitby sa nemá fotografovať. Naša poriadnosť bude na česť Jehovovi a vydá sa ňou vynikajúce svedectvo. Nie je potrebné snažiť sa prispôsobiť spoločenským formalitám, ktoré by zatienili skutočný význam tejto udalosti.

Hostina nie je požiadavkou na úspešnú svadbu, ale neexistujú biblické námietky proti hostine pri takejto radostnej príležitosti. Takéto stretnutie pravých kresťanov by sa však malo odlišovať od svetských hostín, ktoré sa vyznačujú výstrednosťou, nadmerným pitím, prejedaním sa, divokou hudbou, vyzývavými tancami, ba dokonca aj bitkami. Biblia zaraďuje „hýrenia“ ku skutkom tela. (Galaťanom 5:21) Ak na stretnutí nie je veľmi veľa ľudí, je ľahšie ho primerane zvládnuť. Nie je potrebné postaviť stan, aby sa vyhovelo populárnym zvykom. Keby sa niekto z priestorových dôvodov alebo vzhľadom na počasie rozhodol použiť stan, je to jeho osobná vec.

Zo skúseností vyplýva, že dobrý spôsob, ako obmedziť počet hostí, je použiť konkrétne písomné pozvánky. Je múdrejšie pozývať jednotlivcov namiesto celých zborov; ako poriadkumilovní kresťania by sme takéto obmedzenia mali rešpektovať. Písomné pozvánky nám tiež pomôžu vyhnúť sa trápnym pocitom z toho, že by sa na hostine objavil niekto vylúčený; keby sa to stalo, mnohí bratia a sestry by sa mohli rozhodnúť odísť. (1. Korinťanom 5:9–11) Ak dvojica pozve neveriacich príbuzných alebo známych, nepochybne bude ich počet obmedzený; dôležitejší budú tí, „čo sú nám príbuzní vo viere“. (Galaťanom 6:10) Niektorí sa rozhodli pozvať svetských známych alebo neveriacich príbuzných na svadobný prejav, a nie na hostinu. Prečo? Nuž, vyskytli sa prípady, keď svetskí príbuzní vyvolali na svadobnej hostine také trápne situácie, že mnohí bratia a sestry cítili, že tam nemôžu zostať. Niektoré páry usporiadali iba malý obed s blízkymi príbuznými a kresťanskými priateľmi.

V súlade s Jánom 2:8, 9 je praktické vybrať si „starejšieho“. Ženích si bude chcieť vybrať dôveryhodného kresťana, ktorý sa postará o to, aby bol zachovaný poriadok a vysoká úroveň. Ak priatelia prinášajú dary, malo by sa to robiť bez „honosného vystavovania“. (1. Jána 2:16) Hudba môže byť radostná — bez poškvrňujúcich pochybných textov, bez nadmernej hlučnosti či divokého rytmu. Mnohí zistili, že je najlepšie, keď si niektorý starší vopred vypočuje hudbu, ktorá sa bude prehrávať. Tancovanie môže byť osídlom, keďže mnohé tradičné tance sú odvodené od tancov plodnosti a vyjadrujú nevhodnú zmyselnosť. Keď sa začne podávať „torta a šampanské“, býva to niekedy pre svetských ľudí signál, aby odhodili zábrany. Mnohé kresťanské páry sa rozhodli, že na svadobnej hostine nebudú mať žiaden alkohol, a tak sa vyhli problémom.

Keďže chceme prinášať česť Jehovovi, vyhneme sa honosnému vystavovaniu prostriedkov, ktorým by sme upútavali na seba neprimeranú pozornosť. Aj svetské publikácie sa vyjadrujú proti populárnemu duchu výstrednosti. Bolo by veľmi nemúdre, keby sa manželia zadlžili, aby mohli mať prepychovú svadbu, a potom celé roky žili v núdzi, aby splatili výdavky za ten jeden deň! Samozrejme, oblečenie pri tejto príležitosti by malo byť slušné a dobre upravené, aby bolo primerané človeku, ktorý vyhlasuje, že má úctu k Bohu. (1. Timotejovi 2:9, 10) Článok „Kresťanské svadby majú odzrkadľovať rozumnosť“ (Strážna veža z 15. januára 1969, angl.) uviedol tieto zaujímavé myšlienky o odeve:

„Svadba je zvláštna príležitosť, a preto sa zvyčajne venuje pozornosť tomu, aby človek vyzeral radostne a príťažlivo. To však neznamená, že si musí obliecť špeciálny druh šiat alebo obleku. Je dobré brať do úvahy miestne zvyklosti, cenu a osobný vkus... Bolo by však rozumné kúpiť si také drahé oblečenie, ktoré by predstavovalo finančné bremeno pre manželov alebo pre iných?... Niektoré nevesty s radosťou použili šaty blízkej priateľky alebo príbuznej. Ďalšie našli veľké uspokojenie v tom, že si svadobné šaty ušili samy, azda tak, aby ich mohli využiť aj pri iných príležitostiach v budúcnosti. A je úplne primerané, ak sa dvojica sobáši vo svojom najkrajšom bežnom odeve... Ďalší, ktorí by si mohli dovoliť nákladnú svadbu, si možno vzhľadom na kritické časy želajú mať ‚tichú svadbu‘.“

Podobne svadobná družina (družbovia a družice) nemusí byť veľká. Ani ona nebude chcieť pútať na seba neprimeranú pozornosť svojím oblečením a konaním. Tomu, kto je vylúčený, možno dovoliť zúčastniť sa prejavu v sále Kráľovstva, ale Strážna veža č. 19 z roku 1984 uviedla: „Nebolo by vhodné, keby boli v svadobnej spoločnosti vylúčení alebo osoby, ktorých život by bol v príkrom rozpore s biblickými zásadami.“

Ježiš sa zúčastnil svadby, ale nedokážeme si predstaviť, že by schválil populárny zvyk mať automobilový sprievod, ktorý s veľkým hlukom prechádza mestom; polícia dala dokonca niektorým vodičom pokutu za trúbenie v takom svadobnom sprievode. (Pozri Matúša 22:21.) Kresťania chcú v tom všetkom prejavovať múdrosť, ktorá je u skromných, a nie kopírovať okázalé prejavy alebo typické konanie ľudí z národov. — Príslovia 11:2.

Ako je to však s účasťou na svadbách susedov, svetských spolupracovníkov či vzdialených príbuzných a známych? Každý kresťan sa v tom musí rozhodnúť sám. Je dobré mať na pamäti, že náš čas je vzácny, lebo potrebujeme čas na našu službu, osobné štúdium a ďalšie rodinné a zborové činnosti. (Efezanom 5:15, 16) Cez víkendy máme zhromaždenia a konáme zvestovateľskú službu, čo nechceme vynechávať. (Hebrejom 10:24, 25) Mnohé svadby sú v čase, keď sú zjazdy alebo keď sa vyvíja zvláštne úsilie v službe v spojitosti s Pánovou večerou. Nemali by sme pripustiť, aby sme boli odpútaní od rovnakého mimoriadneho úsilia, aké vyvíjajú naši bratia na celom svete v spojitosti s účasťou na Pánovej večeri. Predtým než sme spoznali pravdu, trávili sme veľa času so svetskými ľuďmi, možno za okolností, ktoré zneuctievajú Boha. (1. Petra 4:3, 4) Teraz je náš rebríček hodnôt odlišný. Svetskému manželskému páru sa vždy dá zablahoželať tak, že im pošleme pozdrav alebo vykonáme krátku návštevu v iný deň. Niektorí takéto príležitosti využili na vydanie svedectva a podelili sa o niektoré biblické texty, ktoré sa hodia pre mladomanželov.

Svadba, na ktorej majú duchovné veci prevahu nad svetskými, bude skutočne prinášať česť Jehovovi. Ak kresťania zaistia, že budú oddelení od sveta s jeho poverami a výstrelkami, ak nepripustia narušenie pravidelných teokratických činností a ak namiesto okázalosti prejavia skromnosť, budú mať z tejto udalosti radosť. Navyše, budú sa k nej môcť vracať s dobrým svedomím a príjemnými spomienkami. Kiež sa na všetkých našich kresťanských svadbách prejavením múdrosti a rozumnosti vydá svedectvo pozorovateľom s úprimným srdcom.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na stranách 24, 25]

Kresťania sa neriadia otrocky každým miestnym svadobným zvykom