Epafras — ‚verný Kristov služobník‘
KTO založil kresťanské zbory v Korinte, v Efeze a vo Filipi? Asi by si bez váhania odpovedal: ‚Pavol, „apoštol pre národy“.‘ (Rimanom 11:13) Mal by si pravdu.
Kto však založil zbory v Kolosách, Hierapole a v Laodicei? I keď to nemôžeme povedať s istotou, mohol to byť muž menom Epafras. Či už to tak bolo alebo nie, možno by si sa chcel dozvedieť niečo viac o tomto evanjelistovi, keďže bol nazvaný „Kristovým verným služobníkom“. — Kolosanom 1:7.
Evanjelista lykoského údolia
Meno Epafras je skrátená podoba mena Epafroditus. Epafra však nemožno zamieňať s Epafroditom z Filipi. Epafras bol z Kolos, jedného z troch centier kresťanských zborov v údolí rieky Lykos v Malej Ázii. Kolosy boli len 18 kilometrov od Laodicey a 19 kilometrov od Hierapolu v starovekej oblasti Frýgia.
Biblia výslovne nehovorí, ako sa do Frýgie dostalo dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Ale obyvatelia Frýgie boli v Jeruzaleme v deň Letníc roku 33 n. l. a niektorí z nich boli možno z Kolos. (Skutky 2:1, 5, 10) Počas Pavlovej služby v Efeze (asi v rokoch 52–55 n. l.) bolo v tej oblasti vydané také mocné a účinné svedectvo, že nielen Efezania, ale aj „všetci, ktorí bývali v oblasti Ázie, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo“. (Skutky 19:10) Zdá sa, že Pavol nekázal dobré posolstvo v celom lykoskom údolí, pretože mnohí, ktorí sa stali kresťanmi v tej oblasti, Pavla nikdy nevideli. — Kolosanom 2:1.
Podľa Pavla bol práve Epafras tým, kto vyučoval Kolosanov o „Božej nezaslúženej láskavosti v pravde“. Skutočnosť, že Pavol tohto spolupracovníka nazýva „Kristovým verným služobníkom na náš prospech“, ukazuje, že Epafras bol v tej oblasti aktívnym evanjelistom. — Kolosanom 1:6, 7.
Apoštol Pavol i evanjelista Epafras mali veľký záujem o duchovné blaho svojich spoluveriacich v lykoskom údolí. Pavol sa ako „apoštol pre národy“ určite radoval, keď dostával správy o ich pokroku. A bol to práve Epafras, od ktorého sa Pavol dozvedel o duchovnom stave Kolosanov. — Kolosanom 1:4, 8.
Epafrova správa
Kolosania čelili takým vážnym problémom, že to Epafra podnietilo, aby podnikol dlhú cestu do Ríma s cieľom porozprávať sa o týchto veciach s Pavlom. Je zjavné, že práve Epafrova podrobná správa podnietila Pavla napísať dva listy bratom, ktorých inak nepoznal. Jeden z tých listov bol list Kolosanom. Druhý list, ktorý sa zjavne nezachoval, bol poslaný Laodičanom. (Kolosanom 4:16) Je rozumné domnievať sa, že cieľom týchto listov bolo reagovať na potreby tamojších kresťanov, podľa toho, ako ich vnímal Epafras. Aké nutné veci videl Epafras? A čo nám to hovorí o jeho osobnosti?
Ako sa zdá, list Kolosanom naznačuje, že Epafra znepokojovalo, že kresťania v Kolosách sú ohrození pohanskými filozofiami, ktoré zahŕňali asketizmus, špiritizmus a modlárske povery. Navyše, niektorých členov zboru možno ovplyvňovalo židovské učenie o zdržiavaní sa pokrmov a zachovávaní určitých dní. — Kolosanom 2:4, 8, 16, 20–23.
Skutočnosť, že Pavol píše o týchto veciach, nám ukazuje, aký bol Epafras bdelý a vnímavý na potreby spolukresťanov. Prejavoval láskyplný záujem o ich duchovné blaho a uvedomoval si nebezpečenstvá prostredia, v ktorom žili. Epafras hľadal radu u Pavla a to ukazuje, že bol pokorný. Možno cítil, že potrebuje radu od niekoho, kto má viac skúseností. V každom prípade si Epafras počínal múdro. — Príslovia 15:22.
Muž, ktorý si cenil modlitbu
Pavol v závere listu, ktorý poslal koloským kresťanom, hovorí: „Posiela vám pozdravy Epafras, ktorý je od vás, otrok Ježiša Krista, a stále sa za vás namáha v svojich modlitbách, aby ste nakoniec stáli v úplnosti a s pevným presvedčením o celej Božej vôli. Naozaj svedčím o ňom, že vynakladá veľké úsilie pre vás a pre tých v Laodicei a pre tých v Hierapole.“ — Kolosanom 4:12, 13.
Áno, i vtedy, keď bol Epafras Pavlovým „spoluzajatcom“ v Ríme, myslel na svojich milovaných bratov v Kolosách, Laodicei a Hierapole a modlil sa za nich. (Filémonovi 23) Doslova ‚bojoval‘ za nich v modlitbe. Podľa učenca D. Edmonda Hieberta grécky výraz, ktorý je tu použitý, označuje „namáhavú a obetavú činnosť“ — niečo podobné duševnej „úzkosti“, akú prežíval Ježiš Kristus, keď sa modlil v getsemanskej záhrade. (Lukáš 22:44) Epafras veľmi túžil po tom, aby jeho duchovní bratia a sestry dosiahli stálosť a úplnú kresťanskú zrelosť. Akým požehnaním pre zbory musel byť taký duchovne zmýšľajúci brat!
Keďže Epafras bol nazvaný „milovaným spoluotrokom“, niet pochybností o tom, že bol u spolukresťanov obľúbený. (Kolosanom 1:7) Všetci členovia zboru by mali ochotne a s vrúcnosťou a láskou pomáhať druhým, ak im to okolnosti dovoľujú. Možno napríklad venovať pozornosť chorým, starým alebo iným, ktorí majú zvláštne potreby. V zbore môžu byť rôzne úlohy, ktoré treba vykonávať, alebo je možné podieľať sa na teokratickom stavebnom programe.
Modliť sa za druhých, ako to robil Epafras, je forma svätej služby, ktorú môžu konať všetci. V takých modlitbách môžu byť zahrnuté vyjadrenia záujmu o Jehovových ctiteľov, ktorí musia čeliť rôznym nebezpečenstvám alebo ťažkostiam duchovnej či telesnej povahy. Ak sa budeme takto veľmi namáhať, budeme môcť byť ako Epafras. Každý z nás môže mať výsadu a radosť dokazovať, že je „milovaným spoluotrokom“ v rodine Jehovových verných služobníkov.