Jehova — Boh, ktorý zjavuje tajomstvá

„Jestvuje... Boh v nebesiach, ktorý je Zjavovateľom tajomstiev.“ — DANIEL 2:28.

1, 2. a) Ako sa Jehova líši od svojho veľkého Protivníka? b) Ako túto odlišnosť odzrkadľujú ľudia?

JEHOVA, zvrchovaný a milujúci Boh vesmíru, jediný Stvoriteľ, je Bohom múdrosti a práva. Nepotrebuje tajiť svoju totožnosť, svoje skutky či predsavzatia. Zjavuje sám seba vo svojom vlastnom čase a podľa vlastného uváženia. V tom sa líši od svojho Protivníka, Satana Diabla, ktorý sa snaží utajiť svoju pravú totožnosť a svoje úmysly.

² Takisto ako je Jehova protikladom Satana, sú vo vzájomnom protiklade aj ich uctievatelia. Pre tých, ktorí sa nechávajú viesť Satanom, je charakteristická dvojtvárnosť a podvod. Pokúšajú sa vystupovať v dobrom svetle, zatiaľ čo konajú skutky, ktoré patria tme. Korintským kresťanom bolo povedané, aby touto skutočnosťou neboli prekvapení. „Lebo takí sú falošní apoštoli, podvodní robotníci, ktorí sa premieňajú na Kristových apoštolov. A niet divu, lebo sám Satan sa stále premieňa na anjela svetla.“ (2. Korinťanom 11:13, 14) Naproti tomu kresťania sa obracajú ku Kristovi ako k svojmu Vodcovi. Keď bol Ježiš na zemi, dokonale odzrkadľoval osobnosť svojho Otca, Jehovu Boha. (Hebrejom 1:1–3) A tak kresťania nasledovaním Krista napodobňujú Jehovu, Boha pravdy, otvorenosti a svetla. Ani oni nepotrebujú tajiť svoju totožnosť, svoje skutky či zámery. — Efezanom 4:17–19; 5:1, 2.

3. Ako môžeme vyvrátiť obvinenie, že ľudia, ktorí sa stávajú Jehovovými svedkami, sú donútení pripojiť sa k „tajnej sekte“?

³ V čase, ktorý Jehova považuje za najlepší, sám odkrýva podrobnosti o svojom predsavzatí a o budúcnosti, ktorú predtým ľudia nepoznali. V tomto zmysle je Bohom, ktorý zjavuje tajomstvá. A tak sú ľudia, ktorí mu chcú slúžiť, pozývaní — áno, nabádaní —, aby sa dozvedali takéto zjavené informácie. V roku 1994 jeden prieskum medzi vyše 145 000 svedkami v istej európskej krajine odhalil, že každý z nich osobne skúmal učenie Jehovových svedkov priemerne tri roky pred svojím rozhodnutím stať sa svedkom. Toto rozhodnutie urobili na základe vlastnej slobodnej vôle, bez nátlaku. A ďalej sa slobodne rozhodovali a konali. Napríklad niekoľkí z nich sa neskôr rozhodli, že už nechcú byť svedkami, lebo prestali súhlasiť s vysokými mravnými normami, ktoré platia pre kresťanov. Je však zaujímavé, že v priebehu posledných piatich rokov značný počet týchto bývalých svedkov podnikol kroky na návrat k spoločenstvu i k činnosti svedkov.

4. Čo nemusí znepokojovať verných kresťanov a prečo?

⁴ Prirodzene, nie všetci bývalí svedkovia sa vracajú, a medzi takých patria aj niektorí, ktorí kedysi mali zodpovedné postavenie v kresťanskom zbore. To by nás nemalo prekvapovať, lebo aj jeden z najbližších Ježišových nasledovníkov, apoštol Judáš, sa odvrátil od Ježiša. (Matúš 26:14–16, 20–25) Je to však dôvod, aby sme boli znepokojení samotným kresťanským učením? Vari to neguje úspech, s akým Jehovovi svedkovia konajú svoju vzdelávaciu činnosť? Vôbec nie, práve tak ako zradné konanie Judáša Iškariotského nezabrzdilo Božie predsavzatie.

Všemocný, ale milujúci

5. Ako vieme, že Jehova i Ježiš milujú ľudí a ako svoju lásku prejavili?

⁵ Jehova je Bohom lásky. Stará sa o ľudí. (1. Jána 4:7–11) Napriek svojmu vznešenému postaveniu rád robí ľudí svojimi priateľmi. O jednom z jeho starovekých služobníkov čítame: „‚Abrahám uveril Jehovovi a počítalo sa mu to za spravodlivosť,‘ a bol nazvaný ‚Jehovov priateľ‘.“ (Jakub 2:23; 2. Paralipomenon 20:7; Izaiáš 41:8) Tak ako sa ľudskí priatelia delia o dôverné záležitosti čiže tajomstvá, aj Jehova sa o ne delí so svojimi priateľmi. Ježiš v tomto ohľade napodobňoval svojho Otca, lebo urobil svojich učeníkov svojimi priateľmi a delil sa s nimi o tajomstvá. „Už vás nenazývam otrokmi,“ povedal im, „lebo otrok nevie, čo robí jeho pán. Ale nazval som vás priateľmi, lebo som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.“ (Ján 15:15) Dôverné informácie čiže „tajomstvá“, ktoré sú medzi Jehovom, jeho Synom a ich priateľmi, ich zjednocujú nezlomným putom lásky a oddanosti. — Kolosanom 3:14.

6. Prečo Jehova nepotrebuje tajiť svoje úmysly?

⁶ Význam mena Jehova, „Pôsobí, že sa stane“, vyjadruje Božiu schopnosť stať sa kýmkoľvek, kým sa potrebuje stať, aby uskutočnil svoje predsavzatie. Na rozdiel od ľudí Jehova nepotrebuje tajiť svoje úmysly z obavy, že iní by mu azda mohli zabrániť v ich uskutočnení. On jednoducho nemôže zlyhať, a preto vo svojom Slove, Biblii, otvorene zjavuje väčšinu toho, čo zamýšľa vykonať. Sľubuje: „Moje slovo... sa [nevráti] ku mne bez výsledkov, ale istotne urobí to, v čom som mal potešenie, a istotne bude mať úspech v tom, na čo som ho poslal.“ — Izaiáš 55:11.

7. a) Čo Jehova predpovedal v Edene a ako Satan dokázal, že Boh je pravdivý? b) V akom zmysle stále platí zásada z 2. Korinťanom 13:8?

⁷ Krátko po vzbure v Edene Jehova v hlavných rysoch načrtol konečný výsledok pretrvávajúceho sporu medzi ním a jeho Protivníkom, Satanom. Božie sľúbené Semeno malo byť bolestivo, nie však natrvalo rozmliaždené, zatiaľ čo Satan mal byť napokon smrteľne rozmliaždený. (1. Mojžišova 3:15) V roku 33 n. l. Diabol skutočne rozmliaždil Semeno, Krista Ježiša, tým, že spôsobil jeho smrť. Tak Satan naplnil Písma a zároveň dokázal, že Jehova je Bohom pravdy, hoci to Satan určite nemal v úmysle. Jeho nenávisť k pravde a k spravodlivosti, ako aj jeho pyšný, nekajúcny postoj ho viedol k tomu, že vykonal presne to, čo Boh predpovedal. Áno, pre všetkých odporcov pravdy, aj pre samého Satana platí zásada: „Nemôžeme robiť nič proti pravde, ale iba pre pravdu.“ — 2. Korinťanom 13:8.

8, 9. a) Čo Satan vie, ale prečo toto poznanie neohrozuje uskutočnenie Jehovovho predsavzatia? b) Akú jasnú výstrahu ignorujú Jehovovi odporcovia a prečo?

⁸ Keďže v roku 1914 bolo neviditeľne zriadené Božie Kráľovstvo, splnilo sa Zjavenie 12:12: „Preto sa radujte, nebesia a vy, ktorí v nich bývate! Beda zemi a moru, lebo k vám zostúpil Diabol, majúc veľký hnev, vediac, že má krátky čas.“ Ale vari Satana podnieti vedomie, že jeho čas je krátky, aby zmenil svoj spôsob konania? Tým by vlastne pripustil, že Jehova je Bohom pravdy a že iba Jehova sám ako Zvrchovaný Vládca je hodný uctievania. Diabol však nie je ochotný pripustiť porážku, a to i navzdory tomu, že to všetko vie.

⁹ Jehova otvorene zjavuje, čo sa stane, keď Kristus príde vyniesť rozsudok nad Satanovým svetovým systémom. (Matúš 24:29–31; 25:31–46) V tomto ohľade jeho Slovo v súvislosti so svetskými vládcami vyhlasuje: „Keď povedia: ‚Mier a bezpečie!‘, vtedy ihneď príde na nich náhle zničenie ako tiesnivé bolesti na ťarchavú ženu.“ (1. Tesaloničanom 5:3) Ľudia, ktorí nasledujú Satanov príklad, ignorujú túto jasnú výstrahu. Sú zaslepení svojím zlým srdcom a to im bráni kajať sa zo svojho zlého spôsobu konania a zmeniť plány a stratégiu, ktorými sa pokúšajú prekaziť Jehovovo predsavzatie.

10. a) Do akej miery sa azda už splnil 1. Tesaloničanom 5:3, no ako by mal reagovať Jehovov ľud? b) Prečo sa ľudia bez viery môžu v budúcnosti stať trúfalejšími v odpore voči Božiemu ľudu?

¹⁰ Najmä od roku 1986, ktorý Spojené národy vyhlásili za Medzinárodný rok mieru, sa vo svete veľa hovorí o mieri a bezpečí. V snahe zaistiť svetový mier boli podniknuté rozhodné kroky, zjavne s určitou mierou úspechu. Je toto úplným splnením tohto proroctva, alebo môžeme očakávať budúce prekvapivé vyhlásenie nejakého druhu? Jehova to objasní vo svojom patričnom čase. Dovtedy zostaňme duchovne bdelí, ‚keď očakávame a pevne zachovávame v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘. (2. Petra 3:12) Ako ďalej plynie čas a stále viac sa hovorí o mieri a bezpečí, niektorí jednotlivci, ktorí vedia o tejto výstrahe, ale rozhodli sa ignorovať ju, sa možno stávajú vyzývavejšími vo svojich domnienkach, že Jehova nesplní alebo nedokáže splniť svoje slovo. (Porovnaj Kazateľa 8:11–13; 2. Petra 3:3, 4.) Ale praví kresťania vedia, že Jehova svoje predsavzatie uskutoční!

Primeraná úcta k zástupcom, ktorých používa Jehova

11. Čo sa Daniel a Jozef dozvedeli o Jehovovi?

¹¹ Keď mal kráľ Nabuchodonozor, vládca Novobabylonskej ríše, znepokojivý sen, na ktorý si nevedel spomenúť, požiadal o pomoc. Jeho kňazi, zaklínači a čarodejníci mu nedokázali ani povedať, aký bol jeho sen, ani vysvetliť, čo znamená. Boží služobník Daniel to však bol schopný urobiť, hoci bez váhania uznal, že zjavenie sna a jeho významu nebolo výsledkom jeho vlastnej múdrosti. Daniel povedal: „Jestvuje... Boh v nebesiach, ktorý je Zjavovateľom tajomstiev, a ten dal poznať Kráľovi Nabuchodonozorovi, čo sa má stať v konečnej časti dní.“ (Daniel 2:1–30) Niekoľko storočí predtým mal Jozef, iný Boží prorok, podobnú skúsenosť, že Jehova je Zjavovateľom tajomstiev. — 1. Mojžišova 40:8–22; Ámos 3:7, 8.

12, 13. a) Kto bol najväčším Božím prorokom a prečo tak odpovedáš? b) Kto dnes slúži ako ‚správcovia Božích svätých tajomstiev‘ a ako by sme sa na nich mali pozerať?

¹² Jehovovým najväčším prorokom, ktorý slúžil na zemi, bol Ježiš. (Skutky 3:19–24) Pavol vysvetlil: „Boh, ktorý už dávno hovoril našim predkom pri mnohých príležitostiach a mnohými spôsobmi prostredníctvom prorokov, hovoril nám na konci týchto dní prostredníctvom Syna, ktorého ustanovil za dediča všetkého a prostredníctvom ktorého urobil systémy vecí.“ — Hebrejom 1:1, 2.

¹³ Jehova hovoril raným kresťanom prostredníctvom svojho Syna, Ježiša, ktorý im oznámil božské tajomstvá. Ježiš im povedal: „Vám je dané porozumieť svätým tajomstvám Božieho kráľovstva.“ (Lukáš 8:10) Pavol neskôr hovoril o pomazaných kresťanoch ako o ‚podriadených Kristovi a správcoch Božích svätých tajomstiev‘. (1. Korinťanom 4:1) Dnes pomazaní kresťania ďalej slúžia ako takíto správcovia a tvoria triedu verného a rozvážneho otroka, ktorá prostredníctvom svojho vedúceho zboru zaobstaráva duchovný pokrm v pravý čas. (Matúš 24:45–47) Ak si hlboko vážime Božích inšpirovaných prorokov dávnych dní, a najmä Božieho Syna, nemali by sme si vážiť aj ľudský prostriedok, ktorý dnes Jehova používa na zjavovanie biblických informácií, takých nevyhnutných pre jeho ľud v týchto kritických časoch? — 2. Timotejovi 3:1–5, 13.

Otvorenosť, či tajnosti?

14. Kedy kresťania vykonávajú svoju činnosť v tajnosti a čí príklad tým nasledujú?

¹⁴ Znamená Jehovova otvorenosť pri zjavovaní vecí, že kresťania by mali vždy a za každých okolností prezradiť všetko, čo vedia? Nuž, kresťania sa riadia radou, ktorú dal Ježiš svojim apoštolom, aby boli „obozretní ako hady, a pritom nevinní ako holubice“. (Matúš 10:16) Keď im niekto hovorí, že nemôžu uctievať Boha tak, ako im káže svedomie, kresťania ďalej ‚poslúchajú Boha‘, lebo si uvedomujú, že nijaká ľudská inštitúcia nemá právo obmedzovať Jehovovo uctievanie. (Skutky 5:29) Sám Ježiš ukázal, že je to správne. Čítame: „Potom Ježiš chodil po Galilei, nechcel totiž chodiť po Judei, lebo sa ho Židia snažili zabiť. Blížil sa však židovský sviatok, sviatok stánkov. Preto im [svojim neveriacim telesným bratom] Ježiš povedal:... ‚Choďte hore na sviatok; ja ešte nepôjdem hore na tento sviatok, lebo môj patričný čas ešte nenastal.‘ A keď im to povedal, zostal v Galilei. Keď však jeho bratia odišli hore na sviatok, odišiel aj on sám hore, nie verejne, ale akoby potajomky.“ — Ján 7:1, 2, 6, 8–10.

Prezradiť, či neprezradiť?

15. Ako Jozef ukázal, že zachovávať tajomstvo je niekedy láskavé?

¹⁵ Nechať si niečo pre seba je v niektorých prípadoch nielen múdre, ale aj láskavé. Napríklad ako reagoval Jozef, Ježišov adoptívny otec, keď sa dozvedel, že jeho snúbenica Mária je ťarchavá? Čítame: „Pretože Jozef, jej manžel, bol spravodlivý a nechcel ju urobiť stredobodom verejnej pozornosti, zamýšľal tajne sa s ňou rozviesť.“ (Matúš 1:18, 19) Aké neláskavé by bolo urobiť ju stredobodom verejnej pozornosti!

16. Akú zodpovednosť majú starší a rovnako aj všetci ostatní členovia zboru, pokiaľ ide o dôverné záležitosti?

¹⁶ Dôverné záležitosti, ktoré by mohli vyvolať rozpaky alebo trápenie, by sa nemali prezrádzať neoprávneným osobám. Kresťanskí starší na to pamätajú, keď musia poskytnúť osobnú radu alebo útechu spolukresťanom, alebo azda aj disciplinovať ich za vážne hriechy proti Jehovovi. Je nutné riešiť tieto záležitosti biblickým spôsobom; prezrádzať dôverné podrobnosti tým, ktorých sa netýkajú, je zbytočné a neláskavé. Členovia kresťanského zboru sa určite nebudú pokúšať mámiť od starších dôverné informácie, ale budú rešpektovať ich zodpovednosť za uchovávanie dôverných vecí v tajnosti. V Prísloviach 25:9 sa hovorí: „Ujmi sa vlastného sporu so svojím blížnym a neodhaľuj dôverný rozhovor iného.“

17. Prečo kresťania vo väčšine prípadov zachovávajú dôverné záležitosti v tajnosti, ale prečo to nerobia vždy?

¹⁷ Táto zásada platí aj v rodinnom kruhu alebo medzi blízkymi priateľmi. Zachovávať dôvernosť určitých záležitostí je nevyhnutné, aby sme sa vyhli nedorozumeniam a napätým vzťahom. „Vietor od severu rodí akoby v pôrodných bolestiach lejak, a jazyk vyzrádzajúci tajomstvo tvár na odsúdenie.“ (Príslovia 25:23) Samozrejme, lojálnosť Jehovovi a jeho spravodlivým zásadám, ako aj láska k jednotlivcom, ktorí zhrešili, si príležitostne môže vyžadovať, aby sme aj dôverné záležitosti povedali rodičom, kresťanským starším alebo iným oprávneným osobám.a Ale vo väčšine prípadov kresťania zachovávajú dôvernosť osobných tajomstiev iných a chránia ich ako svoje vlastné.

18. Ktoré tri kresťanské vlastnosti nám môžu pomôcť pri rozhodovaní, čo by sme mali a čo by sme nemali povedať?

¹⁸ Keď to zhrnieme, kresťan napodobňuje Jehovu tým, že zachováva dôvernosť určitých záležitostí, keď je to nutné, a prezrádza ich iba vtedy, keď je to náležité. Pri rozhodovaní, čo by mal a čo by nemal povedať, sa necháva viesť pokorou, vierou a láskou. Pokora mu zabráni v tom, aby zdôrazňoval vlastnú dôležitosť a pokúšal sa zapôsobiť na iných buď tým, že im povie všetko, čo vie, alebo tým, že ich dráždi tajomstvami, ktoré nemôže povedať. Viera v Jehovovo Slovo a v kresťanský zbor ho podnieti, aby oznamoval biblické informácie zaobstarávané božským spôsobom, zatiaľ čo si dáva pozor, aby nepovedal niečo, čo by mohlo druhých hneď na začiatku uraziť. Áno, láska ho podnieti, aby otvorene hovoril veci, ktoré oslavujú Boha a ktoré ľudia potrebujú vedieť, aby získali život. Na druhej strane, chráni dôverné osobné záležitosti, uvedomujúc si, že ich prezrádzanie by vo väčšine prípadov bolo prejavom nedostatku lásky.

19. Aký spôsob konania pomáha rozpoznať pravých kresťanov a k čomu to vedie?

¹⁹ Tento vyvážený prístup nám pomáha rozpoznať pravých kresťanov. Tí neskrývajú Božiu totožnosť za masku anonymity ani za tajomnú, nevysvetliteľnú náuku o Trojici. Neznámi bohovia sú charakteristickí pre falošné náboženstvo, a nie pre pravé. (Pozri Skutky 17:22, 23.) Jehovovi pomazaní svedkovia si naozaj vážia výsadu byť ‚správcami Božích svätých tajomstiev‘. Tým, že otvorene zjavujú tieto tajomstvá iným, pomáhajú podnecovať ľudí poctivého srdca, aby hľadali Jehovovo priateľstvo. — 1. Korinťanom 4:1; 14:22–25; Zechariáš 8:23; Malachiáš 3:18.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Prečo Jehova nepotrebuje tajiť svoje úmysly?

◻ Komu Jehova zjavuje svoje tajomstvá?

◻ Akú zodpovednosť majú kresťania, pokiaľ ide o dôverné záležitosti?

◻ Ktoré tri vlastnosti pomôžu kresťanom rozpoznať, čo povedať a čo nepovedať?

[Obrázky na stranách 8, 9]

Jehova zjavuje tajomstvá pomocou svojho Slova