Ako Boh inšpiroval Bibliu?

KOMUNIKÁCIA je dnes fascinujúcejšia než kedykoľvek v dejinách. Telefóny, faxy, počítače — kto by si pred rokmi vedel predstaviť čas, keď sa správy budú môcť prenášať prakticky hocikde na svete, a to okamžite?

Ale najzaujímavejším druhom komunikácie je ten, ktorý prevyšuje ľudské schopnosti — božská inšpirácia. Jehova inšpiroval asi 40 ľudských pisateľov, aby vytvorili jeho písané Slovo, Svätú Bibliu. Tak ako ľudia majú k dispozícii viac než jeden prostriedok komunikácie, aj Jehova využil niekoľko spôsobov komunikácie, aby inšpiroval Písma.

Diktovanie. Boh odovzdával konkrétne posolstvá, ktoré boli neskôr začlenené do biblického záznamu.a Všimnime si napríklad smernice, ktoré tvorili zmluvu Zákona. „Zapíš si tieto slová,“ povedal Jehova Mojžišovi, „pretože podľa týchto slov uzavieram zmluvu s tebou a Izraelom.“ (2. Mojžišova 34:27) Tieto „slová“, ktoré boli ,odovzdané anjelmi‘, Mojžiš odpisoval a teraz ich možno nájsť v biblických knihách Druhej, Tretej, Štvrtej a Piatej Mojžišovej. — Skutky 7:53.

Mnoho ďalších prorokov vrátane Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela, Ámosa, Náhuma a Micheáša dostalo konkrétne posolstvá od Boha prostredníctvom anjelov. Niekedy začínali títo muži svoje vyhlásenia slovami: „Toto povedal Jehova.“ (Izaiáš 37:6; Jeremiáš 2:2; Ezechiel 11:5; Ámos 1:3; Micheáš 2:3; Náhum 1:12) To, čo povedal Boh, potom zapísali.

Videnia, sny a vytrženia. Videnie je obraz, scéna alebo posolstvo prenesené obyčajne nejakými mimoriadnymi prostriedkami do mysle človeka, ktorý je v bdelom stave. Napríklad keď sa Peter, Jakub a Ján „celkom prebudili“, mali videnie premeneného Ježiša. (Lukáš 9:28–36; 2. Petra 1:16–21) V niektorých prípadoch bolo posolstvo odovzdané vo sne čiže v nočnom videní tak, že posolstvo bolo vštepené do podvedomia príjemcu, kým spal. Daniel tak písal o ,videniach svojej hlavy na posteli‘ — alebo, ako to prekladá Ronald A. Knox, „keď som ležal, bdejúc vo sne“. — Daniel 4:10.

Človek, ktorého Jehova uviedol do vytrženia, sa evidentne nachádzal v stave hlbokej koncentrácie, hoci bol aspoň čiastočne bdelý. (Porovnaj Skutky 10:9–16.) Grécke slovo, ktoré je v Biblii prekladané ako „vytrženie“ (ekstasis), znamená ‚odloženie alebo premiestnenie‘. Obsahuje myšlienku vytrhnutia mysle z jej normálneho stavu. Preto človek vo vytržení zabúda na svoje okolie, a pritom plne vníma videnie. Apoštol Pavol bol pravdepodobne v takom vytržení, keď „bol vytrhnutý do raja a počul nevysloviteľné slová, o ktorých nie je zákonné človeku hovoriť“. — 2. Korinťanom 12:2–4.

Na rozdiel od pisateľov Biblie, ktorí zapisovali diktované posolstvo od Boha, tí, ktorí mali videnia alebo sny, alebo ktorí zažili vytrženie, mali často určitú slobodu opísať vlastnými slovami to, čo videli. Habakukovi bolo povedané: „Zapíš videnie a jasne ho predlož na tabuľkách, aby ten, kto z neho bude nahlas čítať, mohol čítať plynule.“ — Habakuk 2:2.

Znamená to, že tieto časti Biblie sú azda menej inšpirované ako pasáže, ktoré boli diktované? Vôbec nie. Jehova prostredníctvom svojho ducha pevne vložil svoje posolstvo do mysle každého pisateľa, aby boli odovzdané Božie myšlienky, a nie ľudské. Hoci Jehova dovolil pisateľovi vybrať si vhodné slová, viedol myseľ a srdce pisateľa, aby nebola vynechaná žiadna podstatná informácia a aby tieto slová mohli byť nakoniec správne považované za Božie. — 1. Tesaloničanom 2:13.

Božské zjavenie. Biblia obsahuje proroctvá — dejiny zjavené a napísané vopred — niečo, čo vysoko presahuje schopnosti obyčajného človeka. Jedným takým príkladom je vzostup a pád „gréckeho kráľa“, Alexandra Veľkého, ktorý bol predpovedaný asi 200 rokov dopredu! (Daniel 8:1–8, 20–22) Biblia tiež zjavuje udalosti, ktoré ľudské oči nikdy nevideli. Napríklad stvorenie neba a zeme. (1. Mojžišova 1:1–27; 2:7, 8) Potom sú tu rozhovory, ktoré sa odohrávali v nebi, napríklad tie, čo sú zaznamenané v knihe Jób. — Jób 1:6–12; 2:1–6.

Keď tieto udalosti nezjavil Boh priamo pisateľovi, niekomu ich oznámil, aby sa mohli stať súčasťou ústnych alebo písaných dejín, ktoré sa odovzdávali z jednej generácie na druhú, až kým sa nestali súčasťou biblického záznamu. (Pozri rámček na strane 7.) V každom prípade si môžeme byť istí, že Zdrojom všetkých takých informácií bol Jehova a on viedol pisateľov, aby ich správy neboli narušené nepresnosťou, zveličovaním alebo mýtmi. Peter o proroctvách napísal: „Ľudia hovorili z Boha, ako boli unášaní svätým duchom.“b — 2. Petra 1:21.

Potrebné veľké úsilie

Hoci biblickí pisatelia „boli unášaní svätým duchom“, vyžadovalo si to z ich strany sústredenú pozornosť. Napríklad Šalamún „hĺbal a dôkladne skúmal, aby usporiadal mnoho prísloví... Usiloval [sa] nájsť pôvabné slová a napísať správne slová pravdy.“ — Kazateľ 12:9, 10.

Niektorí biblickí pisatelia museli urobiť značný výskum, aby mohli zdokumentovať svoj materiál. Napríklad Lukáš o svojom evanjeliu napísal, že ,od začiatku všetko presne sledoval, aby o tom v logickom poradí napísal‘. Je zrejmé, že Boží duch požehnal Lukášove snahy a bezpochyby ho podnietil, aby vyhľadal dôveryhodné historické dokumenty a porozprával sa so spoľahlivými očitými svedkami, napríklad so žijúcimi učeníkmi a možno aj s Ježišovou matkou Máriou. Boží duch potom viedol Lukáša, aby informácie presne zaznamenal. — Lukáš 1:1–4.

Na rozdiel od Lukášovho evanjelia Jánovo evanjelium bolo správou očitého svedka, napísanou asi 65 rokov po Ježišovej smrti. Jehovov duch nepochybne posilnil Jánovu pamäť, aby v priebehu času nezoslabla. To sa zhoduje s tým, čo Ježiš sľúbil svojim nasledovníkom: „Pomocník, svätý duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás bude učiť všetko a opäť vám pripomenie všetko, čo som vám hovoril.“ — Ján 14:26.

V niektorých prípadoch biblickí pisatelia začlenili do svojho záznamu aj zozbierané údaje z dokumentov skorších historických pisateľov, ktorí boli očitými svedkami udalostí. Pritom nie všetci z týchto skorších pisateľov boli inšpirovaní. Prevažne takto zostavil Jeremiáš Prvú a Druhú knihu Kráľov. (2. Kráľov 1:18) Ezdráš sa zmienil najmenej o 14 neinšpirovaných zdrojoch, z ktorých zhromaždil materiál pre Prvú a Druhú knihu Paralipomenon, vrátane „správy o záležitostiach dní Kráľa Dávida“ a „Knihy judských a izraelských kráľov“. (1. Paralipomenon 27:24; 2. Paralipomenon 16:11) Mojžiš dokonca citoval z „knihy Jehovových vojen“ — zjavne spoľahlivého záznamu o vojnách Božieho ľudu. — 4. Mojžišova 21:14, 15.

V takých prípadoch aktívne pôsobil svätý duch, ktorý podnecoval biblických pisateľov, aby vybrali len hodnoverný materiál, ktorý sa potom stal súčasťou inšpirovaného biblického záznamu.

Praktické rady — od koho?

Biblia obsahuje aj množstvo praktických rád založených na bystrých osobných postrehoch. Napríklad Šalamún napísal: „Nič nie je lepšie pre človeka, než aby jedol a pil a aby dal svojej duši vidieť dobré za svoju tvrdú prácu. Aj to som videl, že to je z ruky pravého Boha.“ (Kazateľ 2:24) Pavol uviedol, že jeho rady v súvislosti s manželstvom sú „podľa [jeho] názoru“, no dodal: „Myslím si, že aj ja mám Božieho ducha.“ (1. Korinťanom 7:25, 39, 40) A Pavol určite mal Božieho ducha, lebo ako poznamenal apoštol Peter, to, čo Pavol napísal, bolo „podľa múdrosti, ktorá mu bola daná“. (2. Petra 3:15, 16) Takže Pavol vyjadril svoj názor pod vedením Božieho ducha.

Keď biblickí pisatelia vyjadrovali také osobné názory, vychádzali pritom zo štúdia a uplatňovania Písiem, ktoré mali k dispozícii. Môžeme si byť istí, že ich spisy boli v súlade s Božím zmýšľaním. To, čo zaznamenali, sa stalo súčasťou Božieho Slova.

Samozrejme, Biblia obsahuje aj výroky niektorých ľudí, ktorých uvažovanie bolo nesprávne. (Porovnaj Jóba 15:15 a 42:7.) Uvádza aj niekoľko výrokov, ktorými Boží služobníci vyjadrili svoje mučivé pocity, hoci takéto vyjadrenia nepodávali celkový obraz situácie.c No aj keď pisateľ zaznamenal také osobné výroky, bol stále vedený Božím duchom, aby urobil presný záznam, ktorý umožňoval označiť a odhaliť nesprávne uvažovanie. Okrem toho, v každom prípade je rozumnému čitateľovi z kontextu zrejmé, či je uvažovanie pisateľa správne.

Skrátka, môžeme dôverovať, že celá Biblia je Božím posolstvom. Áno, Jehova dohliadol na to, aby všetko, čo Biblia obsahuje, bolo v súlade s jeho predsavzatím a poskytovalo potrebné poučenie pre tých, ktorí túžia slúžiť mu. — Rimanom 15:4.

Ľudskí pisatelia — prečo?

To, že Jehova použil na napísanie Biblie ľudí, ukazuje jeho veľkú múdrosť. Uvažujme: Keby Boh poveril touto úlohou anjelov, bola by Biblia rovnako pôsobivá? Pravda, bolo by vzrušujúce čítať o Božích vlastnostiach a skutkoch z pohľadu anjelov. Ale ak by tomu celkom chýbal ľudský prvok, možno by pre nás bolo ťažké pochopiť posolstvo Biblie.

Na ilustráciu: Biblia by mohla jednoducho podať správu o tom, že kráľ Dávid sa dopustil cudzoložstva a vraždy a že potom sa kajal. No o čo lepšie je čítať Dávidove vlastné slová, keď vyjadroval srdcervúci žiaľ nad svojím počínaním a prosil o Jehovovo odpustenie! „Môj hriech je predo mnou,“ napísal. „Srdcom zlomeným a zdrveným, ó, Bože, nepohrdneš.“ (Žalm 51:3, 17) Biblia má teda vrúcnosť, rozmanitosť a príťažlivosť, ktorú jej dodáva ľudský prvok.

Áno, Jehova si vybral ten najlepší spôsob, ako nám odovzdať svoje Slovo. Aj keď boli na to použití ľudia so slabosťami a chybami, boli unášaní svätým duchom, aby v ich spisoch nebol žiaden omyl. Biblia má teda mimoriadnu hodnotu. Jej rady sú rozumné a jej proroctvá o budúcom Raji na zemi sú spoľahlivé. — Žalm 119:105; 2. Petra 3:13.

Prečo si nevytvoriť zvyk prečítať si každý deň nejakú časť z Božieho Slova? Peter napísal: „Rozvíjajte túžbu po nefalšovanom mlieku, ktoré patrí k slovu, aby ste ním rástli na záchranu.“ (1. Petra 2:2) Keďže celé Písmo je inšpirované Bohom, zistíte, že je „užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo“. — 2. Timotejovi 3:16, 17.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázky na strane 7]

Odkiaľ mal Mojžiš informácie?

MOJŽIŠ napísal biblickú knihu Prvá Mojžišova, ale všetko, čo v nej zaznamenal, sa udialo dávno pred jeho narodením. Odkiaľ teda získal také informácie? Mohol mu ich zjaviť priamo Boh alebo sa poznatky o niektorých udalostiach mohli ústne odovzdávať z jednej generácie na druhú. Keďže v raných časoch žili ľudia dlhšie, veľa z toho, čo Mojžiš zaznamenal v Prvej knihe Mojžišovej, sa od Adama k Mojžišovi mohlo dostať len cez päť ľudských článkov — cez Matuzalema, Sema, Izáka, Léviho a Amrama.

Okrem toho, Mojžiš zrejme čerpal aj z písomných záznamov. V tomto ohľade je pozoruhodné, že Mojžiš často používa spojenie „toto sú dejiny...“, skôr ako uvedie meno človeka, o ktorom bude hovoriť. (1. Mojžišova 6:9; 10:1; 11:10, 27; 25:12, 19; 36:1, 9; 37:2) Niektorí učenci hovoria, že hebrejské slovo, ktoré sa tu prekladá ako „dejiny“, tóledhóth, sa vzťahuje na už existujúci písomný historický dokument, ktorý Mojžiš použil ako zdroj toho, čo napísal. Samozrejme, nemožno to tvrdiť definitívne.

Je možné, že informácie obsiahnuté v Prvej knihe Mojžišovej boli získané všetkými troma spomenutými spôsobmi — niektoré priamym zjavením, niektoré ústnym podaním a niektoré z písomných záznamov. Dôležité je to, že Mojžiša inšpiroval Jehovov duch. Takže to, čo napísal, je právom považované za Božie slovo.

[Obrázok na strane 4]

Boh rôznymi spôsobmi inšpiroval ľudí, aby zapísali Bibliu