Si Božím priateľom? — Čo prezrádzajú tvoje modlitby
STALO sa ti už niekedy, že si náhodou vypočul rozhovor dvoch ľudí? Zaiste netrvalo dlho a určil si charakter ich vzťahu — či boli navzájom dôverne známi, alebo si boli cudzí, či to boli iba známi, alebo blízki, dôverní priatelia. Podobne môžu naše modlitby prezrádzať, aký je náš vzťah k Bohu.
Biblia nás uisťuje, že Boh „nie je ďaleko od nikoho z nás“. (Skutky 17:27) Naozaj, pozýva nás, aby sme ho spoznali. Môžeme byť dokonca jeho priateľmi. (Žalm 34:8; Jakub 2:23) Môžeme sa tešiť z ozaj dôverného priateľstva s ním! (Žalm 25:14) Je zrejmé, že náš vzťah k Bohu je tým najvzácnejším, čo ako nedokonalí ľudia vôbec môžeme mať. A Jehova si naše priateľstvo cení. Je to zrejmé z toho, že priateľstvo s ním je založené na našej viere v jeho jednosplodeného Syna, ktorý za nás dal svoj život. — Kolosanom 1:19, 20.
Naše modlitby by preto mali odzrkadľovať hlbokú lásku k Jehovovi a ocenenie preňho. Ale cítil si niekedy, že tvojim modlitbám, i keď sú úctivé, akosi chýba ozajstná hĺbka citu? To nie je neobvyklé. Čo je kľúčom k zlepšeniu tejto veci? Pestovať priateľstvo s Jehovom Bohom.
Nájsť si čas na modlitbu
Pestovanie a rozvíjanie priateľstva si predovšetkým vyžaduje čas. Denne sa môžeš zdraviť, ba aj rozprávať s mnohými ľuďmi — so susedmi, spolupracovníkmi, s vodičmi autobusov a predavačmi. Jednako to sotva znamená, že s takýmito ľuďmi ste ozajstní priatelia. Priateľstvo rastie, keď sa s niekým rozprávaš o všetkom, počnúc ľahkou konverzáciou až po vyjadrovanie tvojich vnútorných pocitov a myšlienok.
Podobne nám modlitba pomáha priblížiť sa k Jehovovi. Ale musí sa jej venovať dostatok času; je potrebné viac než iba rýchle poďakovanie pred jedlom. Čím viac hovoríš s Jehovom, tým viac si dokážeš ujasniť vlastné pocity, pohnútky i konanie. Začína sa vynárať riešenie náročných problémov, keď ti Boží duch pripomína zásady z Božieho Slova. (Žalm 143:10; Ján 14:26) Navyše, keď sa modlíš, Jehova sa pre teba stáva skutočnejším a ty si začínaš viac uvedomovať jeho láskyplný záujem a starostlivosť o teba.
Je to tak najmä vtedy, keď dostaneš odpoveď na svoje modlitby. Veď Jehova môže „urobiť viac ako v nadbytku všetko, o čo prosíme, alebo na čo si pomyslíme“! (Efezanom 3:20) To neznamená, že Boh pre teba koná zázraky. Ale prostredníctvom svojho písaného Slova, prostredníctvom publikácií triedy verného otroka alebo ústami milujúcich bratov a sestier ti môže poskytnúť potrebnú radu či usmernenie. Alebo ti môže dať silu potrebnú na to, aby si vytrval či odolal pokušeniu. (Matúš 24:45; 2. Timotejovi 4:17) Takéto skúsenosti napĺňajú naše srdce ocenením pre nášho nebeského Priateľa!
Človek si preto musí urobiť čas na modlitbu. Je pravda, že času je v týchto dňoch naplnených stresom málo. Ale keď o niekoho naozaj stojíš, zvyčajne si nájdeš čas, aby si bol s ním. Všimni si, ako sa vyjadril žalmista: „Ako laň, ktorá túži po vodných tokoch, tak túži i moja duša po tebe, ó, Bože. Moja duša je smädná po Bohu, po živom Bohu. Kedy prídem a objavím sa pred Bohom?“ (Žalm 42:1, 2) Máš podobnú túžbu rozprávať sa s Bohom? Potom si na to vykupuj čas! — Porovnaj Efezanom 5:16.
Mohol by si sa napríklad pokúsiť vstávať zavčas rána, aby si v súkromí venoval určitý čas modlitbe. (Žalm 119:147) Zažívaš niekedy bezsenné noci? Potom môžeš podobne ako žalmista pokladať takéto znepokojujúce chvíle za príležitosť vyjadriť svoje starosti Bohu. (Žalm 63:6) Alebo ich jednoducho môžeš predložiť v niekoľkých krátkych modlitbách v priebehu dňa. Žalmista povedal Bohu: „K tebe volám celý deň.“ — Žalm 86:3.
Zlepšovať kvalitu svojich modlitieb
Občas zistíš, že je tiež užitočné predĺžiť svoje modlitby. Počas krátkej modlitby môžeš mať sklon hovoriť iba o povrchných veciach. Ale keď vyslovuješ dlhšiu a hlbšiu modlitbu, ľahšie vyjadríš svoje myšlienky a vnútorné pocity. Ježiš najmenej raz strávil celú noc v modlitbe. (Lukáš 6:12) Nepochybne zistíš, že tvoje modlitby sa stanú dôvernejšími a zmysluplnejšími, ak sa pri nich nebudeš ponáhľať.
To neznamená hovoriť rozvláčne, keď máš máločo povedať; ani to neznamená uchyľovať sa k nezmyselnému opakovaniu. Ježiš vystríhal: „Keď sa modlíte, nehovorte znovu a znovu to isté, ako to robia ľudia z národov, domnievajúc sa, že budú vypočutí, lebo používajú mnoho slov. Preto ich nenapodobňujte, lebo Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr ako ho vôbec prosíte.“ — Matúš 6:7, 8.
Modlitba je zmysluplnejšia, keď si vopred premyslíš, o akých námetoch chceš hovoriť. Možnosti sú nekonečné — naša radosť v službe, naše slabosti a zlyhania, naše sklamania, naše ekonomické starosti, tlak v práci či v škole, blaho našej rodiny a duchovný stav miestneho zboru, keď spomenieme iba niektoré.
Má tvoja myseľ niekedy sklon odbiehať, keď sa modlíš? Potom vynakladaj väčšie úsilie na sústredenie. Veď Jehova je ochotný ‚venovať pozornosť našim úpenlivým prosbám‘. (Žalm 17:1) Nemali by sme byť aj my ochotní vynakladať ozajstné úsilie, aby sme venovali pozornosť svojim vlastným modlitbám? Áno, ‚zameriavaj svoju myseľ na veci ducha‘ a nedovoľ jej blúdiť. — Rimanom 8:5.
Dôležitý je aj spôsob, akým oslovujeme Jehovu. Aj keď Jehova chce, aby sme ho považovali za priateľa, nesmieme nikdy zabudnúť, že hovoríme so Zvrchovaným Panovníkom vesmíru. Prečítaj si o výjave vzbudzujúcom bázeň, ktorý je opísaný v 4. a 5. kapitole knihy Zjavenie, a rozjímaj o ňom. Ján tu vo videní zazrel nádheru Toho, ku ktorému sa približujeme v modlitbe. Akú len máme výsadu, že sa môžeme priblížiť a dosiahnuť prístup k ‚Tomu, ktorý sedí na tróne‘! Iste nechceme, aby sa naše vyjadrovanie niekedy stalo priveľmi familiárnym či nedôstojným. Radšej by sme mali vynaložiť sústredené úsilie, aby sme urobili ‚výroky svojich úst a rozjímanie svojho srdca pre Jehovu príjemnými‘. — Žalm 19:14.
Uvedomme si však, že na Jehovu nezapôsobíme svojou výrečnosťou. Tešia ho naše úctivé, úprimné vyjadrenia, bez ohľadu na to, ako jednoducho sú vyjadrené. — Žalm 62:8.
Útecha a porozumenie v čase potreby
Keď potrebujeme pomoc a útechu, často sa obraciame o podporu a pochopenie na blízkeho priateľa. No nijaký priateľ nám nie je bližšie ako Jehova. On je „pomocou, ktorá sa pohotovo nájde v tiesňach“. (Žalm 46:1) Ako „Boh každej útechy“ rozumie tomu, čo prežívame, lepšie než ktokoľvek iný. (2. Korinťanom 1:3, 4; Žalm 5:1; 31:7) A má ozajstnú empatiu a súcit k tým, ktorí sú v zúfalej situácii. (Izaiáš 63:9; Lukáš 1:77, 78) Keď si uvedomujeme, že Jehova je chápavým priateľom, cítime voľnosť rozprávať sa s ním vrúcne, hlboko. Sme podnecovaní vyjadrovať svoje najhlbšie obavy a úzkosti. Tak priamo zažívame, ako Jehovove ‚prejavy útechy láskajú našu dušu‘. — Žalm 94:18, 19.
Niekedy sa pre svoje chyby môžeme cítiť nehodní približovať sa k Bohu. Ale čo ak by sa nejaký tvoj blízky priateľ voči tebe dopustil chyby a prosil by o odpustenie? Nebol by si podnietený utešiť ho a upokojiť? Teda prečo by si mal očakávať niečo menej od Jehovu? On veľkoryso odpúšťa svojim priateľom, ktorí hrešia následkom ľudskej nedokonalosti. (Žalm 86:5; 103:3, 8–11) Keď to vieme, neváhame mu otvorene vyznať svoje chyby a môžeme si byť istí jeho láskou a milosrdenstvom. (Žalm 51:17) Keď sme skľúčení pre svoje nedostatky, môžeme nájsť útechu v slovách 1. Jána 3:19, 20: „Podľa toho budeme vedieť, že pochádzame z pravdy, a uistíme pred ním svoje srdce vzhľadom na to, z čohokoľvek by nás mohlo naše srdce odsúdiť, lebo Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko.“
Ale na to, aby sme sa mohli tešiť z Božieho láskyplného záujmu, nemusíme byť v zúfalej situácii. Jehova sa zaujíma o čokoľvek, čo by mohlo ovplyvniť naše duchovné i citové blaho. Naozaj, nikdy si nemusíme myslieť, že naše pocity, myšlienky a starosti sú príliš bezvýznamné na to, aby sme ich spomenuli v modlitbe. (Filipanom 4:6) Keď sa rozprávaš s blízkym priateľom, hovoríš vari iba o veľkých udalostiach vo svojom živote? Nedelíš sa s ním aj o relatívne malé starosti? Podobne môžeš cítiť voľnosť hovoriť o akejkoľvek stránke svojho života aj s Jehovom, vediac, že sa ‚o teba stará‘. — 1. Petra 5:7.
Prirodzene, akékoľvek priateľstvo pravdepodobne nepotrvá dlho, ak budeš stále hovoriť iba o sebe. Podobne by ani naše modlitby nemali byť egocentrické. Mali by sme v nich vyjadrovať aj svoju lásku k Jehovovi a pamätať v nich na neho a na jeho záujmy. (Matúš 6:9, 10) Modlitba nie je len príležitosťou na to, aby sme žiadali od Boha pomoc, je to aj príležitosť na vyslovenie vďaky a chvály. (Žalm 34:1; 95:2) V tomto ohľade nám pomôže, keď budeme ‚prijímať poznanie‘ pomocou pravidelného osobného štúdia, lebo to nám umožní lepšie sa zoznámiť s Jehovom a jeho cestami. (Ján 17:3) Možno zistíš, že je mimoriadne užitočné čítať si Žalmy a všímať si, ako sa iní verní služobníci vyjadrovali pred Jehovom.
Jehovovo priateľstvo je naozaj vzácny dar. Kiež dávame najavo, že si ho ceníme, a to tým, že svoje modlitby urobíme ešte dôvernejšími, úprimnejšími a osobnejšími. Potom zažijeme šťastie vyjadrené slovami žalmistu, ktorý vyhlásil: „Šťastný je ten, ktorého si vyvolíš a dáš, aby sa priblížil.“ — Žalm 65:4.
[Obrázky na strane 28]
Môžeme sa modliť k Bohu po celý deň, tak ako sa nám naskytá príležitosť