Tercius — Pavlov verný pisár
TERCIUS dostal ťažkú úlohu. Apoštol Pavol chcel, aby mu slúžil ako pisár pri písaní dlhého listu spolukresťanom v Ríme. Bola to náročná práca.
Prečo bolo v prvom storočí n. l. také náročné byť pisárom? Ako sa táto práca vykonávala? Aké materiály na písanie sa vtedy používali?
Pisári v staroveku
V starovekej grécko-rímskej spoločnosti boli rôzne skupiny pisárov. Niektorí muži slúžili ako vládni pisári — verejní činitelia, ktorí pracovali v kanceláriách. Boli aj obecní pisári, ktorí ponúkali svoje služby občanom na trhovisku. Bohatí mali osobných pisárov (často otrokov). Potom boli aj ochotní priatelia, ktorí radi písali listy pre iných. Podľa učenca E. Randolpha Richardsa schopnosti týchto neúradných pisárov „sa mohli pohybovať od veľmi nízkej kvalifikácie, čo sa týka znalosti jazyka a/alebo postupu písania, až po najvyššiu odbornosť v rýchlom písaní presného, náležitého a okúzľujúceho listu“.
Kto využíval služby pisárov? Predovšetkým tí, ktorí nevedeli čítať a písať. Mnohé staroveké zmluvy a obchodné listy sa končili poznámkou, v ktorej pisár potvrdzoval, že dokument písal on, lebo osoba, ktorá mu túto prácu zverila, to sama nebola schopná urobiť. Druhý dôvod na využitie služieb pisára ilustruje staroveký list z Téb (Egypt). Bol napísaný v mene istého Asklépiada a v jeho závere sa píše: „Eumélos, syn Hermu, písal za neho... lebo on píše trochu pomaly.“
No zdá sa, že znalosť písania a čítania nebola rozhodujúcim faktorom v tom, či využiť služby pisára. Podľa biblického komentátora Johna L. McKenzieho „pravdepodobne nešlo ani tak o čitateľnosť, ako skôr o krásu, alebo prinajmenšom o úpravu“, ktorá podnecovala ľudí vyhľadať služby pisára. Dokonca aj pre vzdelaných ľudí bolo písanie vyčerpávajúce, zvlášť ak išlo o dlhé a komplikované texty. Učenec J. A. Eschlimann hovorí, že ktokoľvek mohol, „rád sa vyhol tejto práci a zveril ju otrokom, profesionálnym pisárom“. Navyše ak zoberieme do úvahy používané materiály a pracovné podmienky, nie je ťažké pochopiť, prečo ľudia neradi písali listy sami.
V prvom storočí n. l. bol bežne používaným materiálom na písanie papyrus. Z tejto rastliny sa pozdĺžnym narezaním drene stonky vyrobili tenké pásiky. Z pásikov sa uložila jedna vrstva. Priečne na ňu sa položila druhá vrstva. Vrstvy sa stlačením spojili a vytvorili list „papiera“.
Nebolo ľahké písať na takýto povrch. Bol drsný a vláknitý. Podľa učenca Angela Pennu „pórovité vlákna papyrusu prispievali k rozpíjaniu atramentu, a to najmä v nepatrných drážkach, ktoré zostali medzi úzkymi pásikmi“. Pisár mohol pri práci sedieť na zemi so skríženými nohami a jednou rukou si mohol pridržiavať papyrus položený na doske. Ak nemal skúsenosti alebo ak materiál nemal najlepšiu kvalitu, jeho kalamus, čo bolo trstinové pero, sa mohol na papyruse zachytávať, papyrus sa mohol roztrhnúť alebo písmo mohlo byť nečitateľné.
Atrament sa vyrábal zo zmesi sadzí a živice. Predával sa vo forme tyčiniek, ktoré sa pred použitím museli v nádobe na atrament zmiešať s vodou. Medzi ďalšími pomôckami, ktoré mal pisár ako Tercius pravdepodobne so sebou, bol nôž na zaostrenie trstinového pera a vlhká špongia na vymazávanie chýb. Každý znak sa musel zapisovať opatrne. Preto išlo písanie pomaly a s určitými ťažkosťami.
‚Pozdravujem vás ja, Tercius‘
Medzi pozdravmi v závere listu Rimanom je pozdrav Pavlovho pisára, ktorý napísal: „V Pánovi vás pozdravujem ja, Tercius, ktorý som napísal tento list.“ (Rimanom 16:22) Toto je jediný prípad v Pavlových spisoch, kde je jasná odvolávka na jedného z jeho pisárov.
O Terciovi vieme len málo. Z jeho pozdravu „v Pánovi“ môžeme vyvodiť, že bol verným kresťanom. Bol pravdepodobne členom zboru v Korinte a možno poznal mnohých kresťanov v Ríme. Biblický učenec Giuseppe Barbaglio predpokladá, že Tercius bol otrok alebo bývalý otrok. Prečo? Predovšetkým preto, že „pisári vo všeobecnosti patrili do tejto triedy; ďalej preto, že jeho latinské meno... bolo veľmi bežné medzi otrokmi a bývalými otrokmi“. „Preto,“ ako hovorí Barbaglio, „nebol ‚nezainteresovaným‘ profesionálnym pisárom, bol spolupracovníkom, ktorý takýmto spôsobom pomáhal Pavlovi zostaviť jeho najdlhší a veľmi jasný list; cenná služba, ktorá umožnila Pavlovi ušetriť čas a nevyčerpať sa.“
Táto Terciova práca bola určite cenná. Báruch konal podobnú prácu pre Jeremiáša, ako aj Silvánus pre Petra. (Jeremiáš 36:4; 1. Petra 5:12) Akú výsadu mali takíto spolupracovníci!
Písanie listu Rimanom
List Rimanom písal Pavol, keď bol hosťom u Gája, pravdepodobne v Korinte. To bolo okolo roku 56 n. l. počas apoštolovej tretej misionárskej cesty. (Rimanom 16:23) Hoci vieme s istotou, že Tercius slúžil Pavlovi pri písaní tohto listu ako pisár, nevieme presne, ako mu slúžil. Bez ohľadu na postup, aký použil, táto práca nebola ľahká. No v jednom si môžeme byť istí: Tak ako ostatná časť Biblie, aj Pavlov list Rimanom bol ‚inšpirovaný Bohom‘. — 2. Timotejovi 3:16, 17.
Tercius s Pavlom napísali tisíce slov, kým tento list dokončili, a použili niekoľko listov papyrusu. Keď ich navzájom na okrajoch zlepili, listy vytvorili zvitok, ktorý bol dlhý pravdepodobne 3 až 4 metre. List bol opatrne zrolovaný a zapečatený. Zdá sa, že Pavol ho potom zveril Foibe, sestre zo zboru v Kenchreách, ktorá sa mala vydať na cestu do Ríma. — Rimanom 16:1, 2.
Od prvého storočia sa postupy produkcie písomného materiálu veľmi zmenili. Ale list kresťanom v Ríme Boh počas stáročí zachoval. Akí vďační môžeme byť za túto časť Jehovovho Slova, zapísanú s pomocou Pavlovho verného a usilovného pisára Tercia!