Konali Jehovovu vôľu

Otec, ktorý je pripravený odpúšťať

TENTO príbeh bol označený za najznamenitejšiu poviedku, aká bola kedy napísaná — a to celkom oprávnene. Ježišovo podobenstvo o otcovej láske k stratenému synovi je ako okno, cez ktoré sa nám naskytá nádherný pohľad na Boží súcit s kajúcnymi hriešnikmi.

Stratený a nájdený

Istý človek mal dvoch synov. Mladší mu povedal: ‚Chcem svoje dedičstvo teraz, nechcem čakať, kým zomrieš.‘ Otec mu vyhovel a pravdepodobne mu dal tretinu všetkého, čo vlastnil — zákonný podiel pre mladšieho z dvoch synov. (5. Mojžišova 21:17) Mladík v náhlivosti zobral svoj majetok a odcestoval do vzdialenej krajiny, kde všetky peniaze utratil, žijúc zhýralým životom. — Lukáš 15:11–13.

Potom nastal krutý hlad. Mladý muž zo zúfalstva prijal prácu pastiera svíň — pre Žida opovrhnutiahodné zamestnanie. (3. Mojžišova 11:7, 8) Jedlo bolo také vzácne, že začal túžiť po strukoch svätojánskeho chleba, ktoré slúžili ako potrava pre ošípané! Napokon sa tento mladý muž spamätal. Pomyslel si: ‚Sluhovia môjho otca sú lepšie sýtení ako ja! Vrátim sa domov, vyznám svoje hriechy a poprosím, aby som sa mohol stať podobným jednému z otcových nádenníkov.‘a — Lukáš 15:14–19.

Mladík sa dovliekol domov. Jeho výzor sa nepochybne podstatne zmenil. A predsa ho jeho otec spoznal, „kým bol ešte ďaleko“. Pohnutý ľútosťou utekal k svojmu synovi, objal ho a „nežne ho pobozkal“. — Lukáš 15:20.

Toto vrúcne prijatie uľahčilo mladíkovi zbaviť sa svojho bremena. „Otče,“ povedal, „zhrešil som proti nebu a proti tebe. Už nie som hoden nazývať sa tvojím synom. Urob ma jedným zo svojich nádenníkov.“ Otec zvolal svojich otrokov. „Rýchlo!“ prikázal. „Vyneste... to najlepšie rúcho a oblečte mu ho a dajte mu na ruku prsteň a na nohy sandále. A priveďte vykŕmeného mladého býka, zabite ho a jedzme a radujme sa, lebo tento môj syn bol mŕtvy, ale opäť ožil, bol stratený, ale našiel sa.“ — Lukáš 15:21–24.

Začala sa nákladná hostina s hudbou a tancom. Starší syn pri návrate z poľa začul ruch. Keď sa dozvedel, že domov prišiel jeho brat a že to je dôvodom tejto slávnosti, rozhorčil sa. ‚Slúžil som ti mnoho rokov a nikdy som voči tebe nebol neposlušný, a predsa si mi nikdy nedal kozľa, aby som sa veselil so svojimi priateľmi,‘ sťažoval sa svojmu otcovi. ‚Ale teraz, len čo sa vrátil tvoj syn, ktorý premrhal tvoje bohatstvo, ty preňho usporadúvaš hostinu.‘ ‚Dieťa,‘ nežne odvetil otec, ‚vždy si bol so mnou a všetko, čo je moje, je tvoje. Ale my sme sa jednoducho museli radovať, lebo tvoj brat bol mŕtvy, ale ožil. Bol stratený, a našiel sa.‘ — Lukáš 15:25–32.

Poučenie pre nás

Otec v Ježišovom podobenstve predstavuje nášho milosrdného Boha, Jehovu. Niektorí ľudia, podobne ako stratený syn, na nejaký čas opúšťajú bezpečie Božej domácnosti, ale neskôr sa vracajú. Ako sa Jehova pozerá na takýchto ľudí? Tí, ktorí sa vracajú k Jehovovi s úprimným pokáním, si môžu byť istí, že Jehova „nebude po celý čas vyhľadávať chyby, ani nebude na neurčitý čas rozhorčený“. (Žalm 103:9) Otec v podobenstve utekal, aby privítal svojho syna opäť doma. Takisto i Jehova je nielen ochotný, ale aj dychtivý odpustiť kajúcnym hriešnikom. Je „pripravený odpúšťať“ a robí to „vo veľkej miere“. — Žalm 86:5; Izaiáš 55:7; Zechariáš 1:3.

Úprimná láska otca v Ježišovom podobenstve uľahčila synovi pozbierať odvahu na návrat. Uvažuj však: Čo by sa bolo stalo, keby sa otec chlapca zriekol alebo keby mu v prudkom hneve povedal, aby sa už nikdy nevracal? Taký postoj by pravdepodobne u mládenca vyvolal trvalé odcudzenie. — Porovnaj 2. Korinťanom 2:6, 7.

Teda otec v určitom zmysle položil základ pre synov návrat už v čase, keď syn odchádzal. Kresťanskí starší dnes občas musia odstrániť zo zboru nekajúcnych hriešnikov. (1. Korinťanom 5:11, 13) Pritom môžu hriešnikovi začať dláždiť cestu na návrat tým, že mu láskyplne poukážu na kroky, ktoré môže podniknúť, aby mohol byť v budúcnosti znovu prijatý. Spomienka na takéto úprimné naliehanie neskôr pohla mnohých duchovne stratených jednotlivcov k pokániu a podnietila ich, aby sa vrátili do Božej domácnosti. — 2. Timotejovi 4:2.

Otec navyše prejavil súcit, keď sa jeho syn vrátil. Netrvalo dlho a uvedomil si, že chlapec sa úprimne kajá. A tak netrval na podrobnom opisovaní synových priestupkov, ale namiesto toho sa venoval jeho privítaniu — a vyjadroval pritom veľké potešenie. Kresťania môžu napodobňovať tento príklad. Mali by sa radovať, že sa stratený človek našiel. — Lukáš 15:10.

Správanie otca nás nenecháva na pochybách, že už dlho očakával návrat svojho svojhlavého syna. Samozrejme, toto očakávanie je iba tieňom Jehovovej túžby po všetkých, ktorí opustili jeho domácnosť. Jehova „si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Preto tí, ktorí sa kajajú zo svojich hriechov, si môžu byť istí, že budú požehnaní ‚časmi osvieženia od Jehovu‘. — Skutky 3:19.

[Poznámka pod čiarou]