Hlásatelia Kráľovstva rozprávajú

Prekonávanie náročných skúšok v „krajine neočakávaných vecí“

APOŠTOL Pavol položil v prvom storočí kresťanom v Korinte otázku: „Ak trúbka nezaznie zreteľne, kto sa pripraví na boj? Podobne, pokiaľ jazykom nevyjadríte reč, ktorá je ľahko zrozumiteľná, ako sa pozná, čo sa hovorí?“ — 1. Korinťanom 14:8, 9.

Na Papue-Novej Guinei, niekedy nazývanej krajinou neočakávaných vecí, sa Jehovovi svedkovia stretávajú s odstrašujúcimi prekážkami, keď nechávajú zaznievať jasné posolstvo Biblie. Kážu ľuďom, ktorí hovoria vyše 700 rôznymi jazykmi a ktorí majú veľmi rôznorodé zvyky. Svedkovia musia tiež prekonávať hornatý terén, vyrovnávať sa s nedostatkom ciest a so vzrastajúcou zločinnosťou. Okrem všetkých týchto ťažkostí je tu odpor určitých náboženských skupín a niekedy aj učiteľského zboru v školách.

Avšak dobré duchovné poučovanie a väčší výber pomôcok na biblické štúdium v miestnych jazykoch vyzbrojujú svedkov, aby vyjadrovali dobré posolstvo tak, ako keď zreteľne zaznieva trúbka. Odozva je často pozitívna, ako ukazujú nasledujúce správy:

• Na začiatku nového školského roku chcel učiteľ vedieť, prečo deti Jehovových svedkov nezdravia zástavu ani nespievajú národnú hymnu. S touto otázkou sa obrátil na Maiolu, 13-ročnú žiačku, ktorá je pokrstenou svedkyňou. Maiola mu dala jasné vysvetlenie založené na Písmach. Učiteľ jej argumentáciu prijal, keďže bola z Biblie. S jej vysvetlením boli oboznámení aj ostatní členovia učiteľského zboru.

Neskôr, keď mali žiaci za úlohu napísať esej, Maiola si vybrala tému o Trojici. Jej esej získala v triede najlepšie ohodnotenie a učiteľ sa jej opýtal, kde našla informácie. Ukázala mu knihu Môžeš žiť navždy v pozemskom raji v anglickom jazyku. Učiteľ ukázal knihu celej triede a mnohí chceli mať svoj vlastný výtlačok. Nasledujúci deň Maiola rozšírila medzi svojimi spolužiakmi 14 kníh a 7 časopisov a s troma spolužiakmi začala biblické štúdium. Maioliným cieľom je stať sa služobníčkou celým časom.

• Izolovaná skupina Jehovových svedkov v jednej pobrežnej dedine blízko Port Moresby sa stretávala s odporom už začiatkom 70. rokov tohto storočia. Nedávno však dostala pomoc z neočakávaného zdroja. Biskup tamojšej zjednotenej cirkvi pochádzajúci z Papuy-Novej Guiney, ktorý vyštudoval v zámorí, v jeden deň vyzval poslucháčov v kostole, aby kládli otázky. Jeden muž sa opýtal: „V tejto dedine sú dve náboženstvá — zjednotená cirkev a Jehovovi svedkovia. Čo by sme mali robiť, keď prídu svedkovia k našim dverám?“ Po dlhej odmlke biskup odpovedal: „Viete, skutočne neviem, čo vám mám povedať. Nedávno prišli k mojim dverám dvaja mladí svedkovia. Položili mi jednu otázku a ja som napriek celému svojmu univerzitnému vzdelaniu nevedel na ňu odpovedať. Ale oni mi ju ľahko zodpovedali z Biblie. Preto vám nebudem hovoriť, čo máte robiť — nechám to na vás. Nemusíte ich počúvať, ak nechcete, ale nebuďte k nim hrubí.“

Cestujúci zástupca spoločnosti Watch Tower, ktorý neskôr navštívil túto skupinu svedkov, oznámil: „Takmer každý v dedine počúval svedkov, keď kázali. Niektorí ich dokonca pozvali dnu. Teraz je tam pre kázanie raj.“