Šťastie — také prchavé
HNEV, úzkosť a depresia sú už dlho predmetom vedeckého skúmania. V posledných rokoch sa však poprední vedci zamerali vo svojom výskume na pozitívnu a žiaducu ľudskú skúsenosť — na šťastie.
Čo by mohlo urobiť ľudí šťastnejšími? Boli by šťastnejší, keby boli mladší, bohatší, zdravší, vyšší či štíhlejší? Čo je kľúčom k pravému šťastiu? Väčšina ľudí pokladá za ťažké, ak nie za nemožné odpovedať na túto otázku. Keďže všeobecne sa ľuďom nedarí šťastie nájsť, niektorí by možno pokladali za oveľa ľahšie odpovedať na to, čo nie je kľúčom k šťastiu.
Poprední psychológovia dlho odporúčali ako kľúč k šťastiu filozofiu orientovanú na vlastné ja. Povzbudzovali nešťastných ľudí, aby sa sústredili výlučne na uspokojovanie osobných potrieb. V psychoterapii sa používali pôsobivé vyjadrenia, ako „buď sám sebou“, „spoznaj sám seba“ a „objav sám seba“. A predsa niektorí z tých istých odborníkov, ktorí propagovali tento spôsob myslenia, teraz súhlasia s tým, že takýto individualistický postoj neprináša trvalé šťastie. Egoizmus nevyhnutne prináša bolesť a nešťastie. Sebectvo nie je kľúčom k šťastiu.
Kľúč k nešťastiu
Ľudia, ktorí sa spoliehajú na to, že nájdu šťastie v honbe za potešením, sa nezameriavajú správnym smerom. Zamyslite sa nad príkladom múdreho kráľa Šalamúna v starovekom Izraeli. V biblickej knihe Kazateľ sa Šalamún vyjadruje: „Čokoľvek si zažiadali moje oči, neodoprel som im to. Nezdržiaval som svoje srdce pred radovaním akéhokoľvek druhu, lebo moje srdce sa tešilo zo všetkej mojej tvrdej práce, a to bol môj podiel z celej mojej tvrdej práce.“ (Kazateľ 2:10) Šalamún si postavil domy, vysadil si vinice a urobil si záhrady, parky a vodné nádrže. (Kazateľ 2:4–6) Raz sa opýtal: „Kto je a kto pije lepšie ako ja?“ (Kazateľ 2:25) Zabávali ho najlepší speváci a hudobníci a tešil sa zo spoločnosti najkrajších žien krajiny. — Kazateľ 2:8.
Hlavnou myšlienkou je, že Šalamún neváhal venovať sa príjemným činnostiam. K akému záveru dospel, keď zažil v živote hojnosť potešenia? Povedal: „Keď som sa obrátil ku všetkým svojim dielam, ktoré vykonali moje ruky, a na tvrdú prácu, ktorú som namáhavo konal a dokončil, hľa, bola to všetko márnosť a honba za vetrom, a nebolo ničoho výhodného pod slnkom.“ — Kazateľ 2:11.
Zistenia tohto múdreho kráľa platia až dodnes. Vezmime si napríklad takú bohatú krajinu, akou sú Spojené štáty. Za posledných 30 rokov Američania takmer zdvojnásobili počet svojich materiálnych vecí, napríklad automobilov a televízorov. Ale podľa odborníkov na duševné zdravie Američania vôbec nie sú šťastnejší. Podľa jedného zdroja „za rovnaké obdobie prudko stúpol výskyt depresie. Počet samovrážd mladistvých sa strojnásobil. Rozvodovosť sa zdvojnásobila.“ Nedávno výskumníci dospeli k podobným záverom, keď preskúmali vzájomný vzťah medzi peniazmi a šťastím u obyvateľov asi 50 rôznych krajín. Jednoducho povedané, šťastie sa nedá kúpiť.
Práve naopak, honba za bohatstvom by sa dala vhodne nazvať kľúčom k nešťastiu. Apoštol Pavol varoval: „Tí, ktorí sú rozhodnutí zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré vrhajú ľudí do zničenia a skazy. Lebo láska k peniazom je koreňom škodlivých vecí každého druhu a tým, že sa niektorí o túto lásku usilovali, boli odvedení od viery a celí sa prebodali mnohými bolesťami.“ — 1. Timotejovi 6:9, 10.
Ani bohatstvo, ani zdravie, ani mladosť, ani krása, ani moc, ani žiadna kombinácia týchto vecí nemôže zaručiť trvalé šťastie. Prečo nie? Pretože nemáme moc zabrániť tomu, aby sa nestali zlé veci. Kráľ Šalamún výstižne povedal: „Človek tiež nepozná svoj čas. Tak ako ryby, ktoré sa chytajú do zhubnej siete, a ako vtáci, ktorí sa chytajú do pasce, tak sa ľudskí synovia chytajú do osídla v biednom čase, keď na nich náhle príde.“ — Kazateľ 9:12.
Prchavý cieľ
Ani rozsiahly vedecký výskum nedokáže nájsť recept na šťastie či stratégiu šťastia vytvorenú ľuďmi. Šalamún okrem iného povedal: „Obrátil som sa, aby som videl pod slnkom, že preteky nepatria rýchlym ani bitka mocným, ani pokrm múdrym, ani bohatstvo tým, ktorí majú porozumenie, ba ani priazeň tým, ktorí majú poznanie; lebo čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých.“ — Kazateľ 9:11.
Mnohí ľudia, ktorí súhlasia s týmito slovami, prišli k záveru, že očakávať naozaj šťastný život je nerealistické. Jeden významný pedagóg sa vyjadril, že „šťastie je imaginárny stav“. Ďalší ľudia veria, že kľúčom k šťastiu je akési mystické tajomstvo a že schopnosť rozlúštiť toto tajomstvo môže mať len niekoľko duševne nadaných mystikov.
Jednako ľudia pri hľadaní šťastia ďalej experimentujú a skúšajú rôzne životné štýly. Mnohí dnešní ľudia sa aj napriek neúspechu svojich predchodcov stále usilujú o bohatstvo, moc, zdravie či potešenie v nádeji, že to je liek na ich nešťastie. Hľadanie pokračuje, lebo väčšina ľudí je hlboko vnútri presvedčená, že trvalé šťastie nie je len imaginárny stav. Dúfajú, že šťastie nie je akýmsi prchavým snom. Možno sa teda spýtate: ‚Ako ho môžem nájsť?‘