Ozajstné šťastie — čo je kľúčom?

ĽUDIA mali byť šťastní. Prečo si tým môžeme byť istí? Nuž, zamyslime sa nad počiatkami človeka.

Jehova Boh stvoril prvú ľudskú dvojicu so schopnosťou pociťovať šťastie. Adam s Evou boli umiestnení do raja, do záhrady rozkoše, ktorá sa nazývala Eden. Stvoriteľ im zaobstaral všetky materiálne veci nevyhnutné pre život. V tejto záhrade bol „každý strom žiadúci na pohľad a dobrý na jedenie“. (1. Mojžišova 2:9) Adam s Evou boli zdraví, silní a krásni — boli dokonalí a naozaj šťastní.

Čo však bolo kľúčom k ich šťastiu? Bol to ich rajský domov či azda ich telesná dokonalosť? Tieto dary od Boha prispievali k ich radosti zo života. Ale ich šťastie nebolo závislé od takýchto hmatateľných vecí. Záhrada Eden bola viac než prekrásnym parkom. Bola to určitá svätyňa, miesto na uctievanie Boha. Kľúčom k ich večnému šťastiu bola ich schopnosť vytvoriť a udržať si láskyplný vzťah k Stvoriteľovi. Aby mohli byť šťastní, najprv museli byť duchovnými ľuďmi. — Porovnaj Matúša 5:3.

Duchovnosť vedie k šťastiu

Spočiatku Adam mal duchovný vzťah k Bohu. Bol to láskyplný, nežný vzťah podobný vzťahu syna k otcovi. (Lukáš 3:38) Adam s Evou mali v záhrade Eden ideálne podmienky, ktoré im umožňovali uspokojovať ich túžbu uctievať Boha. Svojou ochotnou, láskyplnou poslušnosťou voči Jehovovi by prinášali Bohu oveľa väčšiu česť a slávu, než by mu mohlo priniesť zvieracie stvorenie. Mohli inteligentne chváliť Boha za jeho znamenité vlastnosti a mohli podporovať jeho zvrchovanosť. Mohli tiež ďalej prijímať Jehovovu láskyplnú a nežnú starostlivosť.

Toto spoločenstvo so Stvoriteľom a poslušnosť voči jeho zákonom prinášali našim prvým rodičom pravé šťastie. (Lukáš 11:28) Adam a Eva nemuseli prežiť dlhé roky pokusov a omylov, kým by objavili kľúč k šťastiu. Boli šťastní od chvíle, keď boli stvorení. To, že mali pokoj s Bohom a že sa podriaďovali jeho autorite, ich robilo šťastnými.

Toto šťastie sa však skončilo vo chvíli, keď neposlúchli Boha. Svojou vzburou Adam s Evou pretrhli svoj duchovný vzťah k Jehovovi. Už neboli Božími priateľmi. (1. Mojžišova 3:17–19) Zdá sa, že odo dňa, keď boli vyhnaní zo záhrady, Jehova s nimi prerušil akúkoľvek komunikáciu. Stratili svoju dokonalosť, vyhliadku na večný život a svoj záhradný domov. (1. Mojžišova 3:23) Ale čo je ešte závažnejšie, stratili svoj vzťah k Bohu, a preto stratili kľúč k šťastiu.

Naša schopnosť rozhodovať sa

Skôr ako Adam s Evou zomreli, odovzdali svojmu potomstvu svoje ľudské vlastnosti, svoje prirodzené svedomie a schopnosť prejavovať duchovnosť. Ľudská rodina nebola degradovaná na úroveň zvierat. My sa môžeme zmieriť so Stvoriteľom. (2. Korinťanom 5:18) Ako inteligentní tvorovia majú ľudia aj naďalej schopnosť rozhodnúť sa, či budú poslúchať Boha, alebo nie. To bolo jasne ukázané o mnoho storočí neskôr, keď Jehova predložil novovytvorenému národu Izraela voľbu života alebo smrti. Prostredníctvom svojho hovorcu Mojžiša Boh povedal: „Ja ti dnes predkladám život a dobré i smrť a zlé.“ — 5. Mojžišova 30:15–18.

Ešte aj teraz, tisícročia po tom, čo bol pôvodný Raj stratený, sme my ľudia stále schopní urobiť správnu voľbu. Máme fungujúce svedomie a základný predpoklad poslúchať Božie zákony. Biblia hovorí o „človeku, ktorým sme vnútri“. (2. Korinťanom 4:16; Rimanom 7:22) Toto vyjadrenie sa týka vrodenej schopnosti každého z nás odzrkadľovať Božiu osobnosť, myslieť jeho myslením a byť duchovnými ľuďmi.

Apoštol Pavol o našej mravnej podstate a svedomí napísal: „Kedykoľvek ľudia z národov, ktorí nemajú zákon, prirodzene konajú veci zákona, títo, hoci nemajú zákon, sú zákonom sami sebe. Tí dokazujú, že majú obsah zákona napísaný v srdci, zatiaľ čo s nimi svedčí ich svedomie a ich vlastné myšlienky ich obviňujú alebo tiež ospravedlňujú.“ — Rimanom 2:14, 15.

Kľúč — zbožná múdrosť a poslušnosť

Niekto by sa však mohol spýtať: ‚Ak máme všetci prirodzený sklon uctievať Boha, a tak sa tešiť z pravého šťastia, prečo je nešťastie také rozšírené?‘ Pretože na to, aby sme mohli byť šťastní, sa každý z nás musí duchovne rozvíjať. Hoci pôvodne bol človek vytvorený na Boží obraz, odcudzil sa svojmu Stvoriteľovi. (Efezanom 4:17, 18) Preto každý z nás musí podniknúť rozhodné kroky, aby si vytvoril a udržal duchovný vzťah k Bohu. Takýto vzťah sa nevyvinie automaticky.

Ježiš načrtol dve dôležité zásady pri rozvíjaní duchovnosti. Jednou je získať presné poznanie Boha a druhou poslušne sa podriadiť jeho vôli. (Ján 17:3) Ježiš citoval Božie Slovo, keď povedal: „Je napísané: ‚Nielen zo samého chleba bude žiť človek, ale z každého výroku, vychádzajúceho z Jehovových úst.‘“ (Matúš 4:4) Pri inej príležitosti Ježiš vyhlásil: „Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokončiť jeho dielo.“ (Ján 4:34) Nemusíme stráviť celé desaťročia hľadaním šťastia metódou pokusov a omylov. Skúsenosť nie je kľúčom k šťastiu. K pravej radosti v živote môže viesť iba zbožná múdrosť a poslušnosť voči nášmu Stvoriteľovi. — Žalm 19:7, 8; Kazateľ 12:13.

Je zrejmé, že šťastie, ktoré je výsledkom uplatňovania zbožnej múdrosti a toho, že máme vynikajúce postavenie pred Bohom, nie je pre nás nedosiahnuteľné. (Skutky 17:26, 27) Poznanie Jehovu a jeho predsavzatia je dostupné každému. Biblia bude s miliardami výtlačkov v mnohých jazykoch aj naďalej najrozšírenejšou knihou na svete. Biblia vám môže pomôcť, aby ste sa stali Božím priateľom a tešili sa z pravého šťastia, lebo Písma nám hovoria, že „šťastný je ľud, ktorého Bohom je Jehova“! — Žalm 144:15.

[Rámček na strane 6]

Kroky vedúce k šťastiu

1. Uvedomujte si duchovnosť a pestujte si ju. Ježiš povedal: „Šťastní [sú] tí, čo počujú Božie slovo a dodržiavajú ho!“ — Lukáš 11:28.

2. Uznajte, že Božie schválenie je dôležitejšie ako bohatstvo či prepych. Pavol napísal: „Istotne je to prostriedok k veľkému zisku, tá zbožná oddanosť spolu so sebestačnosťou... Ak máme živobytie a niečo na seba, budeme s tým spokojní.“ — 1. Timotejovi 6:6–8.

3. Usilujte sa vypestovať si biblicky školené svedomie a reagovať naň. — Rimanom 2:14, 15.

4. Rozhodnite sa poslúchať Jehovu Boha, a tak sa staňte spôsobilým patriť k jeho ľudu. Dávid v staroveku napísal: „Šťastný je ľud, ktorého Bohom je Jehova!“ — Žalm 144:15.

[Obrázok na strane 7]

„Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.“ — Matúš 5:3