Konali Jehovovu vôľu

Príklad obetavosti a lojálnosti

DEŇ, ktorý sa pre mladého roľníka Elizea začal ako bežný deň, keď vyšiel orať, sa nakoniec stal najvýznamnejším dňom v jeho živote. Zatiaľ čo Elizeus pracoval na poli, nečakane ho navštívil Eliáš, popredný prorok Izraela. ‚Čo by odo mňa mohol chcieť?‘ pýtal sa azda Elizeus. Nemusel dlho čakať na odpoveď. Eliáš naňho hodil svoj úradný odev, čím naznačil, že jedného dňa bude Elizeus jeho nástupcom. Elizeus nebral toto povolanie na ľahkú váhu. Ihneď zanechal svoje pole a stal sa Eliášovým slúžiacim. — 1. Kráľov 19:19–21.

Asi o šesť rokov nato prišiel čas Eliášovho odchodu. Správa o jeho odchode bola označená za „jeden z najpôsobivejších príbehov“ v Hebrejských Písmach.

Eliáš sa pripravuje na odchod

Eliáš túžil ísť na záver do Bételu, do Jericha a k Jordánu. To si vyžadovalo prejsť veľa kilometrov pešo a určitú časť cesty nerovným horským terénom. Na každom úseku cesty Eliáš povzbudzoval Elizea, aby ostal tam. No Elizeus trval na tom, že zostane so svojím pánom až do konca. — 2. Kráľov 2:1, 2, 4, 6.

Keď boli v Bételi a v Jerichu, k Elizeovi pristúpili „synovia prorokov“.a Spýtali sa ho: „Naozaj vieš, že Jehova dnes berie tvojho pána z postavenia hlavy nad tebou?“ „Tiež to dobre viem,“ odvetil Elizeus. „Mlčte.“ — 2. Kráľov 2:3, 5.

Eliáš a Elizeus sa potom vydali k rieke Jordán. Keď prišli k Jordánu, Eliáš vykonal zázrak, zatiaľ čo asi 50 synov prorokov sa pozeralo z určitej vzdialenosti. „Eliáš [vzal] svoj úradný odev a zvinul ho a udrel vody, a postupne sa rozdelili jedným smerom a druhým smerom, takže obaja prešli po suchej zemi.“ — 2. Kráľov 2:8.

Hneď ako prešli, Eliáš povedal Elizeovi: „Požiadaj, čo by som mal pre teba urobiť, skôr ako budem od teba vzatý.“ Elizeus požiadal o „dva podiely“ Eliášovho ducha — to znamená dvojnásobný diel, ktorý by za normálnych okolností patril prvorodenému synovi. Naozaj, Elizeus si ctil Eliáša práve tak, ako by si prvorodený syn ctil svojho otca. Navyše bol pomazaný, aby sa stal Eliášovým nástupcom ako Jehovov prorok v Izraeli. Preto jeho prosba nebola ani sebecká, ani neprimeraná. Napriek tomu, vediac, že iba Jehova by mohol tejto prosbe vyhovieť, Eliáš skromne odpovedal: „Požiadal si o ťažkú vec.“ A potom dodal: „Ak ma uvidíš, keď budem od teba vzatý, stane sa ti tak; ale ak nie, nestane sa to.“ — 2. Kráľov 2:9, 10; 5. Mojžišova 21:17.

Elizeus bol nepochybne viac než kedykoľvek predtým odhodlaný držať sa v blízkosti svojho pána. Potom sa objavil „ohnivý bojový dvojkolesový voz a ohnivé kone“. Eliáš sa priamo pred očami vyľakaného Elizea vzniesol vo víchrici — bol zázračne prenesený na iné miesto.b Elizeus zodvihol Eliášov úradný odev a kráčal späť k brehu rieky Jordán. Udrel vody a povedal: „Kde je Jehova, Boh Eliáša, áno On?“ Vody sa rozdelili, čo bol jasný dôkaz, že Elizeus má božskú podporu ako Eliášov nástupca. — 2. Kráľov 2:11–14.

Poučenie pre nás

Keď Elizeus dostal pozvanie do zvláštnej služby s Eliášom, okamžite zanechal svoje pole a šiel slúžiť poprednému prorokovi Izraela. Je zrejmé, že niektoré z jeho povinností boli prácou sluhu, lebo sa stal známym ako ten, kto „lial vodu na Eliášove ruky“.c (2. Kráľov 3:11) Napriek tomu sa Elizeus pozeral na túto prácu ako na výsadu a lojálne zostal po Eliášovom boku.

Mnohí Boží služobníci dnes prejavujú podobného ducha obetavosti. Niektorí zanechali svoje „polia“, svoje živobytie, aby mohli kázať dobré posolstvo na odľahlých územiach alebo slúžiť ako členovia rodiny Bétel. Iní odcestovali do cudzích krajín a tam pracujú na stavebných projektoch Spoločnosti. Mnohí prijali to, čo by sa mohlo považovať za obyčajné úlohy. Ale nikto, kto slúži Jehovovi ako otrok, nevykonáva bezvýznamnú službu. Jehova si cení všetkých, ktorí mu slúžia ochotne, a bude požehnávať ich ducha obetavosti. — Marek 10:29, 30.

Elizeus zostal pri Eliášovi až do konca. Odmietol opustiť tohto staršieho proroka, i keď na to dostal príležitosť. Keďže Elizeus si k Eliášovi vypestoval blízky vzťah, prejavovanie takejto lojálnej lásky bolo preňho nepochybne potešením. Dnes sa Boží služobníci usilujú posilniť svoj vzťah k Bohu a priblížiť sa k svojim spoluveriacim. Úzke puto jednoty bude požehnané, lebo Biblia o Jehovovi hovorí: „Voči niekomu verne oddanému si budeš počínať vo vernej oddanosti.“ — 2. Samuelova 22:26.

[Poznámky pod čiarou]