Dobrý základ na optimizmus v dnešnej dobe

HISTORIK a sociológ H. G. Wells, ktorý sa narodil v roku 1866, mal silný vplyv na myslenie ľudí 20. storočia. Vo svojich spisoch vyjadroval presvedčenie, že zlatý vek príde s pokrokom vedy. Collier’s Encyclopedia spomína Wellsov „bezhraničný optimizmus“, s akým neúnavne pracoval na podpore svojho názoru. Ale táto encyklopédia uvádza aj to, že jeho optimizmus bol otrasený, keď vypukla druhá svetová vojna.

Keď si Wells uvedomil, že „veda môže pracovať nielen na dobro, ale i na zlo, jeho viera ho opustila a stal sa z neho pesimista,“ uvádza Chambers’s Biographical Dictionary. Prečo sa to stalo?

Wellsova viera a optimizmus boli založené výlučne na tom, čo môže dosiahnuť človek. Keď si uvedomil, že ľudstvo nie je schopné dospieť k jeho Utópii, nemal sa kde inde obrátiť. A zúfalstvo sa rýchlo zmenilo na pesimizmus.

Dnes majú mnohí ľudia rovnaké skúsenosti z toho istého dôvodu. Keď sú mladí, prekypujú optimizmom, ale keď zostarnú, upadajú do pochmúrneho pesimizmu. Dokonca aj niektorí mladí ľudia sa vzdávajú takzvaného normálneho spôsobu života a uchyľujú sa k zneužívaniu drog, promiskuite a k iným deštruktívnym spôsobom života. Aké je riešenie? Zamyslime sa nad nasledujúcimi príkladmi z biblických čias a pozrime sa, aký je základ na optimizmus — čo sa týka minulosti, súčasnosti i budúcnosti.

Abrahámov optimizmus bol odmenený

V roku 1943 pred n. l. sa Abrahám odsťahoval z Háranu, prekročil rieku Eufrat a vstúpil do kanaanskej krajiny. Abrahám bol opísaný ako ,otec všetkých, ktorí majú vieru‘, a aký vynikajúci príklad dal! — Rimanom 4:11.

Abraháma sprevádzal Lót, osirotený syn Abrahámovho brata, a Lótova rodina. Neskôr, keď krajinu postihol hladomor, tieto dve rodiny sa presťahovali do Egypta a po určitom čase sa spolu vrátili. Vtedy mali už Abrahám i Lót nahromadeného veľa bohatstva a stád dobytka. Keď medzi ich pastiermi vypukli hádky, Abrahám sa ujal iniciatívy a povedal: „Prosím, nech nepokračujú hádky medzi mnou a tebou a medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi, lebo my muži sme bratia. Či ti nie je k dispozícii celá krajina? Prosím, oddeľ sa odo mňa. Ak pôjdeš vľavo, tak ja pôjdem vpravo; ale ak pôjdeš vpravo, ja pôjdem vľavo.“ — 1. Mojžišova 13:8, 9.

Abrahám, vekom starší, mohol riadiť veci vo svoj prospech a Lót, z úcty k svojmu strýkovi, by sa bol rozhodnutiu Abraháma zrejme podriadil. Namiesto toho „Lót zodvihol oči a videl celú Oblasť Jordána, že to všetko bol dobre zavlažovaný kraj, predtým ako Jehova priviedol skazu na Sodomu a Gomoru, ako Jehovova záhrada, ako egyptská krajina až po Coár. Vtedy si Lót vyvolil celú Oblasť Jordána.“ Lót mal vďaka takémuto výberu všetky dôvody byť optimistický. Ale čo Abrahám? — 1. Mojžišova 13:10, 11.

Bol azda Abrahám nerozumne benevolentný a riskoval tým blaho svojej rodiny? Nie. Pozitívny postoj a štedrý duch mu priniesli bohatú odmenu. Jehova povedal Abrahámovi: „Zodvihni oči, prosím, a pozri z miesta, kde si, na sever a na juh a na východ a na západ, lebo celú krajinu, na ktorú sa pozeráš, dám tebe a tvojmu semenu až na neurčitý čas.“ — 1. Mojžišova 13:14, 15.

Abrahámov optimizmus mal dobrý základ. Bol založený na Božom sľube, že z Abraháma vytvorí veľký národ, takže „všetky rody zeme [sa budú] istotne žehnať prostredníctvom [Abraháma]“. (1. Mojžišova 12:2–4, 7) Aj my máme dôvod na dôveru v Boha, lebo vieme, že „Boh necháva všetky svoje diela spolupôsobiť na dobro tých, čo milujú Boha“. — Rimanom 8:28.

Dvaja optimistickí vyzvedači

O vyše 400 rokov neskôr bol izraelský národ pripravený vstúpiť do Kanaanu, „krajiny tečúcej mliekom a medom“. (2. Mojžišova 3:8; 5. Mojžišova 6:3) Mojžiš poveril 12 náčelníkov, aby ,preskúmali krajinu a priniesli späť slovo o ceste, ktorou majú vyjsť, a o mestách, ku ktorým prídu‘. (5. Mojžišova 1:22; 4. Mojžišova 13:2) Všetkých 12 vyzvedačov rovnako opísalo blahobyt krajiny, ale desiati z nich podali pesimistickú správu, ktorá do sŕdc ľudu zasiala strach. — 4. Mojžišova 13:31–33.

Naproti tomu Jozua a Káleb predložili ľuďom optimistické posolstvo a robili, čo mohli, aby zmiernili ich obavy. Ich postoj a správa odzrkadľujú úplnú dôveru v to, že Jehova má schopnosť splniť svoje slovo, že im vráti Zasľúbenú krajinu — ale márne. Dokonca „celé zhromaždenie... hovorilo o tom, že ich ukameňujú“. — 4. Mojžišova 13:30; 14:6–10.

Mojžiš nabádal ľudí, aby dôverovali v Jehovu, ale oni odmietli počúvať. Keďže trvali na svojom pesimistickom postoji, celý národ musel putovať po pustatine 40 rokov. Spomedzi 12 vyzvedačov len Jozua a Káleb dostali odmenu za optimizmus. Čo bol hlavný problém? Nedostatok viery, lebo ľud sa spoliehal na vlastnú múdrosť. — 4. Mojžišova 14:26–30; Hebrejom 3:7–12.

Jonášovo váhanie

Jonáš žil v deviatom storočí pred n. l. Biblia naznačuje, že bol verným Jehovovým prorokom pre desaťkmeňové izraelské kráľovstvo niekedy za vlády Jeroboáma II. No odmietol prijať poverenie ísť do Ninive a varovať tamojších obyvateľov. Historik Josephus hovorí, že Jonáš „si myslel, že bude lepšie, keď sa stratí“, a tak sa namiesto toho vydal do Joppy. Tam nastúpil na loď do Taršíša, pravdepodobne dnešného Španielska. (Jonáš 1:1–3) Otázka, prečo Jonáš nadobudol taký pesimistický pohľad na toto poverenie, je vysvetlená v Jonášovi 4:2.

Jonáš nakoniec súhlasil s tým, že svoju misiu splní, ale nahneval sa, keď ľudia v Ninive robili pokánie. Preto mu Jehova dal vynikajúce poučenie o súcite, keď spôsobil, že fľaškovitá tekvica, pod ktorou sa Jonáš skryl, uschla. (Jonáš 4:1–8) Poučil Jonáša, že by bolo správnejšie, keby namiesto nad uschnutím tekvice smútil nad 120 000 ľuďmi v Ninive, ktorí ,nepoznali rozdiel medzi svojou pravicou a ľavicou‘. — Jonáš 4:11.

Čo sa možno naučiť z Jonášovej skúsenosti? Svätá služba nedáva priestor na pesimizmus. Ak rozoznávame Jehovovo vedenie a konáme podľa neho s úplnou dôverou, zažijeme úspech. — Príslovia 3:5, 6.

Optimizmus uprostred nešťastia

„Nerozpaľuj sa kvôli zločincom,“ vyhlásil kráľ Dávid. „Nezáviď tým, ktorí konajú nespravodlivosť.“ (Žalm 37:1) To je naozaj múdra rada, lebo dnes je všade okolo nás nespravodlivosť a prevrátenosť. — Kazateľ 8:11.

No aj keď nespravodlivým nezávidíme, je ľahké pociťovať frustráciu, keď vidíme, ako nevinní ľudia trpia v rukách zlých, alebo keď sa s nami samými zaobchádza nespravodlivo. Také skúsenosti môžu dokonca spôsobiť, že si vytvoríme skleslý alebo pesimistický postoj. Čo by sme mali robiť, keď to tak cítime? Predovšetkým môžeme mať stále na mysli, že zlí nemôžu jednoducho dospieť k záveru, že odplata nikdy nepríde. Žalm 37 nás ďalej vo verši 2 uisťuje: „Veď [zlí] rýchlo uschnú ako tráva, a ako mladá zelená tráva zvädnú.“

Okrem toho môžeme ďalej robiť to, čo je dobré, zachovávať si optimizmus a čakať na Jehovu. „Odvráť sa od toho, čo je zlé, a rob, čo je dobré, a tak bývaj na neurčitý čas,“ pokračoval žalmista. „Lebo Jehova miluje právo a neopustí svojich verne oddaných.“ — Žalm 37:27, 28.

Pravý optimizmus víťazí!

Ako je to potom s našou budúcnosťou? Biblická kniha Zjavenie nám hovorí, „čo sa má zakrátko stať“. Medziiným je tam opísaný jazdec na ohnivo sfarbenom koni znázorňujúci vojnu, ktorý má ,vziať pokoj zo zeme‘. — Zjavenie 1:1; 6:4.

V Británii prevládal počas prvej svetovej vojny populárny — a optimistický — názor, že je to posledná veľká vojna. V roku 1916 bol britský štátnik David Lloyd George realistickejší. Povedal: „Táto vojna, tak ako aj tá nasledujúca, je vojna, ktorá má ukončiť vojny.“ (Kurzíva od nás.) Mal pravdu. Druhá svetová vojna len urýchlila vývoj ešte diabolskejších metód hromadného ničenia. Odvtedy prešlo už vyše 50 rokov, a koniec vojen ešte stále nie je na dohľad.

V tej istej knihe Zjavenie čítame o ďalších jazdcoch — symbolizujúcich hladomor, morové nákazy a smrť. (Zjavenie 6:5–8) To sú ďalšie aspekty znamenia tejto doby. — Matúš 24:3–8.

Sú to dôvody na pesimizmus? Rozhodne nie, lebo toto videnie hovorí ešte aj o bielom koni. „A ten, ktorý na ňom sedel, mal luk; a bola mu daná koruna a vyšiel víťaziac a aby dovŕšil svoje víťazstvo.“ (Zjavenie 6:2) Tu vidíme Ježiša Krista ako nebeského Kráľa, ako odstraňuje všetko zlo a prichádza, aby celému svetu priniesol pokoj a súlad.a

Kým bol Ježiš Kristus, budúci Kráľ, na zemi, učil svojich učeníkov, aby sa modlili o toto Kráľovstvo. Možno aj vy ste sa učili „Otčenáš“ čiže Pánovu modlitbu. V nej sa modlíme o príchod Božieho Kráľovstva, o to, aby sa diala Božia vôľa tu na zemi, tak ako v nebi. — Matúš 6:9–13.

Jehova sa nebude snažiť opraviť súčasný systém vecí, ale prostredníctvom svojho mesiášskeho Kráľa, Krista Ježiša, ho celkom odstráni. Namiesto neho, hovorí Jehova, „tvorím nové nebesia a novú zem a skoršie veci sa nebudú pripomínať, ani nevstúpia do srdca“. Pod nebeskou vládou Kráľovstva sa zem stane pre ľudstvo pokojným, radostným domovom, kde život a práca budú vždy radosťou. „Navždy sa tešte z toho, čo tvorím,“ hovorí Jehova. „Moji vyvolení budú plne užívať diela svojich rúk.“ (Izaiáš 65:17–22) Ak založíte svoju nádej do budúcnosti na tomto nezlyhávajúcom sľube, budete mať všetky dôvody na optimizmus — teraz i navždy!

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 4]

H. G. Wells

[Prameň ilustrácie]

Corbis-Bettmann