Charizma — chvála človeku, alebo sláva Bohu?

„VLÁDCA by mal vynikať nad svojimi podriadenými nielen tak, že je skutočne lepší než oni, ale mal by tiež na nich pôsobiť určitým čarom,“ napísal Xenofón, slávny grécky vojvodca. Dnes by mnohí ľudia také „čaro“ nazvali charizmou.

Pravda, nie všetci ľudskí vládcovia majú charizmu. Tí, ktorí ju však majú, využívajú svoju schopnosť vzbudzovať oddanosť a manipulovať masami na svoje ciele. Takým azda najznámejším smutným príkladom z nedávnej minulosti bol Adolf Hitler. „[V roku 1933] Hitler pre väčšinu Nemcov mal — alebo zakrátko mal mať — aureolu skutočne charizmatického vodcu,“ píše William L. Shirer v knihe The Rise and Fall of the Third Reich (Vzostup a pád tretej ríše). „V nasledujúcich dvanástich búrlivých rokoch ho mali slepo nasledovať, akoby mal božský úsudok.“

Aj náboženské dejiny sú plné charizmatických vodcov, ktorí ľudí podnecovali, aby im boli oddaní, ale ktorí svojim nasledovníkom prinášali nešťastie. „Dajte si pozor, aby vás nikto nezviedol,“ varoval Ježiš. „Lebo mnohí prídu v mojom mene a povedia: Ja som Kristus. A mnohých zvedú.“ (Matúš 24:4, 5, Slovenský ekumenický preklad) Charizmatickí falošní Kristovia sa neobjavovali iba v prvom storočí. V 70. rokoch 20. storočia sa Jim Jones vyhlasoval za „mesiáša Svätyne ľudu“. Bol opisovaný ako „charizmatický duchovný“ so „zvláštnou mocou nad ľuďmi“ a v roku 1978 dal podnet na jednu z najväčších masových samovrážd v dejinách.a

Je zjavné, že charizma môže byť nebezpečný dar. Biblia však hovorí o inom druhu daru či darov od Boha, ktoré sú dostupné všetkým na úžitok všetkých. Grécke slovo pre takýto dar je charisma a v Biblii sa objavuje 17-krát. Jeden odborník v oblasti gréčtiny ho definuje ako ‚veľkorysý a nezaslúžený dar, niečo dané človeku bez toho, že by si to vyslúžil alebo zaslúžil, niečo, čo prichádza z Božej milosti, niečo, čo by človek nikdy nemohol dosiahnuť alebo vlastniť vďaka svojmu úsiliu‘.

Teda z biblického hľadiska charisma je dar, ktorý človek dostáva vďaka Božej nezaslúženej láskavosti. Čo patrí k takýmto darom, ktoré nám láskavo dáva Boh? A ako ich môžeme využiť, aby sme priniesli chválu Bohu? Pouvažujme o troch z takýchto dobrotivých darov.

Večný život

Najväčším darom zo všetkých je nepochybne dar večného života. Pavol napísal rímskemu zboru: „Mzda, ktorú platí hriech, je smrť, ale dar [charisma], ktorý dáva Boh, je večný život prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána.“ (Rimanom 6:23) Stojí za zmienku, že „mzda“ (smrť) je niečo, čo sme si vyslúžili, i keď nechtiac, svojou hriešnou podstatou. Naproti tomu večný život, ktorý umožňuje Boh, je niečo úplne nezaslúžené, čo by sme si nikdy nemohli vyslúžiť svojimi zásluhami.

Dar večného života by sme si mali vážiť ako poklad a deliť sa oň. Môžeme pomáhať ľuďom, aby spoznali Jehovu, aby mu slúžili, a boli preto poctení darom večného života. Zjavenie 22:17 hovorí: „Duch a nevesta hovoria: ‚Príď!‘ A každý, kto počuje, nech povie: ‚Príď!‘ A každý, kto je smädný, nech príde; každý, kto si praje, nech si vezme zadarmo vodu života.“

Ako môžeme viesť druhých k tejto životodarnej vode? Hlavne tak, že budeme v našej službe dobre využívať Bibliu. Je pravda, že v niektorých častiach sveta ľudia zriedkakedy čítajú alebo uvažujú o duchovných veciach; napriek tomu sa však vždy nájde príležitosť ‚prebudiť niekomu ucho‘. (Izaiáš 50:4) V tomto smere môžeme mať dôveru v podnecujúcu silu Biblie, „lebo Božie slovo je živé a vykonáva moc“. (Hebrejom 4:12) Či už to bude praktická múdrosť Biblie, útecha a nádej, ktorú poskytuje, alebo jej vysvetlenie zmyslu života, Božie Slovo sa môže dotknúť srdca ľudí a priviesť ich na cestu života. — 2. Timotejovi 3:16, 17.

Okrem toho literatúra založená na Biblii nám môže pomôcť hovoriť: „Príď!“ Prorok Izaiáš predpovedal, že v tomto čase duchovnej tmy ‚Jehova bude žiariť‘ na svoj ľud. (Izaiáš 60:2) Publikácie spoločnosti Watch Tower odzrkadľujú toto požehnanie od Jehovu a každý rok privádzajú tisíce ľudí k Jehovovi, k Zdroju duchovného osvietenia. Na ich stránkach nie sú vyvyšovaní ľudia. Ako je vysvetlené v úvode Strážnej veže, „účelom Strážnej veže je vyvyšovať Jehovu Boha ako Zvrchovaného Pána vesmíru... Posilňuje vieru v Božieho Kráľa, Ježiša Krista, ktorý už vládne a ktorého preliata krv otvára ľudstvu cestu k večnému životu.“

Jedna služobníčka celým časom, ktorá už veľa rokov dosahuje v službe značný úspech, hovorí o tom, akú hodnotu má Strážna veža a Prebuďte sa! v pomoci ľuďom, aby sa priblížili k Bohu, toto: „Keď tí, s ktorými študujem Bibliu, začnú čítať Strážnu vežu a Prebuďte sa! a tešiť sa z toho, robia rýchle pokroky. Tieto časopisy považujem za neoceniteľné pomôcky, ktoré ľuďom pomáhajú spoznať Jehovu.“

Služobné výsady

Timotej bol kresťanský učeník, ktorý dostal ďalší dar, ktorý si zasluhuje zvláštnu pozornosť. Apoštol Pavol mu povedal: „Nezanedbávaj v sebe dar [charisma], ktorý ti bol daný prostredníctvom predpovede a tým, že rada starších položila na teba ruky.“ (1. Timotejovi 4:14) Čo bolo tým darom? Tento dar súvisel s Timotejovým vymenovaním za cestujúceho dozorcu, čo bola služobná výsada, ktorú si mal zodpovedne spĺňať. V tej istej pasáži Pavol Timoteja nabádal: „Ďalej sa venuj verejnému čítaniu, nabádaniu, učeniu. Dávaj stále pozor na seba a na svoje vyučovanie. Zostaň pri tých veciach, lebo takým počínaním zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.“ — 1. Timotejovi 4:13, 16.

Aj dnes je potrebné, aby si starší s láskou plnili svoje služobné výsady. Ako ukazuje Pavol, jedným zo spôsobov, ako to môžu robiť, je ‚dávať pozor na svoje vyučovanie‘. Nenapodobňujú svetských charizmatických vodcov, ale upriamujú pozornosť na Boha, nie na seba. Ježiš, ich Vzor, bol vynikajúcim učiteľom a nepochybne veľmi príťažlivou osobnosťou, ale napriek tomu pokorne vzdával slávu svojmu Otcovi. Vyhlasoval: „Čo učím, nie je moje, ale patrí tomu, kto ma poslal.“ — Ján 5:41; 7:16.

Ježiš oslavoval svojho nebeského Otca tak, že pri vyučovaní používal ako autoritu Božie Slovo. (Matúš 19:4–6; 22:31, 32, 37–40) Podobne Pavol zdôrazňoval, že je potrebné, aby sa dozorcovia ‚pevne pridŕžali spoľahlivého slova v umení vyučovať‘. (Títovi 1:9) Keď budú starší svoje prejavy pevne zakladať na Písmach, budú vlastne hovoriť to isté, čo Ježiš: „To, čo vám hovorím, nehovorím sám od seba.“ — Ján 14:10.

Ako sa starší môžu ‚pevne pridŕžať spoľahlivého slova‘? Tak, že budú zameriavať svoje prejavy a programy zhromaždení na Božie Slovo a vysvetľovať a zdôrazňovať texty, ktoré použijú. Dramatické znázornenia či zábavné anekdoty, najmä ak sú prehnané, môžu odvádzať pozornosť poslucháčov od Božieho Slova a upriamovať ich pozornosť na schopnosti rečníka. Naproti tomu biblické verše pôsobia na srdce a podnecujú poslucháčov. (Žalm 19:7–9; 119:40; porovnaj Lukáša 24:32.) V takých prejavoch sa upriamuje menej pozornosti na ľudí a vzdáva sa viac slávy Bohu.

Ďalší spôsob, ako sa starší môžu stať účinnejšími učiteľmi, je učiť sa jeden od druhého. Starší môže pomáhať inému staršiemu rovnako, ako Pavol pomáhal Timotejovi. „Železo sa ostrí železom. Tak ostrí jeden muž tvár druhého.“ (Príslovia 27:17; Filipanom 2:3) Starší majú úžitok z toho, že sa delia o rôzne myšlienky a návrhy. Jeden nedávno vymenovaný starší povedal: „Skúsený starší si našiel čas, aby mi ukázal, ako si pripravuje verejnú prednášku. Do pripravovaného materiálu zahrnul rečnícke otázky, znázornenia, príklady či krátke skúsenosti, ako aj biblické pasáže, ktoré podrobil dôkladnému výskumu. Naučil som sa od neho, ako svoje prejavy spestriť, aby som sa vyhol suchému, monotónnemu prednesu.“

Je potrebné, aby sme si všetci, ktorí máme služobné výsady, či už sme starší, služobní pomocníci alebo priekopníci, cenili svoj dar ako poklad. Pavol krátko pred svojou smrťou pripomenul Timotejovi, aby ‚roznecoval ako oheň Boží dar [charisma], ktorý bol v ňom‘, čo v Timotejovom prípade zahŕňalo nejaký zvláštny dar ducha. (2. Timotejovi 1:6) V izraelských domácnostiach mali často oheň iba vo forme žeravých uhlíkov. Bolo možné ‚roznietiť ich‘, aby vznikli plamene a dali viac tepla. Sme teda povzbudzovaní, aby sme do úloh, ktoré sú nám pridelené, vkladali svoje srdce a svoju energiu, roznecujúc ako oheň každý duchovný dar, ktorý nám je zverený.

Duchovné dary, o ktoré sa treba deliť

Láska k bratom v Ríme podnietila Pavla, aby im napísal: „Túžim [vás] vidieť, aby som vám odovzdal nejaký duchovný dar [charisma], aby ste boli upevnení, alebo skôr aby ste sa vzájomne povzbudili, každý vierou druhého, tak vašou, ako aj mojou.“ (Rimanom 1:11, 12) Pavol považoval našu schopnosť posilňovať vieru druhých v rozhovoroch s nimi za duchovný dar. Výsledkom výmeny takých duchovných darov je podopretie viery a vzájomné povzbudenie.

A to je rozhodne potrebné. V tomto zlom systéme, v ktorom žijeme, všetci v nejakom ohľade čelíme stresu. Keď sa však pravidelne navzájom povzbudzujeme, môže nám to pomôcť vytrvávať. Myšlienka výmeny — dávania i prijímania — je na udržanie duchovnej sily dôležitá. Je pravda, že všetci potrebujeme z času na čas povzbudenie, ale takisto všetci môžeme jeden druhého budovať.

Ak si budeme pozorne všímať spoluveriacich, ktorí sú skľúčení, budeme ‚môcť potešiť tých, ktorí sú v akomkoľvek súžení, útechou, ktorou nás samých potešuje Boh‘. (2. Korinťanom 1:3–5) Grécke slovo pre útechu (paraklésis) doslovne znamená „zavolanie k sebe“. Ak sme pri našom bratovi alebo sestre, aby sme podali pomocnú ruku, keď je to potrebné, nepochybne dostaneme aj my rovnakú láskyplnú pomoc, keď ju budeme potrebovať. — Kazateľ 4:9, 10; porovnaj Skutky 9:36–41.

Veľmi užitočné sú aj láskyplné pastierske návštevy starších. I keď sú situácie, keď sa tieto návštevy uskutočňujú preto, aby bola daná biblická rada vo veci, ktorá si vyžaduje pozornosť, väčšina pastierskych návštev je príležitosťou na povzbudenie, na ‚utešenie sŕdc‘. (Kolosanom 2:2) Keď dozorcovia uskutočňujú takéto návštevy posilňujúce vieru, skutočne odovzdávajú duchovný dar. Zistia pritom, tak ako Pavol, že táto jedinečná forma dávania prináša odmenu, a rozvinú si ‚túžbu‘ po svojich bratoch. — Rimanom 1:11.

Tak to bolo i v prípade jedného staršieho zo Španielska, ktorý hovorí túto skúsenosť: „Ricardo, 11-ročný chlapec, nemal, ako sa zdalo, veľký záujem o zhromaždenia ani o zbor celkove. Preto som požiadal Ricardových rodičov o dovolenie navštíviť ich syna, s čím ochotne súhlasili. Bývali v horách asi hodinu cesty autom od môjho domu. Ricardo sa zjavne potešil, keď videl, že sa oňho zaujímam, a hneď zareagoval. Zakrátko sa stal nepokrsteným zvestovateľom a aktívnym členom zboru. Jeho zdržanlivá povaha sa zmenila na šťastnejšiu, priateľskejšiu. Viacerí v zbore sa pýtali: ‚Čo sa to stalo s Ricardom?‘ Zdalo sa, že si ho prvý raz všimli. Keď uvažujem o tej rozhodujúcej pastierskej návšteve, cítim, že ja som získal viac než Ricardo. Keď Ricardo prichádza do sály Kráľovstva, jeho tvár žiari a ponáhľa sa, aby ma pozdravil. Je radosťou vidieť jeho duchovný pokrok.“

Pastierske návštevy, ako bola táto, sú nepochybne bohato žehnané. Také návštevy sú v súlade s Ježišovou výzvou: „Pas moje ovečky.“ (Ján 21:16) Starší, samozrejme, nie sú jediní, kto môže dávať takéto duchovné dary. Každý v zbore môže podnecovať druhých k láske a k znamenitým skutkom. (Hebrejom 10:23, 24) Tak ako sú horolezci, ktorí vystupujú na vrch, pospájaní lanami, aj my sme pospájaní duchovnými putami. To, čo robíme a hovoríme, nevyhnutne pôsobí na druhých. Ostrá poznámka alebo drsná kritika môže oslabiť putá, ktoré nás zjednocujú. (Efezanom 4:29; Jakub 3:8) Naproti tomu dobre zvolené slová povzbudenia a láskyplná pomoc môžu našim bratom pomôcť prekonať ich ťažkosti. Takýmto spôsobom sa budeme deliť o duchovné dary trvalej hodnoty. — Príslovia 12:25.

Odzrkadľovanie Božej slávy v plnšej miere

Je jasné, že každý kresťan má istú mieru charizmy. Dostali sme neoceniteľnú nádej na večný život. Máme aj duchovné dary, o ktoré sa môžeme navzájom deliť. A môžeme sa snažiť podnecovať či motivovať druhých k správnym cieľom. Niektorí majú ďalšie dary vo forme služobných výsad. Všetky tieto dary sú dôkazom Božej nezaslúženej láskavosti. A keďže akýkoľvek dar, ktorý azda máme, je niečím, čo sme dostali od Boha, rozhodne nemáme dôvod chváliť sa. — 1. Korinťanom 4:7.

Ako kresťania urobíme dobre, keď si položíme otázku: ‚Budem využívať akúkoľvek mieru charizmy, ktorú azda mám, na prinášanie slávy Jehovovi, Darcovi „všetkého dobrého, čo dostávame, a každého dokonalého daru“? (Jakub 1:17) Budem napodobňovať Ježiša a slúžiť druhým podľa svojich schopností a okolností?‘

Apoštol Peter súhrnne vyjadruje našu zodpovednosť v tomto ohľade: „Podľa toho, aký dar [charisma] kto dostal, používajte ho tak, že si navzájom slúžite ako znamenití správcovia Božej nezaslúženej láskavosti, ktorá je vyjadrená rôznymi spôsobmi. Ak niekto hovorí, nech hovorí, akoby to boli sväté Božie vyhlásenia; ak niekto slúži, nech slúži ako závislý od sily, ktorú zaobstaráva Boh, aby bol tak vo všetkom oslavovaný Boh prostredníctvom Ježiša Krista.“ — 1. Petra 4:10, 11.

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 23]

Corbis-Bettmann

UPI/​Corbis-Bettmann