Významné sviatky v dejinách Izraela

„Trikrát v roku sa má každý muž medzi vami objaviť pred Jehovom, svojím Bohom, na mieste, ktoré si vyvolí... a nikto sa nemá pred Jehovom objaviť s prázdnymi rukami.“ — 5. MOJŽIŠOVA 16:16.

1. Čo možno povedať o sviatočných príležitostiach v biblických časoch?

ČO TI príde na myseľ, keď premýšľaš o slove sviatok? Niektoré sviatky v staroveku sa vyznačovali nestriedmosťou a nemravnosťou. To isté platí o niektorých novodobých sviatkoch. Ale sviatky opísané v Božom Zákone danom Izraelu boli odlišné. Aj keď to boli radostné príležitosti, mohli byť označené aj ako „sväté zhromaždenia“. — 3. Mojžišova 23:2.

2. a) Čo sa vyžadovalo od izraelských mužov trikrát do roka? b) Čo je „sviatok“ podľa toho, ako je toto slovo použité v 5. Mojžišovej 16:16?

² Verní izraelskí muži — často sprevádzaní svojimi rodinami — nachádzali osviežujúce potešenie v cestovaní do Jeruzalema, na ‚miesto, ktoré si Jehova vyvolil‘, a prinášali štedré príspevky na tri veľké sviatky. (5. Mojžišova 16:16) Kniha Old Testament Word Studies (Štúdie slov Starého zákona) definuje hebrejské slovo preložené v 5. Mojžišovej 16:16 slovom „sviatok“ ako „príležitosť na veľkú radosť... pri ktorej boli obeťami a hodovaním oslavované niektoré mimoriadne prejavy Božej priazne“.a

Význam veľkých sviatkov

3. Aké požehnania boli pripomínané troma výročnými sviatkami?

³ Izraeliti ako poľnohospodárska spoločnosť boli závislí od Božieho požehnania vo forme dažďa. Čas troch veľkých sviatkov v mojžišovskom Zákone sa zhoduje s časom zberu úrody jačmeňa začiatkom jari, zberu úrody pšenice koncom jari a zberu ostatných plodín koncom leta. Boli to príležitosti na veľké radovanie a na vďačnosť Udržiavateľovi dažďového cyklu a Tvorcovi úrodnej zeme. No tieto sviatky znamenali oveľa viac. — 5. Mojžišova 11:11–14.

4. Oslavou akej historickej udalosti bol prvý sviatok?

⁴ Prvý sviatok sa slávil v prvom mesiaci starovekého biblického kalendára, od 15. do 21. nisana, čo zodpovedá nášmu koncu marca alebo začiatku apríla. Nazýval sa Sviatok nekvasených chlebov, a keďže nasledoval ihneď po Pesachu, ktorý pripadal na 14. nisana, nazýval sa aj „sviatok pesach“. (Lukáš 2:41; 3. Mojžišova 23:5, 6) Tento sviatok pripomínal Izraelu jeho oslobodenie od trápenia v Egypte a nekvasené chleby sa nazývali „chlieb trápenia“. (5. Mojžišova 16:3) Pripomínal Izraelitom, že ich útek z Egypta prebiehal v takej náhlivosti, že nebol čas pridať do cesta kvas a čakať, kým cesto vykysne. (2. Mojžišova 12:34) Počas tohto sviatku sa v domácnosti Izraelitu nemal nachádzať žiaden kvasený chlieb. Ktorýkoľvek oslavujúci, i cudzí usadlík, ktorý by jedol kvasený chlieb, mal byť potrestaný smrťou. — 2. Mojžišova 12:19.

5. Akú výsadu mohol pripomínať druhý sviatok a komu malo byť tiež umožnené, aby sa radoval?

⁵ Druhý sviatok sa slávil sedem týždňov (49 dní) po 16. nisane a pripadol na 6. deň tretieho mesiaca, sivana, čo zodpovedá nášmu koncu mája. (3. Mojžišova 23:15, 16) Nazýval sa Sviatok týždňov (v Ježišových dňoch sa nazýval aj Pentékosté, čo v gréčtine znamená „Päťdesiaty“) a slávil sa takmer v tej istej ročnej dobe, v ktorej bola s Izraelom uzavretá zmluva Zákona na vrchu Sinaj. (2. Mojžišova 19:1, 2) Verní Izraeliti mohli počas tohto sviatku rozjímať o svojej výsade byť oddelení ako Boží svätý národ. Boli Božím zvláštnym ľudom, a to si vyžadovalo, aby poslúchali Boží Zákon, napríklad príkaz prejavovať láskyplnú starostlivosť o znevýhodnených jednotlivcov, ktorí sa tak mohli tiež tešiť z tohto sviatku. — 3. Mojžišova 23:22; 5. Mojžišova 16:10–12.

6. Akú skúsenosť pripomínal Božiemu ľudu tretí sviatok?

⁶ Posledný z troch veľkých výročných sviatkov sa nazýval Sviatok zberu úrody alebo Sviatok prístreškov. Slávil sa v siedmom mesiaci, tišri čiže etanim, od 15. do 21. dňa toho mesiaca, čo zodpovedá nášmu začiatku októbra. (3. Mojžišova 23:34) V tom čase Boží ľud býval mimo svojich domovov alebo na strechách svojich domov v dočasných prístreškoch urobených z vetiev a listov stromov. To im pripomínalo ich 40-ročnú cestu z Egypta do Zasľúbenej krajiny, keď sa tento národ musel naučiť spoliehať na Boha v súvislosti so svojimi každodennými potrebami. — 3. Mojžišova 23:42, 43; 5. Mojžišova 8:15, 16.

7. Aký úžitok máme z prehľadu sviatočných slávností v starovekom Izraeli?

⁷ Pripomeňme si niektoré sviatky, ktoré sa stali medzníkmi v dejinách Božieho starovekého ľudu. Pre nás dnes by to malo byť povzbudzujúce, lebo aj my sme pozývaní zhromažďovať sa pravidelne každý týždeň a trikrát do roka na veľkých krajských a oblastných zjazdoch. — Hebrejom 10:24, 25.

V čase kráľov z Dávidovej línie

8. a) Aká historická oslava sa konala v dňoch kráľa Šalamúna? b) Na aké veľkolepé vyvrcholenie protiobrazného sviatku prístreškov sa môžeme tešiť?

⁸ Jedna historická oslava v čase Sviatku prístreškov sa konala za úspešnej vlády Dávidovho syna, kráľa Šalamúna. Na tento Sviatok prístreškov a na zasvätenie chrámu sa z najodľahlejších končín Zasľúbenej krajiny zhromaždil „veľmi veľký zbor“. (2. Paralipomenon 7:8) Keď sa táto oslava skončila, kráľ Šalamún prepustil oslavujúcich, ktorí „začali žehnať kráľa a išli do svojich domovov, plesajúci a s rozveseleným srdcom pre všetku dobrotu, ktorú Jehova vykonal pre svojho sluhu Dávida a pre svoj ľud Izrael“. (1. Kráľov 8:66) Bol to naozaj významný sviatok. Dnes sa Boží služobníci tešia na veľkolepé vyvrcholenie protiobrazného sviatku prístreškov na konci Tisícročného panovania Väčšieho Šalamúna, Ježiša Krista. (Zjavenie 20:3, 7–10, 14, 15) V tom čase budú ľudia žijúci kdekoľvek na zemi, ako aj vzkriesení a tí, čo prežijú Armagedon, zjednotení v radostnom uctievaní Jehovu Boha. — Zechariáš 14:16.

9.–11. a) Čo viedlo k významnému sviatku v dňoch kráľa Ezechiáša? b) Aký príklad dali mnohí obyvatelia severného desaťkmeňového kráľovstva a čo nám to pripomína dnes?

⁹ Ďalší významný sviatok, o ktorom je správa v Biblii, sa slávil po skončení vlády zlého kráľa Achaza, ktorý zatvoril chrám a priviedol kráľovstvo Júdu k odpadnutiu. Achazovým nástupcom bol dobrý kráľ Ezechiáš. V prvom roku svojej vlády, vo veku 25 rokov, začal Ezechiáš uskutočňovať veľký program obnovy a nápravy. Okamžite otvoril chrám a zorganizoval jeho opravu. Potom kráľ poslal listy Izraelitom žijúcim v nepriateľskom desaťkmeňovom kráľovstve Izraela na severe a pozval ich, aby prišli sláviť Pesach a Sviatok nekvasených chlebov. Mnohí prišli i napriek posmechu svojich blížnych. — 2. Paralipomenon 30:1, 10, 11, 18.

¹⁰ Mal tento sviatok úspech? Biblia uvádza: „A tak synovia Izraela, ktorí sa nachádzali v Jeruzaleme, slávili sedem dní sviatok nekvasených chlebov s veľkým plesaním, a Léviti a kňazi deň čo deň obetovali chválu Jehovovi hlasnými nástrojmi.“ (2. Paralipomenon 30:21) Aký vynikajúci príklad dali títo Izraeliti dnešnému Božiemu ľudu, z ktorého mnohí znášajú odpor a podnikajú dlhú cestu, aby sa mohli zúčastniť na zjazdoch!

¹¹ Zamysli sa napríklad nad oblastnými zjazdmi „Zbožná oddanosť“, ktoré sa konali v Poľsku v roku 1989. Medzi 166 518 účastníkmi boli veľké skupiny z bývalého Sovietskeho zväzu a ďalších východoeurópskych krajín, kde bolo v tom čase dielo Jehovových svedkov zakázané. „Niektorí z tých, čo sa zúčastnili na týchto zjazdoch,“ uvádza kniha Jehovovi svedkovia — hlásatelia Božieho Kráľovstva,b „boli prvýkrát v živote na veľkom zhromaždení, kde bolo viac ako 15 alebo 20 členov Jehovovho ľudu. Ich srdcia prekypovali ocenením, keď sa pozerali na desaťtisíce delegátov na štadiónoch, modlili sa spolu s nimi a pripájali svoj hlas k piesňam chvály Jehovovi.“ — Strana 279.

12. Čo predchádzalo významný sviatok za vlády kráľa Joziáša?

¹² Po smrti Ezechiáša za vlády kráľov Manašeho a Amona Judejčania opäť odpadli k falošnému uctievaniu. Potom nasledovala vláda ďalšieho dobrého kráľa, mladého Joziáša, ktorý si počínal odvážne pri obnove pravého uctievania. Dvadsaťpäťročný Joziáš nariadil opravu chrámu. (2. Paralipomenon 34:8) Zatiaľ čo táto oprava prebiehala, v chráme sa našiel Zákon, ktorý napísal Mojžiš. Na kráľa Joziáša hlboko zapôsobilo to, čo si prečítal v Božom Zákone, a zariadil, aby to bolo prečítané všetkému ľudu. (2. Paralipomenon 34:14, 30) Potom podľa toho, čo bolo napísané, zorganizoval slávnosť Pesach. Kráľ dal tiež znamenitý príklad tým, že pri tejto príležitosti štedro prispel. O výsledku Biblia hovorí: „Nikdy sa v Izraeli neslávil taký pesach odo dní proroka Samuela.“ — 2. Paralipomenon 35:7, 17, 18.

13. Čo nám dnes pripomínajú sviatočné slávnosti v dňoch Ezechiáša a Joziáša?

¹³ Reformy Ezechiáša a Joziáša zodpovedajú úžasnej obnove pravého uctievania, ku ktorej došlo medzi pravými kresťanmi odvtedy, čo bol Ježiš Kristus v roku 1914 dosadený na trón. Ako to bolo najmä v prípade Joziášových reforiem, táto novodobá obnova bola založená na tom, čo je napísané v Božom Slove. A obdobne ako v dňoch Ezechiáša a Joziáša, aj novodobá obnova sa vyznačovala veľkými zhromaždeniami, ktorých významnou súčasťou boli vzrušujúce vysvetlenia biblických proroctiev a časové uplatnenie biblických zásad. K radosti z týchto príležitostí na poučovanie prispieval i veľký počet tých, ktorí sa dávali pokrstiť. Podobne ako kajúcni Izraeliti v dňoch Ezechiáša a Joziáša, aj títo novopokrstení sa obrátili chrbtom ku skazeným praktikám takzvaného kresťanstva a zvyšku Satanovho sveta. V roku 1997 bolo na znak svojej oddanosti svätému Bohu, Jehovovi, pokrstených vyše 375 000 ľudí — priemerne vyše 1000 denne.

Po vyhnanstve

14. Čo predchádzalo významný sviatok v roku 537 pred n. l.?

¹⁴ Po smrti Joziáša sa národ opäť obrátil k hanebnému falošnému uctievaniu. Napokon v roku 607 pred n. l. Jehova potrestal svoj ľud tým, že proti Jeruzalemu priviedol babylonské vojská. Mesto a jeho chrám boli zničené a krajina bola vyľudnená. Nasledovalo 70 rokov židovského zajatia v Babylone. Potom Boh oživil kajúcny židovský ostatok, ktorý sa vrátil do Zasľúbenej krajiny obnoviť pravé uctievanie. Do zboreného mesta Jeruzalem prišli v siedmom mesiaci roku 537 pred n. l. Prvé, čo urobili, bolo to, že postavili oltár na predkladanie pravidelných každodenných obetí, ako bolo uvedené v zmluve Zákona. Bol práve čas na ďalšiu historickú oslavu. „Potom slávili sviatok prístreškov podľa toho, čo je napísané.“ — Ezdráš 3:1–4.

15. Aké dielo bolo pred obnoveným ostatkom v roku 537 pred n. l. a aká zodpovedajúca situácia bola v roku 1919?

¹⁵ Pred týmito navrátenými vyhnancami bolo veľké dielo — znovupostavenie Božieho chrámu a Jeruzalema s jeho múrmi. Nastal veľký odpor zo strany závistlivých susedov. Keď prebiehala stavba chrámu, bol to „deň malých vecí“. (Zechariáš 4:10) Táto situácia zodpovedala situácii verných pomazaných kresťanov v roku 1919. V tom pamätnom roku boli prepustení z duchovného zajatia Veľkého Babylona, svetovej ríše falošného náboženstva. Bolo ich iba niekoľko tisíc a stáli proti nepriateľskému svetu. Budú Boží nepriatelia schopní zastaviť pokrok pravého uctievania? Pri odpovedi na túto otázku prichádzajú na myseľ posledné dve sviatočné slávnosti zaznamenané v Hebrejských Písmach.

16. Čo bolo významné na sviatku v roku 515 pred n. l.?

¹⁶ Chrám bol napokon opäť postavený v mesiaci adar roku 515 pred n. l., práve včas na jarný sviatok v mesiaci nisan. Biblia uvádza: „Nato sedem dní s plesaním slávili sviatok nekvasených chlebov; lebo Jehova spôsobil, aby plesali, a obrátil srdce asýrskeho kráľa k nim, aby posilnil ich ruky v diele domu pravého Boha, Boha Izraela.“ — Ezdráš 6:22.

17, 18. a) K akému sviatku, ktorý sa stal medzníkom, sa dospelo v roku 455 pred n. l.? b) V akej podobnej situácii sme dnes?

¹⁷ O šesťdesiat rokov, v roku 455 pred n. l., sa dospelo k ďalšiemu medzníku. Sviatkom prístreškov v tom roku bola zavŕšená obnova jeruzalemských múrov. Biblia uvádza: „Celý zbor tých, ktorí sa vrátili zo zajatia, [narobil prístrešky] a usídlili sa v prístreškoch; lebo synovia Izraela tak nerobili odo dní Jozuu, Nunovho syna, až do tohto dňa, takže nastalo veľmi veľké plesanie.“ — Nehemiáš 8:17.

¹⁸ Aká pozoruhodná obnova pravého uctievania Boha napriek prudkému odporu! Situácia dnes je podobná. Veľkolepé dielo kázania dobrého posolstva o Božom Kráľovstve dosahuje napriek vlnám prenasledovania a odporu tie najvzdialenejšie končiny zeme a Božie súdne posolstvá už zazneli široko-ďaleko. (Matúš 24:14) Záverečné zapečatenie zostávajúcich zo 144 000 pomazaných sa približuje. Vyše päť miliónov ich spoločníkov z radov „iných oviec“ bolo zhromaždených zo všetkých národov do „jedného stáda“ s pomazaným ostatkom. (Ján 10:16; Zjavenie 7:3, 9, 10) Aké nádherné splnenie prorockého obrazu sviatku prístreškov! A toto veľkolepé dielo žatvy bude pokračovať ešte aj v novom svete, keď budú pozvané miliardy vzkriesených, aby sa pripojili k oslave protiobrazného sviatku prístreškov. — Zechariáš 14:16–19.

V prvom storočí n. l.

19. Čo urobilo Sviatok prístreškov v roku 32 n. l. významným?

¹⁹ Medzi najvýznamnejšie sviatočné slávnosti zaznamenané v Biblii patrili nepochybne tie, ktoré navštívil Boží Syn, Ježiš Kristus. Uvažuj napríklad o Ježišovej prítomnosti na Sviatku prístreškov (alebo stánkov) v roku 32 n. l. Ježiš využil túto príležitosť, aby vyučoval dôležité pravdy, a svoje vyučovanie podložil citátmi z Hebrejských Písiem. (Ján 7:2, 14, 37–39) Pravidelnou súčasťou tohto sviatku bol zvyk zažíhať štyri veľké svietniky na vnútornom nádvorí chrámu. To prispievalo k potešeniu z činností, ktoré sa konali v tento sviatok a pokračovali až do noci. Zdá sa, že Ježiš sa nepriamo zmienil o týchto veľkých svetlách, keď povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, určite nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ — Ján 8:12.

20. Prečo bol Pesach v roku 33 n. l. významný?

²⁰ Potom prišiel Pesach a Sviatok nekvasených chlebov vo význačnom roku 33 n. l. V ten deň sviatku Pesach Ježiša popravili jeho nepriatelia a on sa stal protiobrazným Baránkom Pesach, ktorý zomrel, aby sňal „hriech sveta“. (Ján 1:29; 1. Korinťanom 5:7) O tri dni, 16. nisana, Boh vzkriesil Ježiša v nesmrteľnom duchovnom tele. To sa časovo zhodovalo s obetovaním prvých plodov úrody jačmeňa, ako predpisoval Zákon. Tak sa vzkriesený Pán Ježiš Kristus stal ‚prvým ovocím z tých, ktorí zosnuli‘. — 1. Korinťanom 15:20.

21. Čo sa stalo na Letnice roku 33 n. l.?

²¹ Naozaj významným sviatkom boli Letnice roku 33 n. l. V ten deň boli v Jeruzaleme zhromaždení mnohí Židia a prozelyti včítane asi 120 Ježišových učeníkov. V priebehu tohto sviatku vzkriesený Pán Ježiš Kristus vylial na týchto 120 učeníkov Božieho svätého ducha. (Skutky 1:15; 2:1–4, 33) Tak boli pomazaní a stali sa Božím novým vyvoleným národom na základe novej zmluvy, ktorú sprostredkoval Ježiš Kristus. Židovský veľkňaz počas tohto sviatku obetoval Bohu dva kvasené bochníky chleba z prvých plodov úrody pšenice. (3. Mojžišova 23:15–17) Tieto kvasené bochníky zobrazujú 144 000 nedokonalých ľudí, ktorých Ježiš „kúpil Bohu“, aby slúžili ako ‚kráľovstvo a kňazi, aby vládli ako králi nad zemou‘. (Zjavenie 5:9, 10; 14:1, 3) Dva kvasené bochníky môžu tiež znázorňovať skutočnosť, že títo nebeskí vládcovia pochádzajú z dvoch vetiev hriešneho ľudstva, zo Židov i z Nežidov.

22. a) Prečo kresťania neoslavujú sviatky, ktoré sú súčasťou zmluvy Zákona? b) O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

²² Keď na Letnice roku 33 n. l. vstúpila do platnosti nová zmluva, znamenalo to, že stará zmluva Zákona prestala mať v Božích očiach hodnotu. (2. Korinťanom 3:14; Hebrejom 9:15; 10:16) To neznamená, že pomazaní kresťania sú bez zákona. Podliehajú božskému zákonu, ktorý vyučoval Ježiš Kristus a ktorý je napísaný na ich srdci. (Galaťanom 6:2) Preto kresťania neslávia tri výročné sviatky, ktoré sú súčasťou starej zmluvy Zákona. (Kolosanom 2:16, 17) Jednako sa z postoja predkresťanských Božích služobníkov k ich sviatkom a ďalším zhromaždeniam na uctievanie môžeme veľa naučiť. V našom nasledujúcom článku budeme uvažovať o príkladoch, ktoré budú nepochybne motivovať každého, aby si cenil potrebu byť pravidelným v účasti na kresťanských zhromaždeniach.

[Poznámky pod čiarou]

Otázky na opakovanie

◻ Akému účelu slúžili tri veľké sviatky v Izraeli?

◻ Čím sa vyznačovali sviatky v dňoch Ezechiáša a Joziáša?

◻ Aký medzník sa slávil v roku 455 pred n. l. a prečo je to pre nás povzbudzujúce?

◻ Čo bolo významné na Pesachu a na Letniciach roku 33 n. l.?

[Rámček na strane 12]

Poučenie zo sviatku pre nás dnes

Každý, kto má mať natrvalo úžitok z Ježišovej obete zmierenia za hriechy, musí žiť v súlade s tým, čo zobrazuje Sviatok nekvasených chlebov. Protiobrazný sviatok nekvasených chlebov je radostnou oslavou toho, že pomazaní kresťania sú prostredníctvom Ježišovho výkupného vyslobodení z tohto zlého sveta a sú oslobodení spod rozsudku za hriech. (Galaťanom 1:4; Kolosanom 1:13, 14) Doslovný sviatok trval sedem dní — čo je číslo, ktoré sa v Biblii používa ako symbol duchovnej úplnosti. Protiobrazný sviatok trvá po celý čas, kým je pomazaný kresťanský zbor na zemi, a musí sa sláviť v ‚úprimnosti a v pravde‘. To znamená stále si dávať pozor na obrazný kvas. Kvas sa v Biblii používa na zobrazenie falošného učenia, pokrytectva a skazenosti. Praví ctitelia Jehovu musia prejavovať nenávisť k takému kvasu a nesmú dovoliť, aby skazil ich život ani aby poškvrnil čistotu kresťanského zboru. — 1. Korinťanom 5:6–8; Matúš 16:6, 12.

[Obrázok na strane 9]

Snop novej úrody jačmeňa bol obetovaný každý rok 16. nisana, čo zodpovedá dňu, keď bol vzkriesený Ježiš

[Obrázok na strane 10]

Ježiš sa mohol nepriamo zmieňovať o svetlách na sviatok, keď nazval sám seba ‚svetlom sveta‘