Neurobili si slávne meno
BIBLIA nespomína mená staviteľov neslávne známej babylonskej veže. V správe sa uvádza: „A povedali: ‚Poďme, postavme si mesto a aj vežu s vrcholom v nebesiach a urobme si slávne meno, aby sme neboli rozptýlení po celom povrchu zeme.‘“ — 1. Mojžišova 11:4.
Kto boli tí ľudia? K tejto udalosti došlo asi 200 rokov po potope. Noach mal vtedy asi 800 rokov a žil medzi tisíckami svojich potomkov. Všetci hovorili tým istým jazykom a bývali spolu v podstate v tej oblasti, kde sa po potope usadil Noach so svojimi synmi. (1. Mojžišova 11:1) Niekedy v tom čase sa časť tohto rastúceho obyvateľstva presťahovala na východ a „objavili údolnú pláň v krajine Sineár“. — 1. Mojžišova 11:2.
Úplné zlyhanie
A práve v tomto údolí sa táto skupina rozhodla vzbúriť proti Bohu. Ako? Nuž Jehova Boh vyslovil svoje predsavzatie, keď prvej ľudskej dvojici nariadil, aby boli ‚plodní, rozmnožili sa a naplnili zem‘. (1. Mojžišova 1:28) Noachovi a jeho synom to po potope zopakoval. Nariadil im: „Buďte plodní a rozmnožte sa, nech sa vami hemží zem a rozmnožte sa na nej.“ (1. Mojžišova 9:7) V rozpore s Jehovovým pokynom si ľudia postavili mesto, aby neboli „rozptýlení po celom povrchu zeme“.
Títo ľudia si začali stavať aj vežu, aby si urobili „slávne meno“. No na rozdiel od svojich očakávaní stavbu veže nedokončili. Biblický záznam ukazuje, že Jehova zmiatol ich jazyk, takže si vzájomne nerozumeli. „Preto,“ hovorí inšpirovaná správa, „ich Jehova odtiaľ rozptýlil po celom zemskom povrchu a oni postupne zanechali stavanie mesta.“ — 1. Mojžišova 11:7, 8.
Úplné zlyhanie tohto plánu zdôrazňuje skutočnosť, že mená staviteľov sa nikdy nestali „slávnymi“ alebo známymi. Ich mená sú vlastne neznáme a z ľudských dejín boli vymazané. Ale čo Nimród, Noachov pravnuk? Nebol azda vodcom tejto vzbury proti Bohu? Nie je jeho meno známe?
Nimród — spupný rebel
Nimród nepochybne bol vodcom. Prvá Mojžišova, 10. kapitola ho predstavuje ako ‚mocného lovca v odpore voči Jehovovi‘. (1. Mojžišova 10:9) Písma hovoria aj to, že „začal byť mocným na zemi“. (1. Mojžišova 10:8) Nimród bol bojovníkom, bol to muž násilia. Sám sa ustanovil za kráľa a stal sa prvým ľudským vládcom po potope. Nimród bol tiež staviteľom. Biblia mu pripisuje založenie ôsmich miest vrátane Bábela. — 1. Mojžišova 10:10–12.
Preto sa Nimród — Boží odporca, kráľ Bábela a staviteľ miest — nepochybne podieľal na stavaní babylonskej veže. Neurobil svoje meno slávnym? Orientalista E. F. C. Rosenmüller o mene Nimród napísal: „Meno, ktoré dostal Nimród, pochádza z hebrejského výrazu [maradh], čo znamená ‚vzbúril sa‘.“ Potom Rosenmüller vysvetľuje, že „u Orientálcov je častým zvykom nazývať svoje významné osobnosti menami, ktoré im dajú po smrti, a z toho občas vyplýva úžasná zhoda medzi menami a medzi skutkami, ktoré ľudia týchto mien vykonali“.
Niekoľkí učenci si myslia, že meno Nimród nedostal tento muž pri narodení. Domnievajú sa, že toto meno dostal neskôr, aby vyhovovalo jeho spurnej povahe, ktorá sa prejavila v jeho konaní. Napríklad C. F. Keil hovorí: „Toto meno, Nimród z výrazu [maradh], ‚vzbúrime sa‘, poukazuje na násilný odpor voči Bohu. Je také charakteristické, že mu ho mohli dať len jeho súčasníci, a preto je také vhodné.“ V poznámke pod čiarou profesor Keil cituje historika Jacoba Perizonia, ktorý napísal: „Veril by som, že tento muž [Nimród] ako divoký poľovník, ktorý bol obklopený tlupou svojich druhov, mal vždy na jazyku a opakoval slovo ‚nimród, nimród‘, čo znamená ‚Vzbúrme sa! Vzbúrme sa!‘, a tak navádzal ostatných na vzburu. A preto ho neskôr iní, dokonca sám Mojžiš, označovali tým slovom ako vhodným menom.“
Je jasné, že Nimród si neurobil slávne meno. Meno, ktoré dostal pri narodení, je zjavne neznáme. Bolo vymazané z dejín, tak ako aj mená tých, ktorí ho nasledovali. Nimród dokonca nezanechal potomstvo, ktoré by nieslo jeho meno. Namiesto toho, aby sa mu dostalo chvály a slávy, bol odetý hanbou. Meno Nimród ho navždy označuje ako spupného rebela, ktorý nerozumne odporoval Jehovovi Bohu.