Je planéta Zem odsúdená na zánik?
BLÍŽI sa koniec 20. storočia a čoskoro sa začne 21. storočie. A tak si v tomto čase stále viac ľudí, ktorí by proroctvám o blížiacej sa pohrome normálne venovali len malú alebo žiadnu pozornosť, kladie otázku, či sa v blízkej budúcnosti nestane niečo, čo by mohlo viesť k zničeniu sveta.
Azda ste si všimli články v novinách a časopisoch, alebo dokonca celé knihy s týmto námetom. Aký vývoj nastane na začiatku 21. storočia, na to si ešte musíme počkať. Niektorí ľudia poukazujú na to, že dosiahnutím konca roku 2000 sa zmení iba rok (alebo prejde len jedna minúta — z roku 2000 na 2001), čo pravdepodobne nebude mať žiadne mimoriadne následky. Mnohých však viac znepokojuje budúcnosť našej planéty z dlhodobého hľadiska.
Dnes sa stále častejšie stretávame s proroctvom, že sama planéta Zem je odsúdená na úplný zánik, či už v blízkej, alebo v ďalekej budúcnosti. Pouvažujte o niekoľkých takýchto pochmúrnych predpovediach.
Filozof John Leslie vo svojej knihe The End of the World—The Science and Ethics of Human Extinction, prvý raz vydanej v roku 1996, uvádza tri možnosti, ako by sa život človeka na zemi mohol skončiť. Najprv kladie otázku: „Mohla by totálna nukleárna vojna znamenať koniec ľudského rodu?“ Potom dodáva: „Pravdepodobnejšie... by bolo vyhynutie na následky ožiarenia: na rakovinu, oslabenie imunitného systému a následné rozšírenie infekčných chorôb alebo následkom toho, že veľké množstvo detí sa narodí s vrodenou chybou. Mohli by byť usmrtené aj mikroorganizmy, ktoré sú dôležité pre zdravé prostredie.“ Treťou možnosťou, ktorú pán Leslie uvádza, je, že Zem sa môže zraziť s kométou alebo s asteroidom: „Pokiaľ ide o kométy a asteroidy, ktoré by vzhľadom na svoje obežné dráhy mohli niekedy zasiahnuť Zem, zdá sa, že ich je asi dvetisíc s priemerom jeden až desať kilometrov. Existuje však aj oveľa menší počet (odhad by bol len čírym dohadom) ešte väčších a oveľa väčší počet menších.“
Názorný opis „súdneho dňa“
Alebo uvažujte o inom vedcovi, Paulovi Daviesovi, profesorovi na Adelaidskej univerzite v Austrálii. Noviny Washington Times ho opísali ako „najlepšieho vedeckého spisovateľa na oboch stranách Atlantiku“. V roku 1994 napísal knihu The Last Three Minutes (Posledné tri minúty), ktorá bola označená za „matku všetkých kníh o súdnom dni“. Prvá kapitola tejto knihy sa nazýva „Súdny deň“ a opisuje fiktívny vývoj udalostí, ku ktorému by mohlo dôjsť, keby sa kométa zrazila s planétou Zem. Prečítajte si časť jeho desivého opisu:
„Planéta sa trasie silou desaťtisíc zemetrasení. Nad povrchom Zeme sa ženie tlaková vlna vzduchu, zrovnáva so zemou všetky stavby, drví všetko, čo jej príde do cesty. Rovný terén okolo miesta dopadu sa dvíha a vytvára prstenec roztavených vrchov vysokých niekoľko kilometrov, odhaľujúc útroby Zeme v kráteri s priemerom 150 kilometrov... Do atmosféry vystupuje obrovský stĺp prachu, ktorý celej planéte zakryje Slnko. Keď sa vymrštené čiastočky hmoty vracajú z kozmického priestoru späť do atmosféry, slnečné svetlo je nahradené zlovestným blikajúcim svetlom miliárd meteorov, ktoré svojou spaľujúcou horúčavou rozžeravujú Zem pod sebou.“
Profesor Davies ďalej spája tento fiktívny vývoj udalostí s predpoveďou, že so Zemou sa zrazí kométa Swift-Tuttle. Pripája varovanie, že hoci takáto udalosť azda nie je pravdepodobná v blízkej budúcnosti, podľa jeho mienky „sa Swift-Tuttle alebo nejaké podobné teleso skôr či neskôr so Zemou zrazí“. Jeho záver je založený na odhadoch, podľa ktorých sa predpokladá, že po obežných dráhach, ktoré sa pretínajú s dráhou Zeme, sa pohybuje 10 000 telies s priemerom vyše pol kilometra.
Veríte, že takáto desivá vyhliadka je reálna? Prekvapujúci počet ľudí tomu verí. Ale akékoľvek svoje znepokojenie zaháňajú a upokojujú sa tým, že sa to nestane za ich života. Prečo by však mala byť planéta Zem vôbec niekedy zničená — či už onedlho, alebo o tisícročia? Sama Zem určite nie je hlavným zdrojom problémov tých, čo na nej žijú, ľudí či zvierat. Vari nie je skôr sám človek zodpovedný za väčšinu problémov tohto 20. storočia vrátane možnosti úplného ‚zničenia zeme‘? — Zjavenie 11:18.
Zlé zaobchádzanie človeka so zemou napravené
A čo pravdepodobnejšia možnosť, že sám človek by mohol úplne zničiť alebo spustošiť zem svojím zlým zaobchádzaním a svojou chamtivosťou? Je nesporné, že časti zeme už značne zničil nadmerným odlesňovaním, nekontrolovaným znečisťovaním atmosféry a kazením vodných tokov. Približne pred 25 rokmi to Barbara Wardová a René Dubos, autori knihy Only One Earth (Len jedna Zem), vhodne zhrnuli takto: „Tri veľké oblasti znečistenia, ktoré musíme preskúmať — vzduch, voda a pôda —, tvoria, pravdaže, tri hlavné elementy dôležité pre náš život na tejto planéte.“ A situácia sa odvtedy v podstate nezmenila k lepšiemu, však?
Pokiaľ ide o možnosť, že by človek skazil alebo zničil zem svojou nerozumnosťou, môže nás povzbudiť skutočnosť, že planéta Zem má úžasnú regeneračnú schopnosť. René Dubos pri opise tejto úžasnej schopnosti obnovy vo svojej ďalšej knihe The Resilience of Ecosystems (Pružnosť ekosystémov) povzbudivo poznamenáva:
„Mnohí ľudia sa boja, že sme si až príliš neskoro začali uvedomovať degradáciu životného prostredia, pretože väčšina už spôsobených škôd v ekosystémoch je nenapraviteľná. Podľa môjho názoru tento pesimizmus je neopodstatnený, pretože ekosystémy majú ohromnú schopnosť zotaviť sa z traumatických zážitkov.
Ekosystémy majú niekoľko mechanizmov samozotavenia... Tie ekosystémom umožňujú vyrovnať sa s následkami poškodenia jednoducho postupným obnovením pôvodného stavu ekologickej rovnováhy.“
Dá sa to
Vynikajúcim príkladom toho v nedávnych rokoch je postupné vyčistenie známej londýnskej rieky Temža. Tento pozoruhodný úspech, ktorý ukazuje, čo sa dá dosiahnuť, keď ľudia spolupracujú na všeobecné blaho, dokumentuje kniha The Thames Transformed od Jefferyho Harrisona a Petra Granta. Britský vojvoda z Edinburghu v predhovore tejto knihy napísal: „Konečne je tu úspešný prípad takého veľkého rozsahu, ktorý si zasluhuje zverejnenie, a to aj napriek riziku, že môže niektorých ľudí viesť k domnienke, že problémy ochrany prírody nie sú v skutočnosti také veľké, ako boli vedení veriť... Všetci môžu byť povzbudení tým, čo sa dosiahlo v prípade Temže. Je to dobrá správa, že sa to dá, a ich plány sa môžu tiež podariť.“
V kapitole „Veľké vyčistenie“ Harrison a Grant nadšene píšu o tom, čo sa za posledných 50 rokov dosiahlo: „Prvý raz na svete bola vážne znečistená rieka, využívaná na priemyselné účely, uzdravená do takej miery, že sa tam v hojnom množstve vrátilo vodné vtáctvo aj ryby. To, že sa takáto zmena udiala tak rýchlo, a to v situácii, ktorá sa spočiatku javila ako dosť beznádejná, dodáva odvahu aj tým najpesimistickejším ochrancom voľnej prírody.“
Potom opisujú samotnú zmenu: „Stav rieky sa počas rokov stále zhoršoval a posledný úder prišiel zrejme počas druhej svetovej vojny, keď hlavné čistiarne odpadových vôd a kanále boli poškodené alebo zničené. V 40. a 50. rokoch bolo zdravie Temže na najnižšom bode. Rieka nebola na tom oveľa lepšie ako otvorená stoka; voda mala čiernu farbu, neobsahovala žiaden kyslík a v letných mesiacoch bolo v širokom okolí cítiť odporný zápach Temže... Ryby, ktorými sa kedysi rieka hemžila, boli odtiaľ nakoniec vypudené, okrem niekoľkých úhorov, ktoré boli schopné prežiť, lebo dokážu dýchať vzduch priamo nad hladinou. Vtáctvo v mestskom zastavanom úseku medzi Londýnom a Woolwichom bolo zredukované na hŕstku divých kačíc a labutí, a tie ďakovali za svoju existenciu skôr rozsypanému obiliu v prístavisku než prirodzenej zásobe potravy... Kto by bol vtedy veril, že nastane dramatický obrat? V priebehu desiatich rokov sa tie isté úseky rieky, ktoré boli v podstate bez vtáctva, zmenili na útočisko mnohých druhov vodného vtáctva vrátane zimujúcej populácie až 10 000 kusov lovného vtáctva a 12 000 brodivcov.“
Samozrejme, to je opis len jednej zmeny v jednom malom kúte zeme. Napriek tomu sa z tohto príkladu môžeme poučiť. Ukazuje, že planétu Zem nemusíme považovať za odsúdenú na zánik následkom zlého zaobchádzania, ľudskej chamtivosti a bezmyšlienkovitého konania. Správne vzdelávanie a spojené úsilie o všeobecné blaho ľudstva môžu zemi pomôcť napraviť dokonca aj rozsiahle poškodenie životného prostredia a zemského povrchu. Ale ako je to s možnou skazou následkom vonkajších vplyvov, ako je zablúdená kométa alebo asteroid?
V nasledujúcom článku je kľúč k uspokojivej odpovedi na takéto zložité otázky.
[Zvýraznený text na strane 5]
Vzdelávanie a spojené úsilie môžu zemi pomôcť napraviť dokonca aj rozsiahle poškodenie