Konali Jehovovu vôľu

Samaritán dokazuje, že je dobrým blížnym

V JEŽIŠOVÝCH dňoch existovalo medzi Židmi a pohanmi očividné nepriateľstvo. Časom dokonca židovská Mišna obsahovala zákon, ktorý zakazoval Izraelitke pomáhať pri pôrode neizraelskej žene, lebo to by iba pomohlo na svet ďalšiemu pohanovi. — Abodah Zarah 2:1.

Samaritáni boli viac spriaznení so Židmi než pohania, a to po stránke náboženskej i rasovej. No aj oni boli považovaní za spodinu. „Židia sa totiž nestýkajú so Samaritánmi,“ napísal apoštol Ján. (Ján 4:9) Talmud naozaj učil, že „kúsok chleba, ktorý dá Samaritán Židovi, je nečistejší ako bravčové mäso“. Niektorí Židia dokonca používali slovo „Samaritán“ na vyjadrenie opovrhnutia a ako urážku. — Ján 8:48.

Vzhľadom na také okolnosti sú veľmi poučné Ježišove slová, ktoré povedal jednému mužovi zbehlému v židovskom zákone. Tento muž pristúpil k Ježišovi a opýtal sa: „Učiteľ, čo mám urobiť, aby som zdedil večný život?“ Ježiš vo svojej odpovedi upriamil jeho pozornosť na mojžišovský Zákon, ktorý prikazuje ‚milovať Jehovu celým svojím srdcom, celou svojou dušou, silou a mysľou‘ a ‚milovať svojho blížneho ako sám seba‘. Potom sa ten právnik opýtal Ježiša: „Kto je v skutočnosti môj blížny?“ (Lukáš 10:25–29; 3. Mojžišova 19:18; 5. Mojžišova 6:5) Podľa farizejov sa výraz „blížny“ vzťahoval iba na tých, ktorí dodržiavajú židovské tradície — určite nie na pohanov či na Samaritánov. Ak si tento zvedavý právnik myslel, že Ježiš taký názor podporí, čakalo ho prekvapenie.

Súcitný Samaritán

Ježiš odpovedal na mužovu otázku tak, že použil podobenstvo.a Povedal mu: „Istý človek išiel z Jeruzalema do Jericha.“ Vzdialenosť medzi Jeruzalemom a Jerichom je asi 23 kilometrov. Na ceste spájajúcej tieto dve mestá boli ostré zákruty a vyčnievajúce bralá, takže sa zlodeji mohli ľahko skryť, zaútočiť a uniknúť. Ako sa ukázalo, pocestný v Ježišovom podobenstve sa „dostal medzi lupičov, ktorí ho zobliekli a zbili, odišli a nechali ho polomŕtveho“. — Lukáš 10:30.

„Náhodou šiel po tej ceste istý kňaz,“ pokračoval Ježiš, „ale keď ho uvidel, obišiel ho po náprotivnej strane. Podobne tiež Lévita, keď sa dostal na to miesto a uvidel ho, obišiel ho po náprotivnej strane.“ (Lukáš 10:31, 32) Kňazi a Léviti boli učiteľmi Zákona — vrátane zákona o láske k blížnemu. (3. Mojžišova 10:8–11; 5. Mojžišova 33:1, 10) Je isté, že predovšetkým oni mali pocítiť, že je nutné pomôcť ranenému pocestnému.

Ježiš pokračoval: „Ale istý Samaritán, ktorý putoval po tej ceste, prišiel k nemu.“ Zmienka o Samaritánovi nepochybne zvýšila právnikovu zvedavosť. Schváli Ježiš negatívny názor na tento národ? Naopak, keď Samaritán uvidel nešťastného pocestného, „bol pohnutý ľútosťou“. Ježiš povedal: „Priblížil sa preto k nemu a obviazal mu rany, keď ich polial olejom a vínom. Potom ho vysadil na svoje vlastné zviera, odviezol ho do hostinca a postaral sa oňho.b A na druhý deň vybral dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Postaraj sa oňho a čo vydáš navyše, to ti splatím, keď sa sem vrátim.‘“ — Lukáš 10:33–35.

Teraz sa Ježiš pýta právnika: „Ako sa ti to javí, kto z tých troch bol blížnym toho muža, ktorý upadol medzi lupičov?“ Právnik poznal odpoveď, no zdráhal sa povedať: „Samaritán.“ Namiesto toho jednoducho odpovedal: „Ten, ktorý bol k nemu milosrdný.“ Ježiš mu potom povedal: „Choď a sám konaj podobne.“ — Lukáš 10:36, 37.

Poučenie pre nás

Človek, ktorý kládol Ježišovi otázky, to robil preto, lebo sa snažil „ukázať spravodlivým“. (Lukáš 10:29) Možno si myslel, že Ježiš ho pochváli za to, ako úzkostlivo sa pridržiava mojžišovského Zákona. No tento sebaistý jednotlivec potreboval poučenie o pravdivosti biblického príslovia: „Každá cesta muža je priama v jeho vlastných očiach, ale Jehova posudzuje srdce.“ — Príslovia 21:2.

Ježišovo podobenstvo ukazuje, že skutočne bezúhonný človek je ten, ktorý nielen poslúcha Božie zákony, ale aj napodobňuje Božie vlastnosti. (Efezanom 5:1) Biblia nám napríklad hovorí, že „Boh nie je predpojatý“. (Skutky 10:34) Napodobňujeme v tom Boha? Ježišovo burcujúce podobenstvo ukazuje, že naša láska k blížnemu má preklenúť národnostné, kultúrne a náboženské bariéry. Vskutku, kresťania sú poučovaní, aby ‚robili dobro všetkým‘ — nielen ľuďom rovnakej spoločenskej triedy, rovnakej rasy alebo národa a nielen spoluveriacim. — Galaťanom 6:10.

Jehovovi svedkovia sa usilujú dodržiavať toto biblické napomenutie. Keď napríklad dôjde k prírodnej katastrofe, poskytnú humanitárnu pomoc spoluveriacim a rovnako i nesvedkom.c Okrem toho dovedna strávia každý rok vyše miliardy hodín tým, že pomáhajú ľuďom lepšie spoznať Bibliu. Snažia sa dostať s posolstvom o Kráľovstve ku všetkým ľuďom, lebo Božou vôľou je, aby „boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. — 1. Timotejovi 2:4; Skutky 10:35.

[Poznámky pod čiarou]