Dajte si pozor na nedostatok viery

„Dajte si pozor, bratia, aby sa v niekom z vás niekedy nevyvinulo zlé srdce bez viery tým, že by sa odvrátil od živého Boha.“ — HEBREJOM 3:12.

1. Na akú šokujúcu skutočnosť nás upozorňujú Pavlove slová adresované hebrejským kresťanom?

AKÁ desivá predstava — že by sa v ľuďoch, ktorí sa kedysi tešili z osobného vzťahu s Jehovom, mohlo vyvinúť „zlé srdce“ a mohli by sa ,odvrátiť od živého Boha‘! A aká je to silná výstraha! Tieto slová apoštola Pavla boli adresované nie neveriacim, ale ľuďom, ktorí oddali svoj život Jehovovi na základe viery vo výkupnú obeť Ježiša Krista.

2. O akých otázkach by sme mali uvažovať?

² Ako by sa v niekom, kto je v takom požehnanom duchovnom stave, mohlo vyvinúť „zlé srdce bez viery“? Áno, ako by sa niekto, kto okúsil Božiu lásku a nezaslúženú láskavosť, mohol dobrovoľne odvrátiť od Boha? A mohlo by sa to stať niekomu z nás? To sú podnety na vážne zamyslenie a určite stojí za to pozrieť sa, aké dôvody viedli k tejto výstrahe. — 1. Korinťanom 10:11.

Prečo taká dôrazná rada?

3. Opíš okolnosti, ktoré v prvom storočí vplývali na kresťanov v Jeruzaleme a v jeho okolí.

³ Zdá sa, že Pavol adresoval svoj list hebrejským kresťanom v Judei v roku 61 n. l. Jeden historik poznamenal, že to bol čas, keď „nebolo pokoja ani bezpečia pre žiadnych rozvážnych, čestných ľudí, a to ani v meste Jeruzalem, ani nikde inde v celej provincii“. Bol to čas bezzákonnosti a násilia, ktoré bolo rozdúchavané jednak prítomnosťou utláčajúcej rímskej armády, jednak provokáciami protirímskych židovských zelótov, a tiež kriminálnou činnosťou zlodejov, ktorí využívali tieto chaotické časy. To všetko veľmi sťažovalo situáciu kresťanov, ktorí sa usilovne snažili nezapliesť do takých záležitostí. (1. Timotejovi 2:1, 2) Pre ich neutrálny postoj sa na nich niektorí pozerali ako na spoločensky neprispôsobivých ľudí, dokonca ich považovali za buričov. S kresťanmi sa často zle zaobchádzalo a niektorí utrpeli aj osobné škody. — Hebrejom 10:32–34.

4. Akému tlaku náboženského charakteru boli vystavení hebrejskí kresťania?

⁴ Hebrejskí kresťania boli tiež vystavení silnému tlaku náboženského charakteru. Horlivosť Ježišových verných učeníkov a následný rýchly vzrast kresťanského zboru vyvolávali žiarlivosť a hnev Židov — najmä ich náboženských vodcov. Všemožnými spôsobmi strpčovali život nasledovníkom Ježiša Krista a prenasledovali ich.a (Skutky 6:8–14; 21:27–30; 23:12, 13; 24:1–9) Aj keď niektorí kresťania boli ušetrení od priameho prenasledovania, Židia nimi opovrhovali a vysmievali sa im. Kresťanstvom sa pohŕdalo ako nejakým novým náboženstvom, ktorému chýbala okázalosť judaizmu a ktoré nemalo žiaden chrám, žiadne kňazstvo, žiadne sviatky, žiadne formálne obete a tak ďalej. Dokonca ich vodca, Ježiš, bol odsúdený a usmrtený ako zločinec. Aby sa kresťania mohli venovať svojmu náboženstvu, museli mať vieru, odvahu a vytrvalosť.

5. Prečo bolo pre kresťanov v Judei veľmi dôležité, aby zostali duchovne bdelí?

⁵ Hebrejskí kresťania v Judei však žili predovšetkým v kritickom čase dejín tohto národa. Mnoho vecí, ktoré mali podľa slov ich Pána, Ježiša Krista, označovať koniec židovského systému, sa už stalo. Koniec nemohol byť ďaleko. Aby kresťania prežili, museli zostať duchovne bdelí a mali byť pripravení ,utiecť na vrchy‘. (Matúš 24:6, 15, 16) Budú mať vieru a duchovnú energiu potrebnú na to, aby urobili okamžité kroky, ako im nariadil Ježiš? Tu akoby boli určité pochybnosti.

6. Čo naliehavo potrebovali kresťania v Judei?

⁶ V priebehu tohto posledného desaťročia pred odstránením celého židovského systému vecí boli hebrejskí kresťania zjavne pod silným tlakom zvnútra i zvonka zboru. Potrebovali povzbudenie. Potrebovali však aj rady a usmernenia, ktoré by im pomohli vidieť, že cesta, ktorú si zvolili, je správna a že netrpia a nevytrvávajú zbytočne. Bolo výborné, že Pavol sa chopil príležitosti a prišiel im na pomoc.

7. Prečo by nás malo zaujímať to, čo Pavol napísal hebrejským kresťanom?

⁷ To, čo Pavol napísal hebrejským kresťanom, by malo nesmierne zaujímať aj nás. Prečo? Lebo žijeme v dobe, ktorá je paralelou ich doby. Denne pociťujeme tlaky zo sveta pod Satanovou vládou. (1. Jána 5:19) Pred očami sa nám spĺňajú proroctvá Ježiša a apoštolov, ktoré hovoria o posledných dňoch a o „závere systému vecí“. (Matúš 24:3–14; 2. Timotejovi 3:1–5; 2. Petra 3:3, 4; Zjavenie 6:1–8) A predovšetkým, potrebujeme zostať duchovne bdelí, aby sa nám „podarilo uniknúť všetkému, čo sa má stať“. — Lukáš 21:36.

Niekto väčší ako Mojžiš

8. K čomu nabádal Pavol svojich spolukresťanov slovami zaznamenanými v Hebrejom 3:1?

⁸ Pavol upozornil na niečo veľmi dôležité, keď napísal: „Uvažujte o apoštolovi a veľkňazovi, ktorého vyznávame — o Ježišovi.“ (Hebrejom 3:1) „Uvažovať“ znamená „jasne chápať... úplne rozumieť, pozorne uvažovať“. (Vine’s Expository Dictionary of Old and New Testament Words) Pavol teda nabádal svojich spoluveriacich, aby sa vážne usilovali získať skutočné porozumenie úlohy, ktorú hral Ježiš v ich viere a záchrane. To malo posilniť ich rozhodnutie pevne stáť vo viere. Aká bola teda Ježišova úloha a prečo by sme mali o ňom „uvažovať“?

9. Prečo sa Pavol zmienil o Ježišovi ako o „apoštolovi“ a „veľkňazovi“?

⁹ Pavol použil v súvislosti s Ježišom výrazy „apoštol“ a „veľkňaz“. „Apoštol“ je niekto vyslaný a tu sa tento výraz vzťahuje na Boží prostriedok komunikácie s ľudstvom. „Veľkňaz“ je ten, prostredníctvom ktorého sa ľudia môžu priblížiť k Bohu. Tieto dve opatrenia sú nevyhnutné pre pravé uctievanie a Ježiš je stelesnením oboch. On je ten, ktorý bol poslaný z neba, aby učil ľudstvo pravdu o Bohu. (Ján 1:18; 3:16; 14:6) Ježiš je tiež tým, ktorý bol ustanovený za protiobrazného Veľkňaza v usporiadaní Jehovovho duchovného chrámu na odpustenie hriechov. (Hebrejom 4:14, 15; 1. Jána 2:1, 2) Ak si naozaj ceníme požehnania, ktoré môžeme získať prostredníctvom Ježiša, budeme mať odvahu a odhodlanie zostať pevní vo viere.

10. a) Ako Pavol pomohol hebrejským kresťanom pochopiť nadradenosť kresťanstva nad judaizmom? b) Akú všeobecnú pravdu použil Pavol na zdôraznenie svojej myšlienky?

¹⁰ Na zdôraznenie hodnoty kresťanskej viery Pavol porovnal Ježiša s Mojžišom, ktorého Židia považovali za najväčšieho proroka spomedzi svojich predkov. Keby sa hebrejským kresťanom podarilo celým srdcom prijať fakt, že Ježiš je väčší ako Mojžiš, nemali by žiadne dôvody pochybovať o nadradenosti kresťanstva nad judaizmom. Pavol poukázal na to, že hoci Mojžiš bol považovaný za hodného, aby mu bol zverený Boží „dom“ — izraelský národ alebo zbor —, bol len verným sluhom. (4. Mojžišova 12:7) Na druhej strane, Ježiš bol Synom, pánom domu. (1. Korinťanom 11:3; Hebrejom 3:2, 3, 5) Pavol na zdôraznenie tejto myšlienky vyslovil túto všeobecnú pravdu: „Každý dom postavil niekto, ale ten, kto postavil všetko, je Boh.“ (Hebrejom 3:4) Nikto by nepopieral, že Boh je väčší než ktokoľvek iný, lebo je Staviteľom čiže Stvoriteľom všetkého. A tak keďže Ježiš bol Božím spolupracovníkom, je logické, že musí byť väčší než všetko iné stvorenie vrátane Mojžiša. — Príslovia 8:30; Kolosanom 1:15–17.

11, 12. Čoho sa mali podľa Pavla pridržiavať hebrejskí kresťania „až do konca“ a ako môžeme uplatniť jeho radu my?

¹¹ Áno, hebrejskí kresťania mali veľmi výsadné postavenie. Pavol im pripomenul, že sú ,účastníkmi nebeského povolania‘, čo bola výsada, ktorú si mali ceniť viac ako všetko, čo im mohol ponúknuť židovský systém. (Hebrejom 3:1) Pavlove slová určite viedli k tomu, že títo pomazaní kresťania cítili vďačnosť za príležitosť získať nové dedičstvo a nemuseli ľutovať, že sa vzdali vecí spojených s ich židovským dedičstvom. (Filipanom 3:8) Pavol ich nabádal, aby sa držali svojej výsady a nepovažovali ju za samozrejmosť, keď povedal: „Kristus bol verný nad [Božím] domom ako Syn. My sme Jeho domom, ak sa pevne pridržiavame svojej voľnosti reči a toho, že sa pýšime pevnou nádejou až do konca.“ — Hebrejom 3:6.

¹² Áno, ak mali hebrejskí kresťania prežiť blížiaci sa záver židovského systému vecí, bolo potrebné, aby sa pridržiavali svojej nádeje od Boha „až do konca“. My dnes musíme robiť to isté, ak chceme prežiť koniec tohto systému. (Matúš 24:13) Nesmieme dovoliť, aby sme pre úzkostlivé starosti života, ľahostajnosť ľudí alebo pre naše vlastné nedokonalé sklony zakolísali vo svojej viere v Božie sľuby. (Lukáš 21:16–19) Venujme teraz pozornosť ďalším Pavlovým slovám, ktoré nám ukážu, ako sa môžeme v tejto viere posilniť.

„Nezatvrdzujte si srdcia“

13. Akú výstrahu dal Pavol a ako uplatnil 95. žalm?

¹³ Po úvahe o výsadnom postavení hebrejských kresťanov vyslovil Pavol toto varovanie: „Ako hovorí svätý duch: ,Dnes, ak počúvate jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia ako vtedy, keď bol vyvolaný rozhorčený hnev, ako v deň, keď bola urobená skúška na pustatine.‘“ (Hebrejom 3:7, 8) Pavol citoval z 95. žalmu, a preto mohol povedať: „Hovorí svätý duch.“b (Žalm 95:7, 8; 2. Mojžišova 17:1–7) Písma sú inšpirované Bohom prostredníctvom jeho svätého ducha. — 2. Timotejovi 3:16.

14. Ako Izraeliti reagovali na to, čo pre nich Jehova urobil, a prečo?

¹⁴ Keď boli Izraeliti oslobodení z otroctva v Egypte, boli vysoko poctení možnosťou vstúpiť do zmluvného vzťahu s Jehovom. (2. Mojžišova 19:4, 5; 24:7, 8) Avšak namiesto toho, aby prejavovali ocenenie pre to, čo Boh pre nich urobil, zakrátko sa už začali búriť. (4. Mojžišova 13:25–14:10) Ako sa to mohlo stať? Pavol poukázal na príčinu: ich srdcia sa zatvrdili. Ale ako sa srdcia, ktoré sú citlivé a vnímavé na Božie Slovo, stanú zatvrdenými? A čo musíme robiť, aby sme tomu zabránili?

15. a) Ako bolo počuť ,Boží hlas‘ v minulosti a ako ho počuť dnes? b) Aké otázky by sme si mali položiť, čo sa týka ,Božieho hlasu‘?

¹⁵ Pavol začal svoju výstrahu vyjadrením v prítomnom čase: „Ak počúvate jeho hlas.“ Boh hovoril k svojmu ľudu prostredníctvom Mojžiša a ďalších prorokov. Potom k nim Jehova hovoril prostredníctvom svojho Syna, Ježiša Krista. (Hebrejom 1:1, 2) Dnes máme Božie úplné inšpirované Slovo, Svätú Bibliu. Máme aj „verného a rozvážneho otroka“, ktorého Ježiš ustanovil, aby poskytoval duchovný „pokrm v pravý čas“. (Matúš 24:45–47) Boh teda hovorí stále. Počúvame ho? Napríklad ako reagujeme na rady týkajúce sa oblečenia a úpravy zovňajšku alebo výberu zábavy a hudby? Naozaj „počúvame“ čiže venujeme pozornosť tomu, čo počujeme, a konáme podľa toho? Ak máme vo zvyku ospravedlňovať svoje skutky alebo mať námietky voči týmto radám, vystavujeme sa zákernému nebezpečenstvu, že naše srdcia sa zatvrdia.

16. Čo je jedným zo spôsobov, ktorými sa môže naše srdce zatvrdiť?

¹⁶ Naše srdcia sa môžu zatvrdiť aj vtedy, keď hľadáme výhovorky, prečo nerobíme to, čo môžeme robiť a čo by sme mali robiť. (Jakub 4:17) Napriek všetkému, čo Jehova urobil pre Izraelitov, tento národ neprejavoval vieru, vzbúril sa proti Mojžišovi, rozhodol sa uveriť zlej správe o Kanaane a odmietol vstúpiť do Zasľúbenej krajiny. (4. Mojžišova 14:1–4) Jehova preto oznámil rozhodnutie, že strávia 40 rokov v pustatine — čo bolo dosť dlho na to, aby neverní príslušníci tejto generácie vymreli. Boh bol nimi znechutený a povedal: „‚Stále blúdia v svojom srdci a oni sami nepoznali moje cesty.‘ Preto som prisahal v svojom hneve: ‚Nevojdú do môjho odpočinku.‘“ (Hebrejom 3:9–11) Vidíme v tom poučenie pre nás?

Poučenie pre nás

17. Prečo Izraelitom chýbala viera, i keď videli Jehovove mocné skutky a počuli jeho vyhlásenia?

¹⁷ Generácia Izraelitov, ktorá vyšla z Egypta, na vlastné oči videla Jehovove mocné skutky a na vlastné uši počula jeho vyhlásenia. No i tak nemali vieru, že Boh ich dokáže bezpečne voviesť do Zasľúbenej krajiny. Prečo? „Oni sami nepoznali moje cesty,“ povedal Jehova. Vedeli, čo Jehova povedal a vykonal, ale nevypestovali si dôveru v jeho schopnosť postarať sa o nich. Boli takí posadnutí svojimi osobnými potrebami a túžbami, že sotva premýšľali o Božích cestách a o jeho predsavzatí. Áno, chýbala im viera v jeho sľub.

18. Aký spôsob počínania vedie podľa Pavla k vzniku „zlého srdca bez viery“?

¹⁸ Tieto ďalšie slová adresované Hebrejom oslovujú s rovnakou naliehavosťou aj nás: „Dajte si pozor, bratia, aby sa v niekom z vás niekedy nevyvinulo zlé srdce bez viery tým, že by sa odvrátil od živého Boha.“ (Hebrejom 3:12) Pavol išiel ku koreňu veci, keď vysvetlil, že „zlé srdce bez viery“ je výsledkom ‚odvrátenia sa od živého Boha‘. Už skôr v tomto liste hovoril o „odvlečení preč“ pre nedostatok pozornosti. (Hebrejom 2:1) No grécke slovo prekladané ako „odvrátil sa“ znamená „odstúpiť“ a je príbuzné slovu „odpadnutie“. Označuje úmyselné a vedomé vzdorovanie, odťahovanie sa a odídenie s náznakom opovrhnutia.

19. Ako by mohlo nepočúvanie rád viesť k vážnym následkom? Znázorni to.

¹⁹ Poučenie je teda také, že ak si zvykneme ,nepočúvať Boží hlas‘ čiže prehliadať rady od Jehovu prostredníctvom jeho Slova a triedy verného otroka, onedlho sa naše srdcia stanú necitlivými, zatvrdenými. Napríklad medzi dvoma nezosobášenými ľuďmi môže dôjsť k prílišným dôvernostiam. Čo keby takúto vec jednoducho prehliadli? Ochránilo by ich to, aby takéto správanie už neopakovali, alebo by im to len uľahčilo dopustiť sa ho znova? Podobne, keď trieda otroka dáva rady, že je potrebné pozorne si vyberať hudbu, zábavu a tak ďalej, prijímame tieto rady s vďačnosťou a robíme potrebné zmeny? Pavol nás nabádal, aby sme ,neopúšťali svoje zhromaždenia‘. (Hebrejom 10:24, 25) Napriek tejto rade niektorí nadobudli nedbanlivý postoj ku kresťanským zhromaždeniam. Možno si myslia, že keď im niektoré zhromaždenia ujdú alebo na určité vôbec nechodia, nie je to nič závažné.

20. Prečo je nevyhnutné, aby sme pozitívne reagovali na biblické rady?

²⁰ Ak nereagujeme pozitívne na Jehovov „hlas“, jasne vyjadrený v Písmach a v publikáciách založených na Biblii, čoskoro zistíme, že sa ,odvraciame od živého Boha‘. Od pasívneho prehliadania rád môžeme ľahko skĺznuť k aktívnemu podceňovaniu, kritizovaniu a zavrhovaniu týchto rád. Ak sa tomuto stavu nevenuje pozornosť, výsledkom je „zlé srdce bez viery“ a návrat z tejto cesty je obyčajne veľmi ťažký. (Porovnaj Efezanom 4:19.) Jeremiáš výstižne napísal: „Srdce je zradnejšie ako čokoľvek iné a je na zúfanie. Kto ho môže poznať?“ (Jeremiáš 17:9) Z tohto dôvodu Pavol nabádal svojich hebrejských spoluveriacich: „Ďalej sa však každý deň navzájom nabádajte, kým sa dá povedať ,dnes‘, aby sa nikto z vás nezatvrdil klamlivou mocou hriechu.“ — Hebrejom 3:13.

21. K čomu sme všetci nabádaní a aké máme vyhliadky?

²¹ Akí sme šťastní, že Jehova k nám dnes stále hovorí prostredníctvom svojho Slova a svojej organizácie! Sme vďační, že „verný a rozvážny otrok“ nám neustále pomáha ,až do konca sa pevne pridržiavať dôvery, ktorú sme mali na začiatku‘. (Hebrejom 3:14) Teraz je čas, aby sme reagovali na Božiu lásku a vedenie. Keď to robíme, môžeme sa tešiť z ďalšieho nádherného Jehovovho sľubu — z možnosti ,vojsť do‘ jeho odpočinku. (Hebrejom 4:3, 10) To je námet, ktorý Pavol ďalej rozoberal s hebrejskými kresťanmi, a o ňom budeme uvažovať aj my v ďalšom článku.

[Poznámky pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

◻ Prečo Pavol napísal hebrejským kresťanom takú dôraznú radu?

◻ Ako Pavol pomohol hebrejským kresťanom pochopiť, že majú niečo lepšie, ako bol život pod vplyvom judaizmu?

◻ Ako sa niečie srdce môže zatvrdiť?

◻ Čo musíme robiť, aby sa v nás nevyvinulo „zlé srdce bez viery“?

[Obrázok na strane 10]

Prejavuješ vieru v Ježiša, Väčšieho Mojžiša?