Jehova by mal byť našou dôverou
„Sám Jehova sa istotne preukáže ako tvoja dôvera.“ — PRÍSLOVIA 3:26.
1. I keď mnohí tvrdia, že dôverujú Bohu, čo naznačuje, že nie vždy je to tak?
HESLO „Dôverujeme v Boha“ je uvedené na peniazoch Spojených štátov amerických. Ale naozaj vkladajú dôveru v Boha všetci, ktorí používajú túto menu, či už v tejto krajine, alebo inde? Alebo vkladajú viac dôvery v samotné peniaze? Takú dôveru v peniaze tejto alebo ktorejkoľvek inej krajiny nemožno dať do súladu s dôverou vo všemohúceho Boha lásky, ktorý nikdy nezneužíva svoju moc a ktorý nie je v žiadnom ohľade chamtivý. Boh v skutočnosti chamtivosť jednoznačne odsudzuje. — Efezanom 5:5.
2. Aký postoj k moci bohatstva majú praví kresťania?
2 Praví kresťania vkladajú dôveru v Boha, nie v bohatstvo s jeho „podvodnou mocou“. (Matúš 13:22) Uznávajú, že schopnosť peňazí priniesť šťastie a zachovať život je veľmi obmedzená. To však neplatí o moci Všemohúceho Boha. (Sofoniáš 1:18) Preto aké múdre je napomenutie: „Nech je váš spôsob života bez lásky k peniazom a buďte spokojní s tým, čo je, lebo on povedal: ‚Určite ťa neopustím a určite ťa nezanechám.‘“ — Hebrejom 13:5.
3. Ako kontext 5. Mojžišovej 31:6 vrhá svetlo na verš, ktorý Pavol citoval?
3 Keď apoštol Pavol písal uvedené slová hebrejským kresťanom, citoval pokyny, ktoré dal Mojžiš Izraelitom krátko pred svojou smrťou: „Buďte odvážni a silní. Nebojte sa pred nimi, ani sa nezľaknite, pretože s tebou pochoduje Jehova, tvoj Boh. Ani ťa neopustí, ani ťa celkom nezanechá.“ (5. Mojžišova 31:6) Kontext ukazuje, že Mojžiš povzbudzoval k dôvere v Jehovu, ktorá presahuje dôveru iba v to, že im zaobstará potrebné hmotné veci. Prečo?
4. Ako Boh dokázal Izraelitom, že mu možno dôverovať?
4 Počas 40 rokov, keď Izrael musel putovať po pustatine, Boh im verne zaobstarával veci potrebné pre život. (5. Mojžišova 2:7; 29:5) Poskytoval im aj vedenie. Jedným prejavom toho bol oblak cez deň a oheň v noci; tak boli Izraeliti vedení do „krajiny tečúcej mliekom a medom“. (2. Mojžišova 3:8; 40:36–38) Keď nadišiel čas, aby naozaj vstúpili do Zasľúbenej krajiny, Jehova vybral Jozuu, aby bol Mojžišovým nástupcom. Dalo sa očakávať, že obyvatelia tej krajiny budú klásť odpor. Ale Jehova už celé desaťročia pochodoval so svojím ľudom, a preto sa nebolo treba báť. Izraeliti naozaj mohli poznať Jehovu ako Boha, ktorému možno dôverovať!
5. V čom je situácia kresťanov v súčasnosti podobná situácii Izraelitov predtým, ako vošli do Zasľúbenej krajiny?
5 Kresťania v súčasnosti kráčajú po pustatine terajšieho zlého sveta na svojej ceste do Božieho nového sveta. Niektorí z nich idú takto už viac než 40 rokov. Teraz stoja na hraniciach Božieho nového sveta. Nepriatelia im však stále stoja v ceste s úmyslom zabrániť komukoľvek vojsť do toho, čo bude ako Zasľúbená krajina, ale slávnejšia, než bola tá staroveká, tečúca mliekom a medom. Preto aké vhodné sú pre dnešných kresťanov Mojžišove slová, ktoré zopakoval Pavol: „Určite ťa neopustím a určite ťa nezanechám.“ Všetci, ktorí zostanú silní a odvážni, plní viery a budú vkladať dôveru v Jehovu, istotne dostanú odmenu.
Dôvera založená na poznaní a priateľstve
6, 7. a) Ako bola Abrahámova dôvera v Jehovu vystavená skúške? b) Ako sa mohol cítiť Abrahám, keď putoval na miesto, kde mal obetovať Izáka?
6 Praotec Izraelitov Abrahám dostal raz príkaz obetovať svojho syna Izáka ako zápalnú obeť. (1. Mojžišova 22:2) Čo tomuto milujúcemu otcovi dalo takú nezlomnú dôveru v Jehovu, že bol ihneď ochotný poslúchnuť? Hebrejom 11:17–19 na to odpovedá: „Vierou Abrahám, keď bol skúšaný, akoby obetoval Izáka, a muž, ktorý s radosťou prijal sľub, sa pokúsil obetovať svojho jednosplodeného syna, hoci mu bolo povedané: ‚Čo sa bude nazývať „tvojím semenom“, bude prostredníctvom Izáka.‘ Počítal s tým, že Boh je schopný vzkriesiť ho aj z mŕtvych; a odtiaľ ho aj dostal obrazným spôsobom.“
7 Pamätaj na to, že Abrahámovi a Izákovi trvalo tri dni, kým sa dostali na miesto, kde mala byť predložená obeť. (1. Mojžišova 22:4) Abrahám mal množstvo času na to, aby znovu uvažoval o tom, čo bol požiadaný urobiť. Vieme si predstaviť jeho pocity? Izákovo narodenie bolo ozaj nečakaným dôvodom na radosť. Tento dôkaz božského zásahu ešte prehĺbil blízky vzťah, ktorý Abrahám a jeho predtým neplodná manželka Sára mali k Bohu. Určite potom žili v očakávaní, čo prinesie budúcnosť Izákovi a jeho potomkom. Mali sa ich sny teraz náhle skončiť, ako by sa to mohlo zdať vzhľadom na to, čo Boh požadoval?
8. Prečo Abrahámova dôvera v Boha znamenala viac než len vieru, že Boh môže vzkriesiť Izáka?
8 Abrahám mal stále dôveru, ktorá bola založená na osobnom poznaní, aké majú dôverní priatelia jeden o druhom. Ako „Jehovov priateľ“ Abrahám „uveril Jehovovi a počítalo sa mu to za spravodlivosť“. (Jakub 2:23) Abrahámova dôvera v Jehovu znamenala viac než len vieru v to, že Boh môže vzkriesiť Izáka. Abrahám bol takisto presvedčený o tom, že to, čo Jehova od neho požaduje, je správne, i keď nepoznal všetky skutočnosti. Nemal žiaden dôvod pochybovať o tom, že Jehova je spravodlivý, keď dáva túto požiadavku. Abrahámova dôvera bola potom ešte posilnená, keď Jehovov anjel zasiahol, aby zabránil skutočnému usmrteniu Izáka ako obete. — 1. Mojžišova 22:9–14.
9, 10. a) Kedy v skoršom čase prejavil Abrahám dôveru v Jehovu? b) Aké dôležité ponaučenie si môžeme vziať z príkladu Abraháma?
9 Abrahám prejavil podobnú dôveru v Jehovovu spravodlivosť aj asi 25 rokov predtým. Bol upozornený, že Sodoma a Gomora majú byť zničené, a preto si, prirodzene, robil starosti o blaho všetkých spravodlivých ľudí, ktorí tam žili, vrátane jeho synovca Lóta. Abrahám apeloval na Boha: „Je nemysliteľné, aby si konal týmto spôsobom a usmrtil spravodlivého so zlým, takže by sa muselo stať so spravodlivým to isté, čo so zlým! To je nemysliteľné pre teba. Či neurobí Sudca celej zeme to, čo je správne?“ — 1. Mojžišova 18:25.
10 Patriarcha Abrahám bol presvedčený, že Jehova nikdy neurobí nič nespravodlivé. Žalmista Dávid neskôr spieval: „Jehova je spravodlivý na všetkých svojich cestách a verne oddaný vo všetkých dielach.“ (Žalm 145:17) Urobíme dobre, keď si položíme otázky: ‚Prijímam to, čo Jehova pripúšťa, aby som zažil, a nepochybujem pritom o jeho spravodlivosti? Som presvedčený, že všetko, čo pripúšťa, sa obráti na moje dobro i na dobro druhých?‘ Ak dokážeme odpovedať kladne, vzali sme si z príkladu Abraháma dôležité ponaučenie.
Prejavujme dôveru v Jehovovu voľbu
11, 12. a) Aký aspekt dôvery je u Božích služobníkov nevyhnutný? b) Čo by mohlo byť pre nás niekedy problémom?
11 Tí, ktorí považujú Jehovu za svoju dôveru, prejavujú dôveru aj v ľudí, ktorých si Jehova vyberá, aby ich používal pri uskutočňovaní svojich predsavzatí. Pre Izraelitov to znamenalo prejavovať dôveru v Mojžiša a neskôr v jeho nástupcu Jozuu. Pre raných kresťanov to znamenalo prejavovať dôveru v apoštolov a starších jeruzalemského zboru. Pre nás dnes to znamená mať dôveru vo „verného a rozvážneho otroka“, ktorý je ustanovený, aby nám dával duchovný „pokrm v pravý čas“, ako aj v tých spomedzi neho, ktorí tvoria vedúci zbor. — Matúš 24:45.
12 Vkladať dôveru v tých, ktorí sa ujímajú vedenia v kresťanskom zbore, je v skutočnosti na náš úžitok. Je nám povedané: „Poslúchajte tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia, a podriaďujte sa im, lebo oni stále bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú skladať účty, aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo by vám to bolo na škodu.“ — Hebrejom 13:17.
Vyhýbajme sa špekuláciám o Jehovovej voľbe
13. Aký máme dôvod na dôveru v tých, ktorí sú ustanovení, aby sa ujímali vedenia?
13 Biblia nám pomáha, aby sme boli vyrovnaní v prejavovaní dôvery v tých, ktorí sa ujímajú vedenia medzi Jehovovým ľudom. Mohli by sme si položiť otázky: ‚Robil Mojžiš niekedy chyby? Prejavovali apoštoli vždy postoj podobný Kristovmu postoju, aký si Ježiš u nich želal?‘ Odpovede sú jasné. Jehova sa rozhodol, že bude používať lojálnych a oddaných mužov, aby viedli jeho ľud, i keď sú nedokonalými ľuďmi. A tak napriek tomu, že starší sú teraz nedokonalí, mali by sme ich uznávať ako tých, ktorých „svätý duch ustanovil za dozorcov, aby... pásli Boží zbor“. Zaslúžia si našu podporu a úctu. — Skutky 20:28.
14. Čo je pozoruhodné na tom, že Jehova si ako vodcu vybral Mojžiša, a nie Árona alebo Mirjam?
14 Áron bol o tri roky starší ako Mojžiš a obaja boli mladší ako ich sestra Mirjam. (2. Mojžišova 2:3, 4; 7:7) A keďže Áron bol výrečnejší ako Mojžiš, bol ustanovený, aby slúžil ako hovorca svojho brata. (2. Mojžišova 6:29–7:2) Ale na vedenie Izraelitov Jehova nevybral Mirjam, ktorá bola najstaršia, ani Árona, ktorý bol najvýrečnejší. Vybral na to Mojžiša, lebo úplne poznal všetky skutočnosti a potreby v tom čase. Keď to Áron a Mirjam istý čas jasne nechápali, sťažovali sa: „Hovoril Jehova iba skrze samotného Mojžiša? Či nehovoril aj skrze nás?“ Mirjam, ktorá bola možno hlavným poburovateľom, bola potrestaná za takýto neúctivý postoj voči tomu, koho vybral Jehova a koho ona i Áron mali uznávať ako ‚najmiernejšieho zo všetkých ľudí, ktorí boli na zemskom povrchu‘. — 4. Mojžišova 12:1–3, 9–15.
15, 16. Ako Káleb dokázal, že má dôveru v Jehovu?
15 Keď bolo poslaných 12 vyzvedačov, aby prešpehovali Zasľúbenú krajinu, 10 ich prinieslo negatívnu správu. Vniesli do sŕdc Izraelitov strach, keď hovorili o kanaanskych ‚mužoch mimoriadnej veľkosti‘. To spôsobilo, že Izraeliti ‚reptali proti Mojžišovi a Áronovi‘. No nie všetci vyzvedači prejavili nedostatok dôvery v Mojžiša a v Jehovu. Čítame o tom: „Potom sa pokúsil Káleb utíšiť ľud voči Mojžišovi a povedal ďalej: ‚Vyjdime hneď a celkom istotne ju vezmeme do vlastníctva, lebo nad ňou určite môžeme získať prevahu.‘“ (4. Mojžišova 13:2, 25–33; 14:2) Rovnako pevný postoj ako Káleb mal aj ďalší vyzvedač, Jozua. Obaja dali najavo, že urobili Jehovu svojou dôverou, keď povedali: „Ak v nás Jehova našiel potešenie, tak nás do tejto krajiny istotne vovedie a dá nám ju, krajinu, kde tečie mlieko a med. Len... sa nebojte ľudu krajiny... Jehova je s nami. Nebojte sa ich.“ (4. Mojžišova 14:6–9) Ich dôvera v Jehovu bola odmenená. Z generácie dospelých, ktorí žili v tom čase, iba Káleb, Jozua a niektorí Léviti dostali výsadu vojsť do Zasľúbenej krajiny.
16 O niekoľko rokov neskôr Káleb povedal: „Ja som úplne nasledoval Jehovu, svojho Boha... A teraz ma tu Jehova zachoval nažive, tak ako sľúbil, týchto štyridsaťpäť rokov od doby, keď Jehova urobil tento sľub Mojžišovi, keď Izrael chodil v pustatine, a dnes mám osemdesiatpäť rokov. Napriek tomu som ale dnes taký silný ako v deň, keď ma Mojžiš vyslal. Aká bola moja sila vtedy, taká je moja sila teraz.“ (Jozua 14:6–11) Všimni si Kálebov kladný postoj, jeho vernosť a telesné schopnosti. A predsa Jehova nevybral za Mojžišovho nástupcu Káleba. Túto výsadu dostal Jozua. Môžeme byť presvedčení o tom, že Jehova mal dôvody na svoju voľbu a že to bola tá najlepšia voľba.
17. Prečo by sa mohlo zdať, že Peter nebol spôsobilý mať zodpovedné postavenie?
17 Apoštol Peter trikrát zaprel svojho Pána. Okrem toho impulzívne vzal veci do vlastných rúk, keď odsekol ucho veľkňazovmu otrokovi. (Matúš 26:47–55, 69–75; Ján 18:10, 11) Niekto by možno povedal, že Peter bol bojazlivý, nevyrovnaný človek, ktorý sa nehodil na to, aby mal zvláštne výsady. Ale kto dostal kľúče Kráľovstva a mal výsadu otvoriť cestu k nebeskému povolaniu trom skupinám ľudí? Peter. — Skutky 2:1–41; 8:14–17; 10:1–48.
18. Akému previneniu, o ktorom sa zmieňuje Júda, sa chceme vyhnúť?
18 Tieto príklady ukazujú, že musíme byť opatrní, pokiaľ ide o posudzovanie druhých podľa vonkajšieho zdania. Ak vložíme dôveru v Jehovu, nebudeme pochybovať o jeho voľbe. I keď jeho pozemský zbor tvoria nedokonalí ľudia, ktorí netvrdia, že sú neomylní, používa ich mocným spôsobom. Júda, Ježišov nevlastný brat, varoval kresťanov v prvom storočí pred jednotlivcami, ktorí „pohŕdajú panstvom a hovoria utŕhačne o slávnych“. (Júda 8–10) Nikdy by sme nemali byť im podobní.
19. Prečo nemáme žiaden dôvod na špekulovanie o Jehovovej voľbe?
19 Je zjavné, že Jehova si vyberá pre určité úlohy jednotlivcov, ktorí majú také vlastnosti, ktoré sú potrebné na to, aby bol jeho ľud vedený takým smerom, aký si Jehova v danom čase praje. Mali by sme sa snažiť uznať túto skutočnosť, a nie špekulovať o Božej voľbe; a mali by sme byť spokojní, že môžeme pokorne slúžiť tam, kde nás Jehova ako jednotlivcov dal. Tak dáme najavo, že sme urobili Jehovu svojou dôverou. — Efezanom 4:11–16; Filipanom 2:3.
Prejavujme dôveru v Jehovovu spravodlivosť
20, 21. Čo by sme sa mohli naučiť z Božieho spôsobu zaobchádzania s Mojžišom?
20 Ak niekedy máme sklon príliš dôverovať sebe a málo dôverovať Jehovovi, vezmime si poučenie z prípadu Mojžiša. Keď mal 40 rokov, sám sa podujal oslobodiť Izraelitov z egyptského područia. Jeho snahy boli nepochybne dobre mienené, ale nepriniesli bezprostredné oslobodenie Izraela ani zlepšenie Mojžišovej situácie. V skutočnosti musel Mojžiš utiecť. Až keď podstúpil 40-ročné náročné školenie v cudzej krajine, bol spôsobilý, aby mohol byť vybratý urobiť to, čo chcel urobiť už predtým. V tomto prípade mohol dôverovať, že bude mať Jehovovu podporu, lebo teraz sa to robilo Jehovovým spôsobom a v čase, ktorý zodpovedal Jehovovmu časovému rozvrhu. — 2. Mojžišova 2:11–3:10.
21 Každý z nás by si mohol položiť otázky: ‚Nebežím niekedy pred Jehovom a pred vymenovanými staršími v zbore, snažiac sa veci urýchliť alebo ich robiť vlastným spôsobom? Prijímam ochotne svoje pokračujúce školenie namiesto toho, že by som sa cítil prehliadaný, pokiaľ ide o určité výsady?‘ Vzali sme si dôležité ponaučenie od Mojžiša?
22. Čo si Mojžiš myslel o Jehovovi napriek tomu, že stratil veľkú výsadu?
22 Z príkladu Mojžiša si môžeme vziať aj ďalšie ponaučenie. Štvrtá Mojžišova 20:7–13 nám hovorí o chybe, ktorú urobil a ktorá ho vyšla draho. Stratil výsadu priviesť Izraelitov do Zasľúbenej krajiny. Zareagoval na to tvrdením, že Jehovovo rozhodnutie v tejto veci je nespravodlivé? Stiahol sa takpovediac do kúta a bol mrzutý, lebo Jehova s ním zle zaobchádzal? Stratil dôveru v Jehovovu spravodlivosť? Odpovede môžeme nájsť v slovách, ktoré sám Mojžiš povedal Izraelu krátko pred svojou smrťou. Mojžiš o Jehovovi povedal: „Dokonalá je jeho činnosť, lebo všetky jeho cesty sú právom. Boh vernosti, u ktorého niet neprávosti; je spravodlivý a priamy.“ (5. Mojžišova 32:4) Mojžiš si určite zachoval dôveru v Jehovu až do konca. A čo my? Robíme ako jednotlivci kroky na posilnenie svojej dôvery v Jehovu a v jeho spravodlivosť? Ako to môžeme robiť? Pozrime sa na to.
Ako by si odpovedal?
◻ Aké dôvody mali Izraeliti na to, aby dôverovali Jehovovi?
◻ Čo sa možno naučiť od Abraháma, pokiaľ ide o dôveru?
◻ Prečo by sme sa mali vyhýbať špekuláciám o Jehovovej voľbe?
[Obrázok na strane 13]
K dôvere v Jehovu patrí rešpektovať tých, ktorí sa v zbore ujímajú vedenia