Konali Jehovovu vôľu

Pavol odvážne vydáva svedectvo pred hodnostármi

ROZDIEL medzi tými dvoma mužmi nemohol byť výraznejší. Jeden mal korunu, zatiaľ čo druhý mal reťaze. Jeden bol kráľ, druhý väzeň. Po dvoch rokoch strávených v žalári stál teraz apoštol Pavol pred židovským vládcom Herodesom Agrippom II. Tento kráľ prišiel so svojou manželkou Bernike „s veľkou pompéznosťou a vstúpili do prijímacej siene spolu s vojenskými veliteľmi a tiež s vysoko postavenými mužmi mesta“. (Skutky 25:23) Jedno encyklopedické dielo uvádza: „Pravdepodobne tam bolo prítomných niekoľko sto ľudí.“

Toto stretnutie zariadil novoustanovený miestodržiteľ Festus. Jeho predchodcu, miestodržiteľa Félixa, netrápilo, že nechal Pavla chradnúť vo väzení. Ale Festus skúmal oprávnenosť obvinení vznesených proti Pavlovi. Veď Pavol tak trval na svojej nevine, že žiadal, aby bol jeho prípad predložený cézarovi! Pavlov prípad zaujal aj kráľa Agrippu. Povedal: „Aj ja by som rád počul toho človeka.“ Festus to rýchlo zariadil, pravdepodobne zvedavý, čo si bude kráľ myslieť o tomto neobyčajnom väzňovi. — Skutky 24:27–25:22.

Nasledujúci deň stál Pavol pred veľkým zástupom hodnostárov. „Považujem sa za šťastného, že sa dnes môžem hájiť pred tebou,“ povedal Agrippovi, „zvlášť preto, že si znalcom tak všetkých zvykov, ako aj sporov medzi Židmi. Preto ťa prosím, aby si ma trpezlivo vypočul.“ — Skutky 26:2, 3.

Pavlova odvážna obhajoba

Pavol povedal Agrippovi najskôr o svojej minulosti prenasledovateľa kresťanov. „Pokúšal [som sa] prinútiť ich, aby sa zriekli viery,“ povedal. „Šiel som tak ďaleko, že som ich prenasledoval dokonca vo vzdialených mestách.“ Ďalej Pavol rozpráva, že mal pozoruhodné videnie, v ktorom sa ho vzkriesený Ježiš spýtal: „Prečo ma prenasleduješ? Ťažko ti je vzpierať sa proti ostňom.“a — Skutky 26:4–14.

Ježiš potom poveril Saula, aby vydával svedectvo ľuďom všetkých národov o tom, ‚čo videl, ako aj o tom, čo mu ešte o sebe zjaví‘. Pavol hovoril, že sa usilovne snažil splniť svoje poslanie. Avšak „pre toto,“ povedal Agrippovi, „sa ma zmocnili Židia v chráme a pokúsili sa ma zabiť.“ Pavol pôsobil na Agrippov záujem o judaizmus a zdôraznil, že pri vydávaní svedectva v skutočnosti nehovoril „nič okrem toho, o čom hlásali Proroci i Mojžiš“ o Mesiášovej smrti a jeho vzkriesení. — Skutky 26:15–23.

Nato ho Festus prerušil. „Veľká učenosť ťa doháňa do šialenstva!“ zvolal. Pavol odpovedal: „Nejdem zošalieť, Tvoja Excelencia Festus, ale predkladám výroky pravdy a zdravej mysle.“ Potom povedal o Agrippovi: „Kráľ, ktorému hovorím s voľnosťou reči, o tom dobre vie. Lebo som presvedčený, že ani jedna z týchto vecí neuniká jeho pozornosti, veď sa to nedialo potajomky.“ — Skutky 26:24–26.

Potom Pavol oslovil priamo Agrippu: „Kráľ Agrippa, veríš Prorokom?“ Táto otázka nepochybne spôsobila, že sa Agrippa cítil nepríjemne. Napokon, potreboval si zachovať tvár, a keby s Pavlom súhlasil, bol by na strane toho, čo Festus nazval „šialenstvo“. Pavol možno vycítil Agrippovu váhavosť a na svoju otázku odpovedal sám. „Viem, že veríš,“ povedal. Nato prehovoril Agrippa, ale jeho slová boli vyhýbavé. „Čoskoro,“ povedal Pavlovi, „by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“ — Skutky 26:27, 28.

Pavol obratne využil Agrippovo vyhýbavé vyhlásenie, aby vyjadril pôsobivú myšlienku. „Prial by som si pred Bohom,“ povedal, „aby si sa stal skôr či neskôr nielen ty, ale aj všetci, ktorí ma dnes počúvajú, takými, ako som aj ja, okrem týchto pút.“ — Skutky 26:29.

Agrippa a Festus nevideli na Pavlovi nič, čo by si zasluhovalo smrť alebo väzenie. Ale jeho žiadosť, aby bol prípad predložený cézarovi, nemohla byť odvolaná. Preto Agrippa povedal Festovi: „Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal na cézara.“ — Skutky 26:30–32.

Poučenie pre nás

Pavlov spôsob vydávania svedectva pred hodnostármi nám dáva vynikajúci príklad. Keď Pavol hovoril s kráľom Agrippom, bol taktný. Nepochybne vedel o pohoršení okolo Agrippu a Bernike. Ich vzťah bol krvismilný, lebo Bernike bola vlastne Agrippova sestra. Ale pri tejto príležitosti sa Pavol rozhodol neprednášať o morálke. Namiesto toho zdôrazňoval myšlienky, ktoré mali on i Agrippa spoločné. Okrem toho, hoci bol Pavol vyučovaný učeným farizejom Gamalielom, uznal, že Agrippa je znalec židovských zvykov. (Skutky 22:3) Napriek tomu, aká bola Agrippova osobná morálka, Pavol s ním hovoril s úctou, pretože Agrippa mal postavenie s autoritou. — Rimanom 13:7.

Keď odvážne vydávame svedectvo o našom presvedčení, nie je naším cieľom odhaliť alebo odsúdiť nečisté praktiky našich poslucháčov. Skôr by sme mali zdôrazňovať pozitívne hľadiská dobrého posolstva a zdôrazňovať nádej, ktorú máme spoločnú, aby sme im tak uľahčili prijatie pravdy. Keď hovoríme so staršími ľuďmi alebo s tými, ktorí majú autoritu, mali by sme uznať ich postavenie. (3. Mojžišova 19:32) Takto môžeme napodobňovať Pavla, ktorý povedal: „Ľuďom každého druhu som sa stal všetkým, aby som každopádne niektorých zachránil.“ — 1. Korinťanom 9:22.

[Poznámka pod čiarou]