Uvedomujete si závažnosť našej doby?

OD TOHO, či si človek uvedomuje nebezpečenstvo, môže závisieť jeho život. Vidno to napríklad z toho, čo sa stalo na dvoch vulkanických ostrovoch.

Na karibskom ostrove Martinik vybuchla 8. mája 1902 najvražednejšia sopka 20. storočia Mont Pelée. Zahynulo pri tom takmer všetkých 30 000 obyvateľov Saint Pierre, mesta na úpätí sopky.

V júni 1991 vybuchla sopka Pinatubo a bola to pravdepodobne najväčšia erupcia storočia. Stalo sa to v husto obývanej oblasti Filipín a zahynulo pri tom asi 900 ľudí. No tentoraz tu boli dva činitele, ktoré pomohli zachrániť tisíce životov: 1. uvedomovanie si nebezpečenstva a 2. ochota reagovať na výstrahy.

Patričné kroky zachránili životy

Sopka Pinatubo bola stovky rokov nečinná, až kým v apríli roku 1991 nezačala javiť známky blížiacej sa erupcie. Z kužeľa sopky začala unikať para a oxid siričitý. Miestni obyvatelia pocítili niekoľko otrasov pôdy a na vrchu sa začala vytvárať hrozivá kupola zo stuhnutej lávy. Vedci z filipínskeho Inštitútu vulkanológie a seizmológie sopku bedlivo pozorovali a včas presvedčili úradníkov, že by bolo múdre evakuovať 35 000 obyvateľov z blízkych miest a dedín.

Ľudia pochopiteľne neradi opúšťajú svoje domovy bez príčiny, ale táto váhavosť bola prekonaná premietnutím videonahrávky, ktorá živo zobrazila nebezpečenstvá sopečnej erupcie. Hromadný odchod vôbec nenastal príliš skoro. O dva dni nato mohutná explózia vymrštila do vzduchu osem kubických kilometrov popola. Bahenné prúdy alebo lahary neskôr zabili stovky ľudí. Avšak možno tisíce životov boli ušetrené, lebo ľudia boli upozornení na nebezpečenstvo a konali v súlade s výstrahami.

Únik pred katastrofou spôsobenou človekom

V prvom storočí nášho letopočtu sa kresťania žijúci v Jeruzaleme takisto museli rozhodnúť, či opustia svoje domovy. Útek z tohto mesta v roku 66 n. l. ich zachránil pred zničením, ktoré postihlo ostatných obyvateľov a tisícky Židov, ktorí prišli do Jeruzalema na Pesach roku 70 n. l. V čase, keď rímske vojská odrezali všetky únikové cesty, bolo na sviatok Pesach v tomto opevnenom meste zhromaždených vyše milióna ľudí. Hlad, boj o moc a neľútostné útoky Rimanov si vyžiadali viac ako milión ľudských životov.

Katastrofa, ktorá ukončila židovskú vzburu proti Rímu, nebola neohlásená. Už niekoľko desaťročí vopred Ježiš Kristus predpovedal, že Jeruzalem bude obliehaný. Povedal: „Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, tak vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Nech potom tí, čo sú v Judei, utekajú na vrchy, a tí, čo sú v jeho strede, nech odídu, a tí, čo sú na vidieku, nech doň nevstupujú.“ (Lukáš 21:20, 21) Tieto pokyny boli jasné a Ježišovi nasledovníci ich brali vážne.

Historik zo štvrtého storočia Eusebius z Cézarey uvádza, že kresťania v celej Judei konali podľa Ježišovej výstrahy. Keď Rimania prerušili prvé obliehanie Jeruzalema v roku 66 n. l., mnohí židovskí kresťania odišli do pohanského mesta Pella v rímskej provincii Perea. Keďže si uvedomovali závažnosť svojej doby a konali podľa Ježišovho varovania, unikli tomu, čo bolo opísané ako „jedno z najhroznejších obliehaní v celých dejinách“.

Dnes je potrebná podobná ostražitosť. Potrebné je aj urobiť konkrétne kroky. Nasledujúci článok vysvetlí prečo.

[Prameň ilustrácie na strane 3]

Godo-Foto, West Stock