Pyšný regent stráca ríšu
„KRÁĽ Balsazár,“ napísal prorok Daniel, „urobil veľkú hostinu pre tisíc svojich šľachticov a pred tým tisícom pil víno.“ Počas hostiny sa však kráľovi „zmenila farba jeho tváre a začali ho ľakať jeho myšlienky a oslabli mu bederné kĺby a jeho kolená sa udierali o seba“. Ešte v tú istú noc „bol chaldejský kráľ Balsazár zabitý a kráľovstvo dostal Dárius Médsky“. — Daniel 5:1, 6, 30, 31.
Kto bol Balsazár? Čo viedlo k tomu, že začal byť nazývaný „chaldejským kráľom“? Aké bolo jeho presné postavenie v Novobabylonskej ríši? A ako prišiel o túto ríšu?
Regent, alebo kráľ?
Daniel sa zmieňuje o Nabuchodonozorovi ako o otcovi Balsazára. (Daniel 5:2, 11, 18, 22) No tento vzťah nie je doslovný. Kniha Nabonidus and Belshazzar od Raymonda P. Doughertyho uvádza, že Nabuchodonozor bol zrejme Balsazárovým starým otcom zo strany jeho matky Nitokris. Mohlo by to byť aj tak, že Nabuchodonozor ako kráľovský predok bol jednoducho „otcom“ Balsazára, pokiaľ ide o trón. (Porovnaj 1. Mojžišovu 28:10, 13.) V každom prípade nápisy v klinovom písme na niekoľkých hlinených valcoch objavených v južnom Iraku v 19. storočí hovoria, že Balsazár bol najstarším synom Nabonida, babylonského kráľa.
Keďže správa v Danielovi 5. kapitole sa sústreďuje na udalosti, ktoré sa odohrali v noci roku 539 pred n. l., keď padol Babylon, neuvádza sa v nej, ako Balsazár získal kráľovskú moc. Ale archeologické zdroje nám poskytujú určitú predstavu o vzťahu medzi Nabonidom a Balsazárom. „Babylonské texty odhaľujú, že Nabonid bol excentrický vládca,“ hovorí Alan Millard, archeológ a uznávaný odborník na staroveké semitské jazyky. Millard dodáva: „Hoci neprehliadal bohov Babylona... značnú pozornosť venoval bohu mesiaca v dvoch iných mestách, v Ure a v Hárane. Počas niekoľkých rokov vlády Nabonid ani nežil v Babylone; žil vo vzdialenej oáze Teima [alebo Téma] v severnej Arábii.“ Nabonid zjavne strávil veľkú časť obdobia svojej vlády mimo hlavného mesta Babylona. Počas jeho neprítomnosti bola Balsazárovi zverená správna autorita.
Na Balsazárovo skutočné postavenie vrhá viac svetla jeden klinopisný dokument označený ako „Veršovaná správa o Nabonidovi“. Uvádza sa v ňom: „[Nabonid] zveril ,Tábor‘ svojmu najstaršiemu (synovi), prvorodenému, vojská po celej krajine podriadil jeho (veleniu). Nechal (všetko) tak a zveril kraľovanie jemu.“ Teda Balsazár bol regentom čiže zástupcom neprítomného panovníka.
Môže byť však regent považovaný za kráľa? Socha jedného starovekého panovníka, ktorá bola v 70. rokoch 20. storočia nájdená v severnej Sýrii, ukazuje, že nebolo nič nezvyčajné, ak sa panovník nazýval kráľom, hoci mal očividne nižší titul. Socha zobrazovala jedného panovníka Gozanu a boli na nej nápisy v asýrčine a aramejčine. Asýrsky nápis nazýval tohto muža miestodržiteľom Gozanu, ale paralelný aramejský nápis ho nazýval kráľom. Takže nebolo nič neobvyklé, že Balsazár bol v oficiálnych babylonských textoch nazývaný korunným princom, kým v Danielovom aramejskom spise bol nazvaný kráľom.
Spoločná vláda Nabonida a Balsazára trvala až do posledných dní Novobabylonskej ríše. Preto v tú noc, keď padol Babylon, Balsazár ponúkol Danielovi, že ho urobí tretím panovníkom v kráľovstve, nie druhým. — Daniel 5:16.
Sebaistý a pyšný regent
Posledné udalosti Balsazárovej vlády naznačujú, že tento princ bol veľmi sebaistý a pyšný. Keď 5. októbra 539 pred n. l. nadišiel koniec jeho vlády, Nabonid, ktorý medzitým utrpel porážku od médo-perzských vojsk, sa ukrýval v Borsippe. A Babylon samotný bol obliehaný. Ale Balsazár sa cítil v meste obkolesenom masívnymi múrmi taký bezpečný, že v tú noc usporiadal „veľkú hostinu pre tisíc svojich šľachticov“. Herodotos, grécky historik z piateho storočia pred n. l., hovorí, že vnútri mesta ľudia „v tom čase tancovali a dobre sa zabávali“.
Vonku za babylonskými múrmi však bdela médo-perzská armáda. Pod vedením Cýra odklonila vody rieky Eufrat, ktorá tiekla stredom mesta. Cýrovi vojaci boli pripravení prebrodiť koryto rieky, hneď ako hladina vody dostatočne poklesne. Vyšli na svah a vstúpili do mesta otvorenými medenými bránami v hradbách pozdĺž nábrežia.
Keby si Balsazár všímal aktivitu mimo mesta, mohol dať zavrieť medené brány, zhromaždiť svojich silných mužov na múroch pozdĺž riečneho brehu a chytiť nepriateľa do pasce. Namiesto toho arogantný Balsazár pod vplyvom vína žiadal, aby mu priniesli nádoby z Jehovovho chrámu. Potom z nich on, jeho hostia, jeho manželky a konkubíny opovážlivo pili, a pritom chválili babylonských bohov. Náhle sa zázrakom objavila ruka a začala písať na stenu paláca. Preľaknutý Balsazár si zavolal svojich mudrcov, aby mu vysvetlili toto posolstvo. Ale „neboli dosť spôsobilí, aby prečítali písmo alebo oznámili kráľovi výklad“. Napokon ,priviedli pred kráľa Daniela‘. Jehovov odvážny prorok pod božskou inšpiráciou odhalil význam zázračného posolstva, ktorým predpovedal pád Babylona do rúk Médov a Peržanov. — Daniel 5:2–28.
Médovia a Peržania sa ľahko zmocnili mesta a Balsazár tej noci zahynul. Jeho smrťou a zrejmou Nabonidovou kapituláciou Cýrovi sa skončila vláda Novobabylonskej ríše.
[Obrázok na strane 8]
Daniel vysvetľuje posolstvo záhuby Babylonskej ríše