Odolá tvoje dielo ohňu?

„Nech každý dáva stále pozor, ako na [tom základe] stavia.“ — 1. KORINŤANOM 3:10.

1. Akú nádej prechovávajú verní kresťania, pokiaľ ide o perspektívnych učeníkov?

KRESŤANSKÝ manželský pár hľadí na svoje novorodeniatko. Zvestovateľ Kráľovstva vidí na tvári človeka študujúceho Bibliu výraz horlivosti a záujmu. Kresťanský starší vyučujúci z pódia si v publiku všimne nového záujemcu, ktorý si s nadšením vyhľadáva texty v Biblii. Títo verní služobníci Jehovu majú srdcia naplnené nádejou. Nemôžu sa vyhnúť otázke: ,Bude tento človek milovať Jehovu a slúžiť mu — a zostane verný?‘ Samozrejme, také niečo neprichádza automaticky. Vyžaduje si to prácu.

2. Ako apoštol Pavol pripomenul hebrejským kresťanom dôležitosť vyučovacieho diela a k akému sebaskúmaniu by nás to mohlo podnietiť?

² Apoštol Pavol, ktorý sám bol majstrovským učiteľom, podčiarkol dôležitosť práce vyučovania a robenia učeníkov, keď napísal: „S ohľadom na čas [by ste] mali byť učiteľmi.“ (Hebrejom 5:12) Kresťania, ktorých oslovil, urobili malý pokrok vzhľadom na to, ako dlho už boli veriacimi. Nielenže neboli pripravení učiť druhých, ale potrebovali, aby im boli pripomínané základné črty pravdy. Dnes všetci urobíme dobre, ak z času na čas prehodnotíme svoje učiteľské schopnosti a zistíme, v čom sa môžeme zlepšiť. Ide o život ľudí. Čo môžeme urobiť?

3. a) K čomu apoštol Pavol prirovnal proces robenia kresťanského učeníka? b) Akú veľkú výsadu máme ako kresťanskí stavitelia?

³ V rozšírenom znázornení Pavol pripodobnil robenie učeníkov k procesu výstavby budovy. Začal slovami: „Sme Božími spolupracovníkmi. Vy ste Božie obrábané pole, Božia stavba.“ (1. Korinťanom 3:9) Teda zúčastňujeme sa na stavebnej práci, ktorá súvisí s ľuďmi; pomáhame vybudovať z nich Kristových učeníkov. Robíme to ako spolupracovníci Toho, ktorý „postavil všetko“. (Hebrejom 3:4) Aká je to výsada! Pozrime sa, ako nám Pavlove inšpirované rady adresované Korinťanom môžu pomôcť, aby sme sa stali obratnejšími v našej práci. Sústredíme sa najmä na naše „umenie vyučovať“. — 2. Timotejovi 4:2.

Položiť správny základ

4. a) Akú úlohu v kresťanskom staviteľskom diele mal Pavol? b) Prečo možno povedať, že Ježiš i jeho poslucháči poznali dôležitosť dobrých základov?

⁴ Ak má byť budova stabilná a trvácna, potrebuje dobrý základ. Preto Pavol napísal: „Podľa Božej nezaslúženej láskavosti, ktorá mi bola daná, položil som základ ako múdry dielovedúci.“ (1. Korinťanom 3:10) Ježiš Kristus v podobnom znázornení hovoril o dome, ktorý vydržal v búrke, lebo jeho staviteľ si vybral pevný základ. (Lukáš 6:47–49) Ježiš vedel všetko o dôležitosti základov. Bol pri tom, keď Jehova zakladal zem.a (Príslovia 8:29–31) Aj Ježišovi poslucháči poznali hodnotu dobrých základov. Iba domy s dobrými základmi mohli vydržať náhle záplavy a zemetrasenia, ku ktorým v Palestíne niekedy dochádzalo. Aký základ mal však na mysli Pavol?

5. Kto je základom kresťanského zboru a ako to bolo predpovedané?

⁵ Pavol napísal: „Žiaden človek nemôže položiť iný základ ako ten, ktorý je položený, ktorým je Ježiš Kristus.“ (1. Korinťanom 3:11) To nebolo prvýkrát, čo bol Ježiš pripodobnený k základu. Aj Izaiáš 28:16 predpovedal: „Toto povedal Zvrchovaný Pán Jehova: ,Hľa, kladiem ako základ na Sione kameň, vyskúšaný kameň, drahocenný roh istého základu.‘“ Jehova si už dávno predsavzal, že jeho Syn sa stane základom kresťanského zboru. — Žalm 118:22; Efezanom 2:19–22; 1. Petra 2:4–6.

6. Ako Pavol položil vhodný základ pre korintských kresťanov?

⁶ Čo je základom pre kresťanov ako jednotlivcov? Ako povedal Pavol, pre pravého kresťana neexistuje nijaký iný základ ako ten, ktorý bol položený v Božom Slove — Ježiš Kristus. Pavol určite položil taký základ. V Korinte, kde bola filozofia vo veľkej vážnosti, sa nesnažil zapôsobiť na ľudí svetskou múdrosťou. Naopak, Pavol zvestoval „Krista pribitého na kôl“, ktorého národy zavrhli ako „pochabosť“. (1. Korinťanom 1:23) Učil, že Ježiš je ústrednou postavou v Jehovových predsavzatiach. — 2. Korinťanom 1:20; Kolosanom 2:2, 3.

7. Čo sa môžeme naučiť z toho, že Pavol sa o sebe zmienil ako o „múdrom dielovedúcom“?

⁷ Pavol poznamenal, že vyučuje „ako múdry dielovedúci“. Tento výrok nebol samoľúby. Bolo to iba uznanie nádherného daru, ktorý mu dal Jehova — daru v podobe možnosti organizovať a viesť dielo. (1. Korinťanom 12:28) Samozrejme, my dnes nemáme zázračné dary, aké dostali kresťania v prvom storočí. A možno sa ani nepovažujeme za talentovaných učiteľov. Ale v určitom dôležitom zmysle nimi sme. Zamyslime sa: Jehova nám dáva svojho svätého ducha, ktorý nám pomáha. (Porovnaj Lukáša 12:11, 12.) A máme Jehovovu lásku a poznanie základného učenia jeho Slova. To sú naozaj nádherné dary, ktoré môžeme využiť pri vyučovaní druhých. Buďme odhodlaní použiť ich na položenie správneho základu.

8. V akom zmysle kladieme Krista ako základ pre perspektívnych učeníkov?

⁸ Keď kladieme Krista ako základ, nevykresľujeme ho ako bezmocné dieťa v jasliach ani ako osobu rovnú Jehovovi v Trojici. Nie, takéto nebiblické predstavy tvoria základ pre falošných kresťanov. My, naopak, učíme, že Ježiš bol najväčší človek, ktorý kedy žil, že položil za nás svoj dokonalý život a že dnes je Jehovovým ustanoveným Kráľom, ktorý vládne v nebi. (Rimanom 5:8; Zjavenie 11:15) Našich záujemcov sa snažíme motivovať, aby kráčali v Ježišových šľapajach a napodobňovali jeho vlastnosti. (1. Petra 2:21) Chceme, aby boli hlboko pohnutí Ježišovou horlivosťou pre službu, jeho súcitom k poníženým a utláčaným, jeho milosrdenstvom voči hriešnikom zdrveným ťarchou vlastnej viny a jeho neochvejnou odvahou zoči-voči skúškam. Naozaj, Ježiš je vynikajúcim základom. Ale čo prichádza na rad potom?

Stavať zo správneho materiálu

9. Hoci Pavol v prvom rade kládol základ, aký záujem prejavoval o tých, čo prijali pravdu, ktorú učil?

⁹ Pavol napísal: „Ak niekto stavia na ten základ zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu, dielo každého sa stane zjavným, lebo ho ten deň ukáže, pretože bude odhalené ohňom; a ten oheň ukáže, akého druhu je dielo každého.“ (1. Korinťanom 3:12, 13) Čo tým Pavol myslel? Všimnime si, čo viedlo k napísaniu týchto slov. Pavol v prvom rade kládol základ. Na svojich misionárskych cestách putoval z mesta do mesta a kázal mnohým, ktorí nikdy nepočuli o Kristovi. (Rimanom 15:20) Keď ľudia prijímali pravdu, ktorú učil, vznikali zbory. Pavol sa hlboko zaujímal o týchto verných. (2. Korinťanom 11:28, 29) No jeho poverenie si vyžadovalo, aby cestoval ďalej. Preto po 18 mesiacoch, keď kládol základ v Korinte, odišiel, aby kázal v iných mestách. No stále sa veľmi zaujímal o to, ako druhí pokračujú v diele, ktoré tam vykonal. — Skutky 18:8–11; 1. Korinťanom 3:6.

10, 11. a) Ako Pavol postavil do protikladu odlišné druhy stavebného materiálu? b) Aké typy doslovných budov pravdepodobne existovali v starovekom Korinte? c) Aké typy budov skôr odolajú ohňu a aký názorný príklad to poskytuje tým, čo robia kresťanských učeníkov?

¹⁰ Zdá sa, že niektorí, čo stavali na základe, ktorý položil Pavol v Korinte, neodvádzali dobrú prácu. Aby Pavol odhalil, v čom je problém, dáva do protikladu dva druhy stavebného materiálu: zlato, striebro a drahokamy na jednej strane a drevo, seno a slamu na druhej strane. Stavbu možno postaviť z kvalitného, trvácneho, ohňovzdorného materiálu; ale dá sa postaviť aj narýchlo, z ľahko dostupného, provizórneho a horľavého materiálu. V takom veľkom meste ako Korint bolo nepochybne množstvo budov obidvoch typov. Boli tam impozantné chrámy z masívnych, drahých kusov kameňa, možno s fasádou dekorovanou sčasti zlatom a striebrom.b Tieto trvácne budovy sa pravdepodobne majestátne vypínali nad okolitými chatrčami, búdami a trhovými stánkami vyrobenými z neopracovaných drevených dosák, pokrytými slamou.

¹¹ Čo by sa stalo s týmito budovami pri požiari? Odpoveď je dnes rovnako jednoznačná, ako bola v Pavlovej dobe. Mesto Korint bolo v roku 146 pred n. l. dobyté a podpálené rímskym generálom Mummiom. Mnoho stavieb z dreva, sena alebo slamy určite zhorelo do tla. A čo sa stalo s mohutnými budovami z kameňa, ktoré boli zdobené striebrom a zlatom? Tie sa nepochybne zachovali. Pavlovi poslucháči v Korinte zrejme každý deň prechádzali okolo takých budov — hrdých kamenných svedkov pohrôm, ktoré už dávno zrovnali so zemou menej trvanlivé okolité stavby. Ako živo teda Pavol znázornil svoju myšlienku! Keď vyučujeme druhých, mali by sme sa na seba pozerať ako na staviteľov. Chceme pracovať s čo najlepšími a najtrvácnejšími materiálmi. Potom bude pravdepodobnejšie, že naše dielo vydrží. Čo patrí medzi tieto trvácne materiály a prečo je životne dôležité používať ich?

Odolá tvoje dielo ohňu?

12. V akých ohľadoch niektorí korintskí kresťania stavali nedbalo?

¹² Pavol zjavne vedel, že niektorí kresťania v Korinte sú zlí stavitelia. Kde bola chyba? Ako ukazuje kontext, zbor bol sužovaný rozvratníctvom, obdivovaním ľudských osobností napriek tomu, že tým bola ohrozená jednota zboru. Niektorí hovorili: „Ja patrím k Pavlovi,“ zatiaľ čo druhí zdôrazňovali: „Ja [patrím] k Apollovi.“ Niektorí mali zjavne príliš vysokú mienku o svojej múdrosti. Prirodzene, výsledkom bola atmosféra telesného zmýšľania, duchovnej nezrelosti a rozšírili sa „žiarlivosť a spor“. (1. Korinťanom 1:12; 3:1–4, 18) Tieto postoje sa istotne odzrkadľovali aj vo vyučovaní, ktoré prebiehalo v zbore i v službe. Výsledkom bolo to, že ich dielo robenia učeníkov bolo nedbalé, tak ako stavebné dielo z podradných materiálov. V „ohni“ by nevydržalo. O akom ohni hovoril Pavol?

13. Čo predstavuje oheň v Pavlovom znázornení a čoho by si mali byť vedomí všetci kresťania?

¹³ Je oheň, ktorému v živote čelíme všetci — skúšky našej viery. (Ján 15:20; Jakub 1:2, 3) Kresťania v Korinte potrebovali vedieť, tak ako to potrebujeme vedieť aj my dnes, že každý, koho vyučujeme pravdu, bude skúšaný. Ak vyučujeme nekvalitne, môže to mať žalostné následky. Pavol varoval: „Ak niečie dielo, ktoré na ňom postavil, zostane, získa odmenu; ak niečie dielo zhorí, utrpí škodu, ale on sám bude zachránený; avšak bude to ako cez oheň.“c — 1. Korinťanom 3:14, 15.

14. a) Ako by mohli tí, čo robia kresťanských učeníkov, ,utrpieť škodu‘ a ako by mohli dospieť k záchrane akoby cez oheň? b) Ako môžeme znížiť riziko utrpenia škody na minimum?

¹⁴ To sú naozaj slová vedúce k triezvosti! Je veľmi bolestné, keď sa niekomu snažíme pomôcť, aby sa stal učeníkom, a potom vidíme, ako sa poddáva pokušeniu alebo prenasledovaniu a nakoniec opúšťa cestu pravdy. Aj Pavol to uznáva, keď hovorí, že v takých prípadoch utrpíme škodu. Takáto skúsenosť môže byť natoľko bolestná, že naša záchrana je opísaná ako „cez oheň“ — ako keď človek príde pri požiari o všetko a sám sotva unikne. No ako môžeme my sami znížiť riziko straty na minimum? Stavajme z trvácnych materiálov! Ak vyučujeme svojich záujemcov tak, aby to zapôsobilo na ich srdce a podnietilo ich to ceniť si drahocenné kresťanské vlastnosti, ako je múdrosť, rozlišovacia schopnosť, bázeň pred Jehovom a skutočná viera, potom staviame z trvácnych, ohňovzdorných materiálov. (Žalm 19:9, 10; Príslovia 3:13–15; 1. Petra 1:6, 7) Tí, ktorí získajú také vlastnosti, budú ďalej konať Božiu vôľu; majú istú nádej, že zostanú žiť navždy. (1. Jána 2:17) Ako však môžeme Pavlovo znázornenie uplatniť v praxi? Zamyslime sa nad niekoľkými príkladmi.

15. Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme staviteľské dielo vykonávali nedbalo, pokiaľ ide o našich záujemcov?

¹⁵ Keď vyučujeme záujemcov na biblických štúdiách, nikdy by sme nemali vyvyšovať ľudí viac ako Jehovu Boha. Naším cieľom nie je učiť ich, aby sa pozerali na nás ako na hlavný zdroj múdrosti. Chceme, aby sa o vedenie obracali na Jehovu, jeho Slovo a jeho organizáciu. Preto na ich otázky neodpovedáme vlastnými názormi. Naopak, učíme ich hľadať odpovede pomocou Biblie a publikácií, ktoré poskytuje „verný a rozvážny otrok“. (Matúš 24:45–47) Z podobných dôvodov si dávame pozor, aby sme si záujemcov neprivlastňovali. Nemali by sme sa hnevať, keď iní kresťania prejavujú o nich záujem, ale naopak, mali by sme záujemcov povzbudzovať, aby sa ,rozšírili‘ vo svojej náklonnosti a spoznali a vážili si čo najviac členov zboru. — 2. Korinťanom 6:12, 13.

16. Ako môžu starší stavať z ohňovzdorných materiálov?

¹⁶ Aj kresťanskí starší majú veľmi dôležitú úlohu pri budovaní učeníkov. Keď vyučujú v zbore, snažia sa stavať z ohňovzdorných materiálov. Starší ako jednotlivci majú rôzne vyučovacie schopnosti, rôzne skúsenosti a sú odlišnými osobnosťami, ale tieto rozdiely nevyužívajú na to, aby viedli nasledovníkov za sebou. (Porovnaj Skutky 20:29, 30.) Nevieme presne, prečo niektorí v Korinte hovorili: „Ja patrím k Pavlovi“ alebo „Ja k Apollovi“. Ale môžeme si byť istí, že ani jeden z týchto verných starších nepodporoval takéto rozvratnícke zmýšľanie. Pavlovi takéto názory nelichotili; energicky ich odmietal. (1. Korinťanom 3:5–7) Podobne aj dnes starší pamätajú na to, že pasú „Božie stádo“. (1. Petra 5:2) Je to stádo, ktoré nepatrí žiadnemu človeku. Preto sa starší zásadne stavajú proti akejkoľvek tendencii, aby jeden muž panoval či už nad stádom, alebo v rade starších. Pokiaľ sú starší motivovaní pokornou túžbou slúžiť zboru, pôsobiť na srdcia a pomáhať ovciam slúžiť Jehovovi celou dušou, stavajú z ohňovzdorných materiálov.

17. Ako sa kresťanskí rodičia snažia stavať z ohňovzdorných materiálov?

¹⁷ Aj kresťanskí rodičia sa hlboko zaujímajú o túto záležitosť. Ako dychtivo túžia po tom, aby ich deti žili večne! Preto sa tak usilovne snažia „vštepiť“ zásady Božieho Slova do sŕdc svojich detí. (5. Mojžišova 6:6, 7) Chcú, aby ich deti poznali pravdu nielen ako zoznam pravidiel alebo výpočet faktov, ale ako plnohodnotnú, odmeňujúcu a radostnú cestu života. (1. Timotejovi 1:11) Aby milujúci rodičia mohli vybudovať zo svojich detí verných Kristových učeníkov, snažia sa používať ohňovzdorné materiály. Trpezlivo pracujú so svojimi deťmi a pomáhajú im vykoreňovať vlastnosti, ktoré Jehova nenávidí, a pestovať si vlastnosti, ktoré miluje. — Galaťanom 5:22, 23.

Kto nesie zodpovednosť?

18. Keď učeník zavrhne zdravé učenie, prečo to nemusí byť nevyhnutne chyba tých, čo sa ho snažili učiť a školiť?

¹⁸ Tento rozbor vyvoláva jednu dôležitú otázku. Ak niekto, komu sa snažíme pomáhať, odpadne od pravdy, znamená to, že sme ako učitelia zlyhali — že sme určite stavali z nekvalitných materiálov? Nemusí to tak byť. Pavlove slová nám jednoznačne pripomínajú, že budovať učeníkov je veľká zodpovednosť. Chceme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme stavali dobre. Ale Božie Slovo nehovorí, že nesieme celú zodpovednosť, a že keď sa tí, ktorým sa snažíme pomôcť, odvrátia od pravdy, nesieme bremeno viny my. Okrem našej úlohy staviteľov tu zohrávajú úlohu aj iné činitele. Napríklad všimnime si, čo hovorí Pavol o učiteľovi, ktorý odviedol nekvalitnú prácu v tomto staviteľskom diele: „Utrpí škodu, ale on sám bude zachránený.“ (1. Korinťanom 3:15) Keďže tento učiteľ nakoniec môže získať záchranu — hoci kresťanská osobnosť, ktorú sa snažil vybudovať vo svojom záujemcovi, akoby „zhorela“ v ohnivej skúške —, čo z tohto musíme vyvodiť? Určite to, že prvoradú zodpovednosť za to, či záujemca zostane verný alebo nie, nesie z Jehovovho pohľadu sám záujemca.

19. Čo budeme rozoberať v nasledujúcom článku?

¹⁹ Osobná čiže individuálna zodpovednosť je veľmi dôležitá vec. Dotýka sa každého z nás. Čo o tom učí Biblia? Tým sa bude zaoberať nasledujúci článok.

[Poznámky pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Čo je „základom“ pre pravého kresťana a ako sa kladie tento základ?

◻ Čo sa môžeme naučiť z odlišných druhov stavebného materiálu?

◻ Čo predstavuje „oheň“ a ako by mohol spôsobiť, že niektorí by ,utrpeli škodu‘?

◻ Ako môžu biblickí učitelia, starší a rodičia stavať z ohňovzdorných materiálov?

[Obrázok na strane 9]

V mnohých starovekých mestách stáli vedľa seba ohňovzdorné kamenné budovy a chatrnejšie stavby