Stále pracuj na svojej záchrane!
„Milovaní... stále pracujte na svojej záchrane s bázňou a chvením.“ — FILIPANOM 2:12.
1, 2. Aké populárne názory vedú mnohých ľudí k pocitu, že nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, ako sa bude vyvíjať ich život?
„NARODILI ste sa už takí?“ Táto otázka sa nedávno objavila na titulnej strane jedného populárneho časopisu. Pod týmto titulkom bolo uvedené: „Osobnosť, temperament, dokonca životné rozhodnutia. Nové štúdie ukazujú, že to všetko je hlavne vo vašich génoch.“ Také tvrdenia môžu v niektorých ľuďoch vyvolať pocit, že svoj život môžu ovplyvniť len málo.
2 Ďalší majú obavy, že zlá rodičovská výchova alebo zlé metódy učiteľov ich v určitom zmysle predurčili na nešťastný život. Možno sa cítia odsúdení na to, aby opakovali chyby svojich rodičov, aby konali podľa svojich najhorších popudov, aby sa stali nevernými Jehovovi — skrátka, aby robili zlé rozhodnutia. Učí niečo také Biblia? Niektorí nábožensky založení ľudia tvrdia, že Biblia to učí — v podobe náuky o predurčení. Podľa tejto náuky Boh už dávno vopred predurčil každú udalosť v tvojom živote.
3. Aké povzbudzujúce posolstvo obsahuje Biblia, čo sa týka našej schopnosti prevziať zodpovednosť za svoju budúcnosť?
3 Všetky tieto myšlienky obsahujú v podstate jedno posolstvo: Máš malú možnosť výberu, malú možnosť ovplyvniť to, ako sa bude vyvíjať tvoj život. To je určite posolstvo, ktoré človeka zbavuje odvahy, a strata odvahy situáciu len zhoršuje. Príslovia 24:10 hovoria: „Stratil si odvahu v deň tiesne? Tvojej sily bude málo.“ Naproti tomu môžeme načerpať odvahu, keď sa dozvieme, že podľa Biblie môžeme ,pracovať na svojej záchrane‘. (Filipanom 2:12) Ako si môžeme posilniť dôveru v toto pozitívne biblické učenie?
„Staviteľské“ dielo, ktoré vykonávame sami na sebe
4. Hoci 1. Korinťanom 3:10–15 hovorí o stavaní z ohňovzdorných materiálov, čo to neznamená?
4 Zamyslime sa nad znázornením apoštola Pavla, ktoré sa nachádza v 1. Korinťanom 3:10–15. Pavol tam hovorí o kresťanskom staviteľskom diele a princíp jeho znázornenia možno uplatniť, keď slúžime druhým i keď pracujeme sami na sebe. Naznačuje snáď Pavol, že to, či sa učeník nakoniec rozhodne slúžiť Jehovovi a či sa tohto rozhodnutia drží, je výlučne zodpovednosťou toho, kto ho vyučoval a školil? Nie. Pavol zdôraznil dôležitosť toho, aby učiteľ konal staviteľské dielo čo najkvalitnejšie. Ale ako sme sa dozvedeli v predchádzajúcom článku, nehovoril, že záujemca alebo učeník nemá v tejto veci možnosť voľby. Pravda, Pavlovo znázornenie sa sústreďuje na prácu, ktorú vykonávame v prípade druhých, nie pri budovaní samých seba. Vidno to z Pavlových slov, že neporiadne staviteľské dielo je zničené, ale staviteľ sám je zachránený. No Biblia občas tento slovný obraz používa aj na prácu, ktorú robíme sami na sebe.
5. Ktoré biblické texty ukazujú, že kresťania musia konať „staviteľské“ dielo sami na sebe?
5 Všimnime si napríklad Júdu 20, 21: „Vy, milovaní, tým, že sa budujete v svojej najsvätejšej viere a modlíte sa so svätým duchom, zachovávajte sa v Božej láske.“ Júda tu používa na ,budovanie‘ rovnaké grécke slovo, aké používa Pavol v 1. Korinťanom v 3. kapitole, ale Júda tu zjavne chce povedať, aby sme sa sami budovali na základe našej viery. Lukáš v zázname Ježišovho znázornenia o mužovi, ktorý svoj dom založil na skalnom masíve, používa rovnaké grécke slovo pre „základ“ ako Pavol v znázornení o stavbe kresťana. (Lukáš 6:48, 49) Pavol tiež používa obraz pevného „založenia“, keď nabáda svojich spolukresťanov, aby robili duchovné pokroky. Áno, Božie Slovo učí, že „staviteľské“ dielo konáme aj sami na sebe. — Efezanom 3:15–19; Kolosanom 1:23; 2:7.
6. a) Znázorni, ako je každý kresťanský učeník výsledkom spoločného stavebného projektu. b) Akú zodpovednosť má každý učeník ako jednotlivec?
6 Je budovanie kresťana prácou jedného človeka? Nuž, predstavme si, že by si sa rozhodol postaviť dom. Navštíviš architekta, aby ti zhotovil plány. Hoci máš v úmysle vykonať veľkú časť práce sám, najmeš si staviteľa, ktorý bude s tebou spolupracovať a poradí ti najlepšie stavebné metódy. Ak položí pevný základ, pomôže ti porozumieť plánom, navrhne nákup najlepšieho materiálu, a veľa ťa naučí aj o stavaní, pravdepodobne budeš súhlasiť s tým, že robí dobrú prácu. Ale čo keby si ignoroval jeho rady, nakupoval lacné alebo nekvalitné materiály, a navyše by si sa odchýlil od architektových plánov? Určite by si nemohol viniť staviteľa alebo architekta, keby sa dom zrútil! Tak aj každý kresťanský učeník je výsledným dielom spoločného stavebného projektu. Jehova je hlavným architektom. Podporuje verného kresťana, ktorý ako jeden z „Božích spolupracovníkov“ učí a buduje záujemcu. (1. Korinťanom 3:9) No úlohu tu hrá aj sám záujemca. V konečnom dôsledku je za svoj spôsob života zodpovedný on sám. (Rimanom 14:12) Ak chce mať znamenité kresťanské vlastnosti, musí tvrdo pracovať, aby ich získal a zabudoval do seba. — 2. Petra 1:5–8.
7. Aké nepriaznivé činitele ovplyvňujú niektorých kresťanov a čo môže týmto ľuďom priniesť útechu?
7 Znamená to teda, že genetika, prostredie a kvalita našich učiteľov je nevýznamná? Vôbec nie. Božie Slovo uznáva, že všetky tieto faktory sú dôležité a majú silný vplyv. Mnohé hriešne, negatívne tendencie sú vrodené a môže byť veľmi ťažké bojovať s nimi. (Žalm 51:5; Rimanom 5:12; 7:21–23) Na mladých môže mať rodičovská výchova a domáce prostredie obrovský vplyv — buď dobrý, alebo zlý. (Príslovia 22:6; Kolosanom 3:21) Ježiš odsúdil židovských náboženských vodcov za to, že ich učenie malo na ľudí zlý vplyv. (Matúš 23:13, 15) Dnes takéto faktory pôsobia na nás všetkých. Napríklad niektorí členovia Božieho ľudu zápasia s následkami zlého detstva. Títo ľudia potrebujú našu láskavosť a empatiu. A môžu čerpať útechu z biblického posolstva, že nie sú odsúdení na to, aby opakovali chyby svojich rodičov alebo aby sa preukázali ako neverní. Všimnime si, ako túto skutočnosť potvrdzujú životné príbehy niektorých kráľov v starovekom Judsku.
Judskí králi — robili vlastné rozhodnutia
8. Aký zlý príklad mal Jotám vo svojom otcovi, no ako sa rozhodol on sám?
8 Uzzijah sa stal judským kráľom už vo veku 16 rokov a panoval 52 rokov. Väčšinu tohto času „stále robil to, čo bolo priame v Jehovových očiach, podľa všetkého, čo robil jeho otec Amaciah“. (2. Kráľov 15:3) Jehova ho požehnal niekoľkými veľkolepými vojenskými víťazstvami. Žiaľ, úspech stúpol Uzzijahovi do hlavy. Spyšnel a vzbúril sa proti Jehovovi tým, že obetoval kadidlo na oltári v chráme, čo bola úloha vyhradená kňazom. Uzzijah bol prísne napomenutý, ale reagoval s hnevom. Nato bol pokorený — bol ranený malomocenstvom a bol nútený do konca života žiť v odlúčenosti. (2. Paralipomenon 26:16–23) Ako na to všetko reagoval jeho syn Jotám? Tento mladý muž mohol byť ľahko ovplyvnený svojím otcom a neprijať Jehovovo usmernenie. Aj ľud všeobecne mohol pôsobiť negatívnym vplyvom, keďže pokračoval v nesprávnych náboženských praktikách. (2. Kráľov 15:4) Ale Jotám urobil vlastné rozhodnutie. „Konal to, čo bolo správne v Jehovových očiach.“ — 2. Paralipomenon 27:2.
9. Aké dobré vplyvy pôsobili na Achaza, no ako sa vyvíjal jeho život?
9 Jotám panoval 16 rokov a po celý ten čas bol verný Jehovovi. Jeho syn Achaz mal teda vynikajúci príklad verného otca. A na Achaza pôsobili aj iné dobré vplyvy. Bol požehnaný tým, že žil v čase, keď v krajine aktívne prorokovali verní proroci Izaiáš, Hozeáš a Micheáš. No on urobil zlé rozhodnutie. „Nekonal to, čo bolo správne v Jehovových očiach, ako jeho predok Dávid.“ Urobil sochy Baala a uctieval ich, a dokonca upálil niektorých svojich synov v obetnom ohni pohanským bohom. Napriek tým najlepším vplyvom Achaz ako kráľ i ako služobník Jehovu katastrofálne zlyhal. — 2. Paralipomenon 28:1–4.
10. Akým otcom bol Achaz, no aké rozhodnutie urobil jeho syn Ezechiáš?
10 Z hľadiska čistého uctievania je ťažké predstaviť si horšieho otca, ako bol Achaz. No jeho syn Ezechiáš si nemohol vybrať otca! Malí synovia, ktorých Achaz zabil ako obeť Baalovi, boli pravdepodobne Ezechiášovi vlastní bratia. Odsúdilo toto desivé rodinné zázemie Ezechiáša na život v nevernosti voči Jehovovi? Naopak, Ezechiáš sa stal jedným z mála judských, naozaj veľkých kráľov — stal sa verným, múdrym a milovaným mužom. „Jehova dokázal, že je s ním.“ (2. Kráľov 18:3–7) Máme navyše dôvody veriť, že Ezechiáš ako mladý princ bol inšpirovaným pisateľom 119. žalmu. Ak je to naozaj tak, nie je ťažké pochopiť, prečo napísal tieto slová: „Moja duša nespala pre zármutok.“ (Žalm 119:28) Napriek žalostným ťažkostiam sa Ezechiáš nechal v živote viesť Jehovovým Slovom. Žalm 119:105 hovorí: „Tvoje slovo je lampou mojej nohe a svetlom môjmu chodníku.“ Áno, Ezechiáš urobil vlastné rozhodnutie — správne rozhodnutie.
11. a) Až do akej miery sa Manaše vzbúril proti Jehovovi napriek dobrému vplyvu svojho otca? b) Aké rozhodnutie urobil Manaše na sklonku svojho života a čo sa z toho môžeme naučiť?
11 Čo je však paradoxné, z jedného z najlepších judských kráľov pochádza jeden z najhorších. Ezechiášov syn Manaše podporoval modlárstvo, špiritizmus a násilie každého druhu v nebývalom rozsahu. Správa hovorí, že „Jehova stále hovoril Manašemu a jeho ľudu“, pravdepodobne prostredníctvom prorokov. (2. Paralipomenon 33:10) Podľa židovskej tradície Manaše reagoval tak, že dal Izaiáša rozpíliť. (Porovnaj Hebrejom 11:37.) Či už je to pravda, alebo nie, Manaše nepočúval žiadne božské výstrahy. Dokonca dal niektorých svojich synov zaživa upáliť ako obeť, tak ako to urobil jeho starý otec Achaz. A predsa, keď sa tento zlý muž neskôr v živote ocitol v tiesni, kajal sa a zmenil svoj spôsob počínania. (2. Paralipomenon 33:1–6, 11–20) Jeho príklad nás učí, že ani človek, ktorý sa v živote rozhodol veľmi zle, nemusí byť ešte celkom stratený. Môže sa zmeniť.
12. Ako protichodne sa rozhodli Amon a jeho syn Joziáš, pokiaľ ide o službu Jehovovi?
12 Manašeho syn Amon sa z pokánia svojho otca mohol veľa naučiť. Ale on urobil zlé rozhodnutie. Amon „spôsobil, aby pribúdalo previnenia“, až kým napokon nebol zavraždený. Jeho syn Joziáš bol osviežujúcim kontrastom. Joziáš sa zjavne rozhodol poučiť sa z toho, čo sa stalo jeho starému otcovi. Začal vládnuť, keď mal iba osem rokov. Už ako 16-ročný začal hľadať Jehovu a potom sa prejavil ako príkladný, verný kráľ. (2. Paralipomenon 33:20–34:5) Sám sa rozhodol — a bolo to správne rozhodnutie.
13. a) Čo sa môžeme naučiť z príkladu judských kráľov, ktorých sme spomenuli? b) Nakoľko dôležitá je rodičovská výchova?
13 Tento krátky prehľad o živote siedmich judských kráľov nám dáva mocné poučenie. V niektorých prípadoch mali najhorší z kráľov najlepších synov a naopak, najlepší králi mali najhorších synov. (Porovnaj Kazateľa 2:18–21.) To neznižuje význam rodičovskej výchovy. Rodičia, ktorí vychovávajú svoje deti podľa Jehovovej cesty, určite dávajú svojim potomkom tú najlepšiu príležitosť, aby sa stali vernými služobníkmi Jehovu. (5. Mojžišova 6:6, 7) No niektoré deti sa aj napriek veľkému úsiliu verných rodičov rozhodli kráčať zlou cestou. Ďalšie deti sa zas napriek veľmi zlému rodičovskému vplyvu rozhodli milovať Jehovu a slúžiť mu. S jeho požehnaním žijú úspešným životom. Premýšľaš niekedy o tom, ako to bude v tvojom prípade? Všimni si teda, ako ťa Jehova osobne uisťuje, že sa môžeš správne rozhodnúť!
Jehova ti verí!
14. Ako vieme, že Jehova rozumie našim obmedzeniam?
14 Jehova vidí všetko. Príslovia 15:3 hovoria: „Jehovove oči sú na každom mieste a neustále pozorujú zlých i dobrých.“ Kráľ Dávid povedal o Jehovovi: „Tvoje oči videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti, čo sa týka dní, keď boli tvorené a nebola ešte žiadna z nich.“ (Žalm 139:16) Teda Jehova vie, s akými negatívnymi sklonmi zápasíš — či už si ich zdedil, alebo získal následkom iných vplyvov, ktoré boli mimo tvojej kontroly. On presne vie, ako ťa tieto sklony ovplyvňujú. Tvojim obmedzeniam rozumie ešte lepšie ako ty sám. A je milosrdný. Nikdy od nás neočakáva viac, ako môžeme rozumne urobiť. — Žalm 103:13, 14.
15. a) Aký zdroj útechy existuje pre tých, ktorým bolo úmyselne ublížené? b) Akou zodpovednosťou poctil Jehova každého z nás?
15 Na druhej strane, Jehova nás nepovažuje za bezmocné obete okolností. Ak sme mali v minulosti zlé zážitky, môžeme nájsť útechu v istote, že Jehova nenávidí každé také úmyselne škodlivé konanie. (Žalm 11:5; Rimanom 12:19) Ale zbaví nás zodpovednosti, ak budeme vedome robiť zlé rozhodnutia? Nie. Jeho Slovo hovorí: „Každý ponesie svoj vlastný náklad.“ (Galaťanom 6:5) Jehova svojich inteligentných tvorov poctil tým, že každému zveril zodpovednosť robiť to, čo je správne, a slúžiť mu. Je to tak, ako povedal Mojžiš izraelskému národu: „Beriem dnes proti vám za svedkov nebesia a zem, že som ti predložil život a smrť, požehnanie a zlorečenie; a vyvolíš si život, aby si zostal nažive ty a tvoje potomstvo.“ (5. Mojžišova 30:19) Jehova dôveruje aj nám, že sa môžeme správne rozhodnúť. Ako to vieme?
16. Ako môžeme úspešne ,pracovať na svojej záchrane‘?
16 Všimnime si, čo napísal apoštol Pavol: „Preto, moji milovaní... stále pracujte na svojej záchrane s bázňou a chvením; lebo je to Boh, ktorý pre svoju záľubu vo vás pôsobí tak chcenie, ako i konanie.“ (Filipanom 2:12, 13) Pôvodné grécke slovo prekladané ako ,pracovať na‘ tu znamená priviesť niečo do úplnosti. Takže nikto z nás nie je odsúdený na to, aby zlyhal alebo sa vzdal. Jehova Boh musí dôverovať, že môžeme dokončiť dielo, ktoré nám zveril — dielo vedúce k našej záchrane —, lebo inak by neinšpiroval napísanie takého výroku. Ale ako v tom môžeme byť úspešní? Nezávisí to od našej vlastnej sily. Keby sme boli sami dostatočne silní, nebolo by potrebné, aby sme pociťovali ,bázeň a chvenie‘. Jehova však ,pôsobí v nás‘, keď jeho svätý duch pôsobí v našej mysli a srdci a pomáha nám ,chcieť i konať‘. Teda keď máme takú láskyplnú pomoc, je nejaký dôvod, prečo by sme nemali robiť v živote správne rozhodnutia a žiť podľa nich? Nie je! — Lukáš 11:13.
17. Aké zmeny môžeme urobiť sami na sebe a ako nám v tom pomáha Jehova?
17 Budeme musieť prekonávať prekážky — možno celoživotné zlé návyky a škodlivé vplyvy, ktoré mohli pokriviť naše zmýšľanie. No s pomocou Jehovovho ducha ich môžeme prekonať! Ako napísal Pavol kresťanom v Korinte, Božie Slovo je dostatočne mocné na to, aby zborilo aj ,silné opevnenia‘. (2. Korinťanom 10:4) Áno, Jehova nám môže pomôcť, aby sme urobili sami na sebe zásadné zmeny. Jeho Slovo nás nabáda, aby sme ,odložili starú osobnosť‘ a ,obliekli si novú osobnosť, ktorá bol stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti‘. (Efezanom 4:22–24) Môže nám Jehovov duch naozaj pomôcť urobiť také zmeny? Určite môže! Boží duch v nás vytvára ovocie — krásne, drahocenné vlastnosti, ktoré si všetci chceme pestovať. Prvou z nich je láska. — Galaťanom 5:22, 23.
18. Aké rozhodnutie je plne schopný urobiť každý uvažujúci človek a na čo by sme mali byť preto odhodlaní?
18 V tom je ukrytá veľká, oslobodzujúca pravda. Jehova Boh má neobmedzenú schopnosť prejavovať lásku a my sme vytvorení na jeho obraz. (1. Mojžišova 1:26; 1. Jána 4:8) Môžeme sa teda rozhodnúť, že budeme milovať Jehovu. A táto láska — nie náš skorší spôsob života, nie naše získané slabosti, nie náš zdedený sklon konať nesprávne — je kľúčom k našej budúcnosti. Láska k Jehovovi Bohu je to, čo potrebovali Adam s Evou, aby zostali verní v Edene. Táto láska je tým, čo každý z nás potrebuje, aby prežil Armagedon a obstál v záverečnej skúške na konci Kristovej tisícročnej vlády. (Zjavenie 7:14; 20:5, 7–10) Každý jeden z nás si za akýchkoľvek okolností môže takú lásku pestovať. (Matúš 22:37; 1. Korinťanom 13:13) Buďme teda rozhodnutí milovať Jehovu a stavať na tejto láske po celú večnosť.
Čo si o tom myslíš?
◻ Aké populárne názory sú v rozpore s pozitívnym učením Biblie o individuálnej zodpovednosti?
◻ Aké staviteľské dielo musí konať každý kresťan sám na sebe?
◻ Ako nám príklady judských kráľov ukazujú, že každý jednotlivec robí vlastné rozhodnutie?
◻ Ako nás Jehova uisťuje, že v živote môžeme urobiť správne rozhodnutia bez ohľadu na negatívne vplyvy okolo nás?
[Obrázok na strane 15]
Rozhoduje o tvojej budúcnosti genetika?
[Obrázok na strane 17]
Kráľ Joziáš sa napriek zlému príkladu svojho otca rozhodol slúžiť Bohu