Dárius — kráľ so zmyslom pre právo
JEDEN slávny kráľ sa kedysi takto pýšil svojimi staviteľskými činmi: „Babylon som ohradil silným múrom na východnej strane. Vykopal som vodnú priekopu... Z bitúmenu a tehál som vybudoval silný múr, ktorým tak ako horou nemožno pohnúť.“ Áno, babylonský kráľ Nabuchodonozor uskutočnil rozsiahly stavebný program a tvrdo pracoval na opevnení hlavného mesta svojej ríše. Ale mesto Babylon nakoniec nebolo také nedobytné, ako si tento kráľ predstavoval.
To sa ukázalo 5. októbra 539 pred n. l. Vtedy perzský kráľ Cýrus II., sprevádzaný vojskom Médie, dobyl Babylon a popravil jeho chaldejského vládcu Balsazára. Kto sa teraz stane prvým panovníkom tohto novodobytého mesta? Boží prorok Daniel, ktorý bol v meste, keď bolo dobyté, napísal: „Kráľovstvo dostal Dárius Médsky, ktorý mal asi šesťdesiatdva rokov.“ — Daniel 5:30, 31.
Kto bol Dárius? Akým bol kráľom? Ako zaobchádzal s prorokom Danielom, ktorý bol v zajatí v Babylone vyše 70 rokov?
KRÁĽ S HMLISTOU HISTÓRIOU
Historické informácie o Dáriovi Médskom sú obmedzené. Médovia nezanechali takmer žiadne písomné záznamy. Okrem toho, státisíce klinopisných tabuliek vykopaných na Strednom východe vykresľujú len neúplnú históriu, ktorá obsahuje mnoho nejasností. Iných starovekých svetských spisov sa zachovalo málo a od udalostí súvisiacich s Dáriom ich delí najmenej jedno storočie.
No doklady naznačujú, že po dobytí Ekbatany, hlavného mesta Médie, si perzský vládca Cýrus II. dokázal získať oddanosť Médov. Médovia a Peržania potom bojovali spoločne pod jeho velením. Spisovateľ Robert Collins v knihe The Medes and Persians (Médovia a Peržania) o ich vzťahu poznamenáva: „V čase mieru mali Médovia rovnaké postavenie ako Peržania. Často boli vymenúvaní do vysokých úradov v občianskej vláde a na vedúce miesta v perzskej armáde. Cudzinci hovorili o Médoch a Peržanoch bez toho, že by rozlišovali medzi víťazom a porazeným.“ Média tak spolu s Perziou vytvorila Médo-perzskú ríšu. — Daniel 5:28; 8:3, 4, 20.
Médovia rozhodne hrali významnú úlohu v dobytí Babylona. Písma predstavujú „Dária, Ahasverovho syna, zo semena Médov“ ako prvého kráľa Médo-perzskej ríše, ktorý vládol nad Babylonom. (Daniel 9:1) K jeho kráľovskej moci patrila autorita vydať nariadenie „podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý sa neruší“. (Daniel 6:8) To, čo Biblia hovorí o Dáriovi, nám poskytuje určitý obraz o jeho osobnosti a tiež to primerane vysvetľuje, prečo je o ňom nedostatok informácií vo svetských zdrojoch.
DANIEL V PRIAZNI
Krátko po tom, ako Dárius získal v Babylone moc, dosadil „stodvadsať satrapov, ktorí mali byť nad celým kráľovstvom“, ako hovorí Biblia, ,a nad nimi troch vysokých úradníkov, z ktorých jedným bol Daniel‘. (Daniel 6:1, 2) No Danielovo vysoké postavenie nesmierne klalo oči ostatným úradníkom. Jeho bezúhonnosť nepochybne často bránila korupcii a to pravdepodobne vyvolávalo ich nevraživosť. Vysokí úradníci museli pociťovať aj závisť, lebo kráľ prejavoval Danielovi priazeň a uvažoval, že ho urobí ministerským predsedom.
Dvaja úradníci a satrapovia v snahe ukončiť tento stav vymysleli právnu pascu. Prišli pred kráľa a predložili mu na podpis výnos, ktorý na 30 dní zakazoval predkladať „prosebnú žiadosť nejakému bohu alebo človeku“ okrem Dária. Žiadali, aby každý porušovateľ tohto zákona bol vrhnutý do jamy levov. Presvedčili Dária, že tento výnos budú schvaľovať všetci vysokí vládni úradníci, a zdalo sa, že tento návrh je prejavom ich lojálnosti voči kráľovi. — Daniel 6:1–3, 6–8.
Dárius výnos podpísal a čoskoro priamo pocítil jeho následky. Ako prvý porušil nariadenie Daniel, keďže sa ďalej modlil k Jehovovi Bohu. (Porovnaj Skutky 5:29.) Verný Daniel bol vhodený do jamy levov napriek kráľovým úprimným snahám nájsť spôsob, ako obísť tento nezmeniteľný výnos. Dárius vyjadril dôveru, že Danielov Boh má moc zachovať svojho proroka nažive. — Daniel 6:9–17.
Po bezsennej noci strávenej v pôste sa Dárius ponáhľal k jame levov. Aký bol rád, keď našiel Daniela nažive a bez zranenia! V rámci odvetného práva dal kráľ ihneď vhodiť Danielových žalobcov a ich rodiny do jamy levov. Vydal tiež výnos, že ,v každom panstve jeho kráľovstva sa majú ľudia triasť pred Danielovým Bohom a báť sa ho‘. — Daniel 6:18–27.
Je zrejmé, že Dárius si vážil Danielovho Boha i jeho náboženstvo a snažil sa rýchlo napraviť krivdu. No potrestanie Danielových žalobcov muselo vyvolať medzi ostatnými úradníkmi nevôľu. Okrem toho Dáriovo vyhlásenie, podľa ktorého sa všetci v kráľovstve mali ,báť Danielovho Boha‘, určite vzbudilo medzi mocným babylonským kňazstvom silný odpor. Keďže týmito činiteľmi boli istotne ovplyvnení aj pisári, nebolo by nič zvláštne, keby svetské záznamy boli pozmenené s cieľom zničiť informácie o Dáriovi. No aj táto krátka správa v knihe Daniel vykresľuje Dária ako vládcu so zmyslom pre spravodlivosť a právo.