Zmarenie lúpeže v západnej Afrike

Rozpráva Eunice Ebuhová

„Ozbrojení lupiči si naplánovali svoj útok na deň, v ktorom mávame u nás doma pravidelne zborové štúdium knihy. Bránu vtedy nechávame otvorenú dokorán, aby mohli bratia, sestry a záujemcovia vojsť. Lupiči pravdepodobne poznali naše zvyky a čas zhromaždenia. Vieme s istotou, že niekde ukradli auto a potom s ním čakali pri našej bráne presne v ten deň a v tom čase, keď mávame štúdium knihy.

Zhodou okolností práve v ten týždeň, keď prišli, sme mali návštevu krajského dozorcu. Namiesto zhromaždenia u nás doma sme preto mali zhromaždenie v sále Kráľovstva. Po zhromaždení bolo ešte stretnutie starších. Za normálnych okolností by som išla s deťmi domov, ale môj manžel, ktorý je zborový starší, nás požiadal, aby sme naňho počkali. Povedal, že to nebude trvať dlho. A tak sme čakali.

Potom sme zistili, že naše auto sa nedá naštartovať. Krajský dozorca s manželom neboli schopní ho opraviť. Ani automechanikovi, ktorého sme zavolali, sa to nepodarilo.

Deti preto museli ísť domov pešo. Po chvíli som išla aj ja. Domov som prišla okolo desiatej hodiny. Ani ja, ani deti sme nevošli do obytného komplexu autom, čo by si vyžadovalo otvoriť veľkú bránu.

Keď som vošla do spálne, začula som veľmi hlasný výstrel. Uvažovala som, čo sa asi deje. Chcela som zatelefonovať na políciu, ale telefón bol hluchý. Rýchlo som zbehla zamknúť oceľové vstupné dvere a potom som zamkla aj prostredné dvere. Zhasla som svetlá. Deti začali podliehať panike, a tak som im povedala, aby sa upokojili. Modlili sme sa spolu o Jehovovu ochranu. Medzitým bol môj manžel ešte stále pri sále Kráľovstva a snažil sa naštartovať auto.

Pozrela som sa von oknom a videla som muža ležiaceho na ulici pred bránou. Zdalo sa, že lupiči už odišli, a tak som vzala toho zraneného muža do môjho auta a rýchlo som ho odviezla do nemocnice. Bolo to nebezpečné, ale musela som niečo urobiť. Nanešťastie však tento muž na druhý deň zomrel.

Napriek tomu, že to bolo tragické, situácia sa mohla vyvinúť ešte horšie. Vďaka návšteve krajského dozorcu sme nemali štúdium knihy u nás doma. Pre poruchu auta sme nemohli ísť domov autom ako celá rodina. Môj manžel, ktorého by sa lupiči určite zmocnili, prišiel domov až veľmi neskoro. Tieto a iné faktory pôsobili v ten večer v náš prospech.

Jehova je našou pevnosťou a útočiskom. Je to tak, ako hovorí Písmo: ‚Ak sám Jehova nechráni mesto, nie je to nič platné, že stráž bdela.‘“ — Žalm 127:1.