Veľké rodiny zjednotené v službe Bohu

„Synovia sú dedičstvom od Jehovu,“ napísal žalmista. „plod brucha je odmena. Ako šípy v ruke mocného, takí sú synovia mladosti. Šťastný je ten telesne schopný muž, ktorý nimi naplnil tulec.“ — Žalm 127:3–5.

ÁNO, deti môžu byť skutočným požehnaním od Jehovu. A tak podobne ako lukostrelec nachádza uspokojenie, keď vie dať správny smer šípom, ktoré sú v jeho tulci, aj rodičia sú šťastní, keď dokážu viesť svoje deti po ceste, ktorá vedie k večnému životu. — Matúš 7:14.

V dávnej dobe bolo medzi Božím ľudom bežné, že rodiny mali svoj ‚tulec naplnený‘ mnohými deťmi. Pouvažuj napríklad o období, keď boli Izraeliti zajatcami v Egypte: „Synovia Izraela sa stali plodní a hromadili sa čo do množstva; a množili sa mimoriadne a mocneli, takže sa nimi naplnila krajina.“ (2. Mojžišova 1:7) Keď porovnáme, koľko bolo Izraelitov, keď prišli do Egypta, a koľko ich bolo, keď z neho vychádzali, vidíme, že rodiny s 10 deťmi sa zrejme rátali medzi priemerné rodiny!

Neskôr Ježiš vyrastal v rodine, ktorá sa dnes mnohým môže zdať početná. Jozef a Mária mali okrem prvorodeného Ježiša ďalších štyroch synov a niekoľko dcér. (Matúš 13:54–56) To, že mali tak veľa detí, pravdepodobne vysvetľuje, ako sa mohli Mária a Jozef vydať na spiatočnú cestu z Jeruzalema bez toho, aby spozorovali, že Ježiš v ich skupine chýba. — Lukáš 2:42–46.

Veľké rodiny dnes

Dnes sa mnohí kresťania rozhodli obmedziť veľkosť svojej rodiny z duchovných, ekonomických, spoločenských alebo iných dôvodov. Napriek tomu veľké rodiny zostávajú normou v mnohých spoločnostiach. Podľa publikácie The State of the World’s Children 1997 oblasťou s najvyššou pôrodnosťou je subsaharská Afrika. Tu má žena priemerne 6 detí.

Pre kresťanských rodičov vo veľkých rodinách nie je ľahké vychovať deti tak, aby milovali Jehovu, ale mnohým sa to darí. Úspech závisí od zjednotenia rodiny v čistom uctievaní. Slová apoštola Pavla adresované zboru v Korinte môžu rovnako uplatniť aj dnešné kresťanské rodiny. Pavol napísal: „Ale nabádam vás, bratia... aby ste všetci hovorili súhlasne, aby neboli medzi vami rozdelenia, ale aby ste boli pevne spojení rovnakou mysľou, rovnakým spôsobom myslenia.“ (1. Korinťanom 1:10) Ako sa dá dosiahnuť takáto jednota?

Rodičia musia byť duchovnými ľuďmi

Kľúčovým faktorom je, že rodičia musia byť úplne oddaní Bohu. Pouvažuj nad tým, čo Mojžiš povedal Izraelitom: „Počúvaj, ó, Izrael: Jehova, náš Boh, je jeden Jehova. A budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou životnou silou. A tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú na tvojom srdci; a budeš ich vštepovať svojmu synovi a hovoriť o nich, keď budeš sedieť v svojom dome i keď pôjdeš po ceste i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.“ — 5. Mojžišova 6:4–7.

Všimnime si, na čo Mojžiš poukázal — že Božie príkazy majú byť ‚na srdci‘ rodičov. Len tak budú rodičia dbať na to, aby pravidelne poskytovali duchovné poučovanie svojim deťom. V skutočnosti ak sú rodičia duchovne silní, budú horlivo poučovať svoje deti o duchovných veciach.

Aby sa niekto stal duchovným človekom a miloval Jehovu celým svojím srdcom, musí pravidelne čítať Božie Slovo, rozjímať o ňom a uplatňovať ho. Žalmista napísal, že ten, kto nachádza potešenie v Jehovovom zákone a kto si v ňom číta „vo dne i v noci“, „bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, ktorý dáva svoje ovocie v svojom období a ktorého lístie neuschýna, a všetko, čo robí, sa podarí“. — Žalm 1:2, 3.

Tak ako strom prináša dobré ovocie, ak je dôkladne zavlažovaný, aj duchovne dobre živené rodiny prinášajú zbožné ovocie na Jehovovu chválu. Dobrým príkladom je rodina brata Uwadiegwua zo západnej Afriky. Aj keď Uwadiegwu a jeho manželka majú osem detí, obaja slúžia ako pravidelní priekopníci, teda služobníci celým časom v organizácii Jehovových svedkov. Brat hovorí: „Naša rodina máva pravidelné rodinné biblické štúdium už vyše 20 rokov. Vyučovali sme deti z Božieho Slova odmalička, a to nie iba na rodinnom štúdiu, ale aj v službe a kdekoľvek inde. Všetky naše deti sú hlásateľmi dobrého posolstva o Kráľovstve a iba najmladšia dcéra, ktorá má šesť rokov, ešte nie je pokrstená.“

Spolupracovať ako tím

„Múdrosťou sa vybuduje domácnosť,“ hovorí Biblia. (Príslovia 24:3) Taká múdrosť vedie v rodine k tímovej spolupráci. „Kapitánom“ v rodinnom tíme je otec, jemu Boh určil úlohu hlavy domácnosti. (1. Korinťanom 11:3) Apoštol Pavol pod inšpiráciou zdôraznil, aká vážna je táto zodpovednosť, keď napísal: „Ak sa niekto nestará [po materiálnej i po duchovnej stránke] o tých, ktorí sú jeho vlastní a zvlášť o tých, ktorí sú členmi jeho domácnosti, istotne zaprel vieru a je horší ako človek bez viery.“ — 1. Timotejovi 5:8.

V súlade s touto radou z Božieho Slova sa kresťanskí manželia musia starať aj o duchovnosť svojich manželiek. Ak sú manželky zavalené domácimi prácami, ich duchovnosť tým trpí. V istej africkej krajine sa jeden novopokrstený kresťan sťažoval starším vo svojom zbore, že jeho manželka začína byť ľahostajná k duchovným veciam. Starší mu naznačili, že jeho manželka potrebuje praktickú pomoc. A tak brat začal pomáhať manželke s domácimi prácami. Trávil s ňou tiež viac času, aby jej pomohol zlepšiť sa v čítaní a v poznaní Biblie. Zareagovala dobre, a teraz je celá rodina zjednotená v službe Bohu.

Otcovia sa musia zaujímať aj o duchovnosť svojich detí. Pavol napísal: „Vy, otcovia, nedráždite svoje deti, ale ich vychovávajte v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní.“ (Efezanom 6:4) Keď rodičia dbajú na napomínanie nedráždiť svoje deti a zároveň na príkaz školiť ich, deti sa cítia súčasťou rodinného tímu. Výsledkom bude, že deti si budú viac pomáhať a povzbudzovať sa navzájom, aby dosiahli duchovné ciele.

Tímová práca znamená tiež poverovať deti duchovnými úlohami, keď sú na to pripravené. Jeden otec, kresťanský starší, ktorý má 11 detí, vstáva zavčas rána a vedie štúdium s niekoľkými deťmi predtým, ako odíde do práce. Odkedy sú staršie deti pokrstené, striedajú sa v pomoci svojim mladším bratom a sestrám, čo zahŕňa aj to, že majú podiel na ich biblickom školení. Otec na nich dozerá a chváli ich úsilie. Šesť detí už je pokrstených a ostatné smerujú k tomuto cieľu.

Dobrá komunikácia, spoločné ciele

Aby rodina bola zjednotená, veľmi dôležitá je láskyplná komunikácia a spoločné duchovné ciele. Gordon, kresťanský starší, ktorý žije v Nigérii, je otcom siedmich detí vo veku od 11 do 27 rokov. Šesť z nich je v priekopníckej službe ako ich rodičia. Najmladší syn, ktorý bol nedávno pokrstený, sa pravidelne zúčastňuje na diele robenia učeníkov spolu s ostatnými členmi rodiny. Dvaja dospelí synovia sú služobnými pomocníkmi v zbore.

Gordon viedol biblické štúdium s každým dieťaťom samostatne. Okrem toho majú ako rodina komplexný program biblického vzdelávania. Každé ráno sa stretnú, aby spoločne uvažovali o biblickom texte, a potom sa pripravujú na zborové zhromaždenie.

Jedným zo spoločných cieľov všetkých členov rodiny je prečítať si všetky články v časopisoch Strážna veža a Prebuďte sa! Nedávno si zaviedli zvyk denne čítať Bibliu. Vzájomné rozhovory o tom, čo sa dočítali, ich povzbudzujú, aby v tomto zvyku pokračovali.

Na rodinné biblické štúdium, ktoré majú každý týždeň, si už tak zvykli, že ho nikomu netreba pripomínať — každý sa naň teší. Počas rokov sa obsah, spôsob a dĺžka rodinného štúdia menili podľa veku a potrieb detí. Rodina tiež pestuje blízke vzťahy s inými vernými Božími služobníkmi a to malo na deti výborný vplyv.

Ako rodina robia veci spoločne a nájdu si čas aj na spoločný oddych. Raz do týždňa majú „rodinný večer“, dávajú si hádanky, hrajú rôzne hry, zasmejú sa na vhodných vtipoch, hrajú na klavíri, rozprávajú si príbehy alebo sa venujú iným formám oddychu. Občas zájdu na pláž alebo na iné zaujímavé miesto.

Spoliehať sa na Jehovu

Nič z toho, čo sme uviedli, nezmenšuje náročnosť starostlivosti o veľké rodiny. „Je to veľká výzva, byť dobrým otcom ôsmich detí,“ povedal jeden kresťan. „Potrebné je množstvo hmotného aj duchovného pokrmu. Musím tvrdo pracovať, aby som zarobil dosť peňazí a postaral sa o všetkých. Staršie deti už dospievajú a všetkých osem chodí do školy. Viem, že duchovné poučovanie je veľmi dôležité, ale niektoré moje deti sú tvrdohlavé a neposlušné. Zarmucujú ma, ale viem, že niekedy aj ja robím veci, ktoré zarmucujú Jehovovo srdce, a on mi odpúšťa. Preto musím trpezlivo pokračovať vo výchove svojich detí, kým samy nezískajú dostatočné porozumenie.

Snažím sa napodobňovať Jehovov príklad trpezlivosti, ktorú má voči nám, lebo si praje, aby všetci dospeli k pokániu. Študujem so svojou rodinou a niektoré naše deti pracujú na tom, aby mohli byť pokrstené. To, či táto snaha prinesie výsledky, nezáleží na mojej sile, tá je na to príliš malá. Snažím sa stále viac sa približovať k Jehovovi v modlitbe a uplatňovať príslovie, ktoré hovorí: ‚Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie. Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.‘ Jehova mi pomôže dovŕšiť školenie mojich detí.“ — Príslovia 3:5, 6.

Nikdy sa nevzdávaj!

Niekedy sa môže zdať, že výchova detí je nevďačná úloha, ale nikdy sa nevzdávaj! Vytrvalo pokračuj! Ak si tvoje deti necenia úsilie, ktoré vynakladáš, alebo naň nereagujú pozitívne, možno si ho ocenia neskôr. To, aby dieťa vyrástlo a stalo sa kresťanom prinášajúcim ovocie ducha, si vyžaduje určitý čas. — Galaťanom 5:22, 23.

Monica, ktorá pochádza z Kene, je z desiatich detí. Hovorí: „Rodičia nás vyučovali biblické pravdy už odmalička. Ocko s nami študoval kresťanské publikácie každý týždeň. Mal takú prácu, že sme nemohli študovať vždy v ten istý deň. Niekedy, keď prišiel z práce a my sme sa hrali vonku, povedal, aby sme do 5 minút všetci prišli dovnútra na biblické štúdium. Po štúdiu sme boli povzbudzovaní, aby sme kládli otázky alebo rozprávali o našich problémoch.

Uisťoval sa, či pestujeme spoločenstvo so zbožnými deťmi. Ocko pravidelne navštevoval učiteľov, aby sa ich spýtal na naše správanie. Raz sa dozvedel, že traja moji starší bratia sa bili s inými chlapcami a že sú občas hrubí. Ocko ich za také zlé správanie potrestal, ale našiel si tiež čas na to, aby im z Písiem vysvetlil, prečo sa majú správať zbožným spôsobom.

Naši rodičia nám ukazovali, ako môžeme mať čo najväčší úžitok zo zhromaždení, a to tak, že sa na ne pripravovali spolu s nami. Učili nás, ako sa stať zvestovateľmi, pomocou praktických predvedení u nás doma. Od detstva sme rodičov sprevádzali vo zvestovateľskej službe.

Dnes moji dvaja starší bratia slúžia ako zvláštni priekopníci, jedna sestra je pravidelná priekopníčka, ďalšia, ktorá je vydatá a má rodinu, je horlivou svedkyňou. Dve mladšie sestry — jedna 18- a druhá 16-ročná — sú pokrstenými zvestovateľkami. A rodičia ďalej vychovávajú aj dvoch najmladších bratov. Ja už tri roky slúžim v odbočke Jehovových svedkov v Keni. Milujem svojich rodičov a veľmi si ich vážim, lebo sú to duchovní ľudia a dali nám vynikajúci príklad.“

Bez ohľadu na to, koľko detí máte, nikdy sa nevzdávajte, keď im pomáhate kráčať po ceste k večnému životu. Keď Jehova požehná vaše úsilie, budete môcť povedať to, čo povedal apoštol Ján o svojich duchovných deťoch: „Nemám väčší dôvod k vďačnosti ako to, aby som počul, že moje deti chodia ďalej v pravde.“ — 3. Jána 4.