Konali Jehovovu vôľu

Najväčší človek preukazuje pokornú službu

JEŽIŠ vedel, že jeho posledné hodiny s apoštolmi budú vzácne. Zanedlho mal byť zatknutý a jeho viera mala byť skúšaná ako nikdy predtým. Uvedomoval si tiež, že ho čakajú veľké požehnania. Čoskoro mal byť povýšený na miesto po Božej pravici a mal dostať „meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno tých v nebi a tých na zemi a tých pod zemou“. — Filipanom 2:9, 10.

No ani úzkosť z blížiacej sa smrti, ani túžba po sľúbenej odmene neodviedli Ježišovu pozornosť od potrieb jeho apoštolov. „Miloval ich až do konca,“ zaznamenal neskôr Ján vo svojom evanjeliu. (Ján 13:1) A v týchto rozhodujúcich posledných hodinách svojho života ako dokonalého človeka dal Ježiš svojim apoštolom životne dôležité poučenie.

Poučenie o pokore

Apoštoli boli s Ježišom v hornej miestnosti v Jeruzaleme, kde slávili Pesach. Ježiš počul, ako sa predtým hádali o to, kto je medzi nimi najväčší. (Matúš 18:1; Marek 9:33, 34) Ježiš sa už s nimi o tom rozprával a snažil sa napraviť ich názor na to. (Lukáš 9:46) Teraz ich však Ježiš ešte dôraznejšie poučil tým, že zvolil iný prístup. Rozhodol sa nielen im o pokore hovoriť, ale im ju aj ukázať.

Ježiš „vstal od večere a odložil si vrchný odev“, píše Ján. „Vzal uterák a prepásal sa. Potom nalial vodu do umývadla a začal umývať nohy učeníkom a utierať ich uterákom, ktorým bol prepásaný.“ — Ján 13:4, 5.

V teplom podnebí starovekého Blízkeho východu ľudia zvyčajne nosili otvorené sandále, keď chodili po prašných cestách. Keď vchádzali do domu prostého človeka, hostiteľ, ktorý ich privítal, im poskytol nádoby a vodu, aby si mohli umyť nohy. V bohatších domoch bolo umývanie nôh úlohou otroka. — Sudcovia 19:21; 1. Samuelova 25:40–42.

V tejto hornej miestnosti neboli Ježiš a jeho apoštoli hosťami. Nebol tam žiaden hostiteľ, ktorý by im dal nádoby, a neboli tam ani otroci, ktorí by im umyli nohy. Apoštolom to bolo trápne, keď im Ježiš začal umývať nohy. Ten, ktorý bol medzi nimi najväčší, vykonával najpokornejšiu službu!

Peter najprv nechcel Ježišovi dovoliť, aby mu umyl nohy. Ale Ježiš mu povedal: „Ak ťa neumyjem, nemáš so mnou diel.“ Keď Ježiš doumýval nohy všetkým apoštolom, povedal: „Viete, čo som vám urobil? Oslovujete ma ‚Učiteľ‘ a ‚Pane‘, a správne hovoríte, lebo ním som. Ak som vám teda umyl nohy, hoci som Pán a Učiteľ, máte si aj vy navzájom umývať nohy. Lebo som vám dal príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som ja urobil vám.“ — Ján 13:6–15.

Ježiš nezaviedol nejaký obrad umývania nôh. Skôr chcel svojim apoštolom pomôcť, aby si osvojili nové zmýšľanie — založené na pokore a ochote vykonať v prospech svojich bratov aj tie najponižujúcejšie úlohy. Apoštoli to zjavne pochopili. Zamysli sa nad tým, čo sa stalo o niekoľko rokov neskôr, keď vznikla otázka o obriezke. Hoci došlo k ‚mnohým výmenám názorov‘, tí, ktorí boli prítomní, zachovali poriadok a úctivo si vypočuli názory jeden druhého. Navyše sa zdá, že tomuto zhromaždeniu predsedal učeník Jakub — nie jeden z apoštolov, ako by sme azda očakávali, keďže boli prítomní aj apoštoli. Tento detail v zázname knihy Skutky naznačuje, že apoštoli urobili v prejavovaní pokory pozoruhodný pokrok. — Skutky 15:6–29.

Poučenie pre nás

Tým, že Ježiš umyl svojim učeníkom nohy, dal mocné poučenie o pokore. Naozaj, kresťania by si nemali myslieť, že sú natoľko dôležití, že by im ostatní mali stále slúžiť, ani by nemali túžiť po čestnom a významnom postavení. Namiesto toho by sa mali riadiť vzorom Ježiša, ktorý „neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“. (Matúš 20:28) Teda nasledovníci Ježiša by mali byť ochotní preukazovať jeden druhému aj tie najpokornejšie služby.

Peter mal dobrý dôvod na to, aby napísal: „Prepášte [sa] pokorou mysle k sebe navzájom, lebo Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť.“ (1. Petra 5:5) Grécke slovo „prepášte sa“ je odvodené zo slova znamenajúceho „zástera otroka“, ktorou sa mala prepásať voľná časť odevu. Narážal azda Peter na to, ako sa Ježiš prepásal uterákom a umyl svojim apoštolom nohy? To nemôžeme s istotou tvrdiť. No napriek tomu Ježišova pokorná služba natrvalo zapôsobila na Petrovo srdce a rovnako by mala zapôsobiť aj na srdcia všetkých, ktorí chcú byť Kristovými nasledovníkmi. — Kolosanom 3:12–14.