Je skutočne možné žiť večne?
„Učiteľ, čo dobré musím robiť, aby som získal večný život?“ — MATÚŠ 19:16.
1. Čo možno povedať o dĺžke ľudského života?
PERZSKÝ kráľ Xerxes I., v Biblii známy ako Ahasver, si pred bitkou v roku 480 pred n. l. prezeral svoje vojsko. (Ester 1:1, 2) Podľa gréckeho historika Herodota tento kráľ zaplakal, keď sa pozrel na svojich mužov. Prečo? Xerxes povedal: „Zarmucuje ma, keď si uvedomím, aký krátky je život človeka. Pretože ani jeden zo všetkých týchto mužov už nebude o sto rokov nažive.“ Aj vy ste si pravdepodobne uvedomili, že život je žalostne krátky a že nikto nechce zostarnúť, ochorieť a zomrieť. Och, keby sme sa len mohli tešiť zo života v zdraví a šťastí ako mladí ľudia! — Jób 14:1, 2.
2. Akú nádej majú mnohí ľudia a prečo?
2 V časopise The New York Times Magazine z 28. septembra 1997 bol uverejnený zaujímavý článok s názvom „Chcú žiť“. Článok citoval jedného výskumníka, ktorý zvolal: „Skutočne verím, že by sme mohli byť prvou generáciou ľudí žijúcich navždy!“ Možno aj vy veríte, že večný život je možný. Možno si to myslíte preto, lebo Biblia sľubuje, že môžeme žiť večne tu na zemi. (Žalm 37:29; Zjavenie 21:3, 4) No niektorí ľudia veria, že večný život je možný, z iných dôvodov než z tých, ktoré nachádzame v Biblii. Úvaha o niektorých z týchto dôvodov nám pomôže pochopiť, že je skutočne možné žiť večne.
Vytvorení tak, aby sme mohli žiť večne
3, 4. a) Prečo si niektorí myslia, že by sme mali byť schopní žiť večne? b) Čo povedal Dávid o utváraní seba samého?
3 Jeden z dôvodov, prečo mnohí veria, že ľudia by mali byť schopní žiť večne, súvisí s tým, ako úžasne sme vytvorení. Napríklad je naozaj zázračné, ako sme boli utváraní v matkinom lone. Jeden popredný odborník na otázky starnutia napísal: „Po uskutočnení zázrakov, vďaka ktorým dospejeme od počatia k narodeniu a potom k pohlavnej zrelosti a dospelosti, sa prírode nechcelo vymyslieť niečo, čo by bolo zrejme jednoduchším mechanizmom, ktorý by tieto zázraky proste udržiaval navždy.“ Áno, i po úvahe o zázračnej stavbe nášho tela zostáva otázka: Prečo musíme zomierať?
4 Pred tisícročiami biblický pisateľ Dávid uvažoval presne o tých istých zázrakoch, hoci nemohol vidieť dovnútra maternice ako dnešní vedci. Dávid rozjímal o utváraní seba samého, keď bol, ako napísal, ,zatienený v bruchu svojej matky‘. Vtedy, povedal, ,boli vytvorené jeho obličky‘. Hovoril aj o tvorbe svojich „kostí“, keď bol podľa svojich slov „v tajnosti tvorený“. Dávid potom hovoril o ,svojom zárodku‘ a v súvislosti s týmto zárodkom v lone svojej matky povedal: „Boli zapísané všetky jeho časti.“ — Žalm 139:13–16.
5. Aké zázraky sa dejú pri našom vývoji v maternici?
5 Je zrejmé, že neexistoval nejaký doslovný písomný projekt tvorby Dávida v lone jeho matky. Ale keď Dávid rozjímal o vzniku svojich „obličiek“, svojich „kostí“ a iných častí svojho tela, zdalo sa mu, akoby to všetko vznikalo podľa nejakého plánu — akoby všetko bolo „zapísané“. Bolo to, akoby oplodnená bunka v jeho matke mala veľkú miestnosť plnú kníh s podrobnými pokynmi, ako vytvoriť dieťa, a tieto zložité pokyny odovzdávala každej vznikajúcej bunke. Preto časopis Science World používa metaforu, že ,každá bunka vo vyvíjajúcom sa embryu má kompletnú kartotéku projektov‘.
6. Čo svedčí o tom, že sme, ako napísal Dávid, ,obdivuhodne vytvorení‘?
6 Premýšľali ste niekedy o tom, ako zázračne funguje naše telo? Biológ Jared Diamond poznamenal: „Bunky vystielajúce naše črevá sa nahrádzajú novými raz za niekoľko dní, tie, ktoré vystielajú močový mechúr, raz za dva mesiace a naše červené krvinky raz za štyri mesiace.“ Tento biológ prišiel k záveru: „Príroda nás každý deň rozoberá a znovu skladá dokopy.“ Čo to vlastne znamená? Znamená to, že bez ohľadu na to, koľko rokov by sme žili — či 8, 80, alebo dokonca 800 —, naše fyzické telo by bolo stále veľmi mladé. Jeden vedec raz odhadol: „V priebehu roka bude približne 98 percent atómov, ktoré sú teraz v nás, nahradených inými atómami, ktoré prijmeme zo vzduchu, potravy či nápojov.“ Je to tak, ako vyhlásil Dávid, keď velebil Boha: „Som obdivuhodne vytvorený.“ — Žalm 139:14.
7. K akému záveru dospeli niektorí ľudia na základe toho, ako je vytvorené naše telo?
7 Na základe toho, ako je naše fyzické telo vytvorené, jeden popredný odborník na otázky starnutia povedal: „Nie je zrejmé, prečo by malo k starnutiu dochádzať.“ A tak sa naozaj zdá, že by sme mali žiť večne. Ľudia sa preto snažia dosiahnuť tento cieľ pomocou techniky. Nie je to tak dávno, čo Dr. Alvin Silverstein v knihe Conquest of Death (Zdolanie smrti) s presvedčením napísal: „Odhalíme podstatu života. Pochopíme... ako človek starne.“ K čomu to povedie? Predpovedal: „Už viac nebudú ‚starí‘ ľudia, lebo poznanie, ktoré nám umožní zdolať smrť, prinesie so sebou aj večnú mladosť.“ Keď vezmeme do úvahy súčasné vedecké informácie o stavbe človeka, zdá sa vám myšlienka večného života vzdialená? Je však aj iný, ešte silnejší dôvod na vieru, že večný život je možný.
Túžba žiť večne
8, 9. Akou prirodzenou túžbou sa zaoberali ľudia počas celých dejín?
8 Všimli ste si niekedy, že žiť večne je prirodzená ľudská túžba? Jeden lekár do istého nemeckého časopisu napísal: „Sen o večnom živote je pravdepodobne taký starý ako ľudstvo.“ Keď The New Encyclopædia Britannica opisuje, čomu verili istí starovekí Európania, uvádza: „Ľudia, ktorí sú toho hodní, budú žiť navždy v žiarivej sieni so zlatou strechou.“ A ako ďaleko až ľudia idú v snahe uspokojiť túto základnú túžbu po večnom živote!
9 The Encyclopedia Americana poznamenáva, že v Číne pred vyše 2000 rokmi „cisári, ako aj [obyčajný] ľud pod vedením taoistických kňazov zanedbávali prácu a venovali sa hľadaniu elixíru života“ — alebo elixíru mladosti, ako sa hovorí. Ľudia počas celej histórie verili, že jedením určitých zmesí, alebo dokonca pitím určitého druhu vody by mohli zostať mladí.
10. Aké snahy o predĺženie života sa vyskytujú v novej dobe?
10 Novodobé snahy uspokojiť vrodenú túžbu človeka po večnom živote sú nemenej zaujímavé. Nápadným príkladom je to, že sa zmrazujú ľudia, ktorí podľahnú chorobe. Robí sa to v nádeji, že ich život bude niekedy v budúcnosti, keď sa nájde na určitú chorobu liek, obnovený. Jeden zástanca tejto metódy, ktorá sa nazýva kryonika, napísal: „Ak sa náš optimizmus dokáže ako oprávnený a ľudia zistia, ako liečiť alebo napraviť akékoľvek poškodenie — vrátane negatívnych účinkov staroby —, potom tí, ktorí dnes ‚zomierajú‘, budú mať v budúcnosti život predĺžený natrvalo.“
11. Prečo ľudia túžia žiť večne?
11 Možno si položíte otázku: Prečo je táto túžba po večnom živote tak silne zakotvená v našej mysli? Je to preto, lebo „[Boh] do mysle človeka vložil večnosť“? (Kazateľ 3:11, Revised Standard Version) To je otázka, nad ktorou sa treba vážne zamyslieť! Uvažujte: Prečo by sme mali vrodenú túžbu žiť večne — navždy —, keby náš Stvoriteľ nemal v úmysle uspokojiť túto túžbu? A bolo by to láskavé, keby nás vytvoril s túžbou po večnom živote a potom by nás skľučoval tým, že by nám nikdy neumožnil uskutočniť túto túžbu? — Žalm 145:16.
Komu by sme mali dôverovať?
12. Čomu niektorí dôverujú a je to podľa vás opodstatnené?
12 V čo by sme však mali vložiť svoju dôveru, aby sme získali večný život? V ľudskú techniku 20. alebo 21. storočia? Článok v časopise The New York Times Magazine „Chcú žiť“ hovoril o „božstve — technike“ a o „nadšení možnosťami techniky“. V článku sa dokonca uvádzalo, že jeden výskumník „ľahkovážne dôveruje... že budú včas dostupné metódy, ako zasiahnuť do génov, aby [sme] boli zachránení tým, že bude zastavený a možno aj zvrátený proces starnutia“. V skutočnosti sa však ľudské snahy zastaviť proces starnutia alebo zdolať smrť ukázali ako celkom márne.
13. Ako štruktúra nášho mozgu naznačuje, že sme vytvorení tak, aby sme žili večne?
13 Znamená to, že neexistuje spôsob, ako získať večný život? To v žiadnom prípade! Taký spôsob existuje! Mala by nás o tom presviedčať štruktúra nášho úžasného mozgu a jeho prakticky neobmedzená kapacita, pokiaľ ide o možnosť učiť sa. Molekulárny biológ James Watson nazýva náš mozog „najzložitejšou vecou, akú sme dosiaľ objavili v našom vesmíre“. A neurológ Richard Restak povedal: „Nikde v známom vesmíre nie je nič, čo by sa mu čo len trochu podobalo.“ Prečo by sme mali mozog s kapacitou na ukladanie a spracovávanie v podstate neobmedzeného množstva informácií a telo, ktoré je vytvorené tak, aby mohlo fungovať večne, keby sme sa nemali tešiť z večného života?
14. a) K akému záveru o ľudskom živote nás vedú pisatelia Biblie? b) Prečo by sme mali vložiť dôveru v Boha, a nie v človeka?
14 Teda k akému jedinému rozumnému, reálnemu záveru musíme prísť? Či nie k takému, že sme boli naprojektovaní a vytvorení všemocným, inteligentným Tvorcom tak, aby sme mohli žiť večne? (Jób 10:8; Žalm 36:9; 100:3; Malachiáš 2:10; Skutky 17:24, 25) Nemali by sme teda múdro dbať na inšpirovaný príkaz biblického žalmistu: „Nevkladajte dôveru v urodzených ani v syna pozemského človeka, ktorému nepatrí záchrana“? Prečo by sme nemali dôverovať v človeka? Lebo ako napísal žalmista: „Jeho duch vychádza, on sa vracia do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky.“ Áno, napriek tomu, že ľudia majú potenciál žiť večne, zoči-voči smrti sú bezmocní. Žalmista prichádza k záveru: „Šťastný je ten... ktorého nádejou je Jehova, jeho Boh.“ — Žalm 146:3–5.
Je to naozaj Božie predsavzatie?
15. Čo ukazuje, že je Božím predsavzatím, aby sme žili večne?
15 Ale azda sa spýtate: Je naozaj Božím predsavzatím, aby sme sa tešili z večného života? Áno, je! Božie Slovo to sľubuje mnohokrát. „Dar, ktorý dáva Boh, je večný život,“ uisťuje nás Biblia. Boží služobník Ján napísal: „To je ten sľub, ktorý nám [Boh] sám sľúbil, večný život.“ Nie div, že jeden mladý muž sa opýtal Ježiša: „Učiteľ, čo dobré musím robiť, aby som získal večný život?“ (Rimanom 6:23; 1. Jána 2:25; Matúš 19:16) Aj apoštol Pavol písal o ‚nádeji na večný život, ktorý sľúbil pred dávnymi časmi Boh, ktorý nemôže luhať‘. — Títovi 1:2.
16. V akom zmysle Boh sľúbil večný život „pred dávnymi časmi“?
16 Čo to znamená, že Boh sľúbil večný život „pred dávnymi časmi“? Niektorí sa domnievajú, že apoštol Pavol mal na mysli to, že skôr ako Boh vytvoril prvú dvojicu, Adama a Evu, predsavzal si, že ľudia budú žiť večne. No ak Pavol hovoril o tom, ako Jehova vyjadril svoje predsavzatie po stvorení ľudí, i tak je zrejmé, že Božia vôľa zahŕňa večný život pre ľudí.
17. Prečo boli Adam a Eva vyhnaní zo záhrady Eden a prečo boli pri jej vchode postavení cherubíni?
17 Biblia hovorí, že v záhrade Eden „Boh Jehova dal, aby vyrástol zo zeme... strom života“. Dôvodom na vyhnanie Adama zo záhrady bolo, aby „nevystrel ruku a nakoniec nevzal ovocie aj zo stromu života a nejedol a nežil“ — áno, navždy! Po vyhnaní Adama a Evy zo záhrady Eden Jehova postavil „cherubínov s planúcim ostrím meča, ktorý sa stále otáčal, aby strážil cestu k stromu života“. — 1. Mojžišova 2:9; 3:22–24.
18. a) Čo by pre Adama a Evu znamenalo jesť zo stromu života? b) Čo predstavovalo jedenie z tohto stromu?
18 Čo by to pre Adama a Evu znamenalo, keby jedli z tohto stromu života? Nuž, mali by výsadu žiť navždy v Raji! Jeden biblický komentátor povedal: „Strom života musel mať nejakú schopnosť chrániť ľudské telo pred chradnutím následkom veku a pred upadaním, ktoré sa končí smrťou.“ Tento komentátor dokonca tvrdil, že „rastliny v raji mali schopnosť pôsobiť proti účinkom“ starnutia. Biblia však nehovorí, že by samotný strom života mal životodarné účinky. Tento strom skôr jednoducho predstavoval Božiu záruku večného života tomu, kto by mal dovolené jesť jeho ovocie. — Zjavenie 2:7.
Božie predsavzatie sa nezmenilo
19. Prečo Adam zomrel a prečo zomierame aj my, jeho potomkovia?
19 Keď Adam zhrešil, stratil právo na večný život pre seba i pre celé svoje ešte nenarodené potomstvo. (1. Mojžišova 2:17) Keď sa stal následkom svojej neposlušnosti hriešnikom, stal sa chybným, nedokonalým. Odvtedy bolo Adamovo telo v podstate naprogramované na smrť, ako hovorí Biblia: „Mzda, ktorú platí hriech, je smrť.“ (Rimanom 6:23) Navyše aj nedokonalé potomstvo Adama bolo potom naprogramované na smrť, nie na večný život. Biblia vysvetľuje: „Pre jedného človeka [Adama] prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ — Rimanom 5:12.
20. Čo ukazuje, že ľudia mali žiť večne na zemi?
20 Ale čo keby Adam nebol zhrešil? Čo keby bol poslúchol Boha a dostal by povolenie jesť zo stromu života? Kde sa mal tešiť z Božieho daru večného života? V nebi? Nie! Boh nehovoril nič o tom, že by Adam mal byť vzatý do neba. Dostal prácu tu na zemi. Biblia uvádza, že „Boh Jehova dal, aby vyrástol zo zeme každý strom žiadúci na pohľad a dobrý na jedenie“, a ďalej hovorí: „Boh Jehova vzal človeka a osadil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a staral sa o ňu.“ (1. Mojžišova 2:9, 15) Keď bola vytvorená Eva ako Adamova družka, obaja dostali tu na zemi ďalšie úlohy. Boh im povedal: „Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a majte v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a každého živého tvora, ktorý sa pohybuje na zemi.“ — 1. Mojžišova 1:28.
21. Z akých úžasných vyhliadok sa tešili prví ľudia?
21 Predstavte si, aké úžasné pozemské vyhliadky sa Adamovi a Eve týmito pokynmi od Boha otvorili! Mali v pozemskom Raji vychovávať dokonale zdravých synov a dcéry. Ako by ich milované deti rástli, podieľali by sa s nimi na zaľudňovaní zeme i na príjemnej záhradníckej práci pri udržiavaní Raja. Keďže aj všetky zvieratá by im boli podriadené, žili by skutočne spokojným životom. Potom si predstavte tú radosť z rozširovania hraníc záhrady Eden, takže by sa nakoniec celá zem stala rajom! Páčil by sa vám život s dokonalými deťmi v takomto krásnom pozemskom domove — bez akýchkoľvek obáv z toho, že zostarnete a zomriete? Dovoľte svojmu srdcu, aby prirodzene odpovedalo na túto otázku.
22. Prečo si môžeme byť istí, že Boh nezmenil svoje predsavzatie so zemou?
22 Zmenil potom Boh svoje predsavzatie s ľuďmi, že budú žiť večne v Raji na zemi, keď Adam a Eva neposlúchli a boli vyhnaní zo záhrady Eden? V žiadnom prípade! Pretože keby to Boh urobil, znamenalo by to pripustiť, že nie je schopný uskutočniť svoje pôvodné predsavzatie. Môžeme si byť istí, že Boh urobí to, čo sľúbi, ako to sám vyhlasuje: „Také bude moje slovo, vychádzajúce z mojich úst. Nevráti sa ku mne bez výsledkov, ale istotne urobí to, v čom som mal potešenie, a istotne bude mať úspech v tom, na čo som ho poslal.“ — Izaiáš 55:11.
23. a) Čo opäť potvrdzuje, že je Božím predsavzatím, aby ľudia so spravodlivými sklonmi žili večne na zemi? b) O čom budeme hovoriť nabudúce?
23 To, že Božie predsavzatie so zemou sa nezmenilo, môžeme jasne vidieť v Biblii, kde Boh sľubuje: „Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ Aj Ježiš Kristus v Kázni na vrchu povedal, že mierni zdedia zem. (Žalm 37:29; Matúš 5:5) No ako môžeme získať večný život a čo musíme robiť, aby sme sa mohli tešiť z takého života? O tom budeme hovoriť v nasledujúcom článku.
Ako by si odpovedal?
◻ Prečo mnohí veria, že je možné žiť večne?
◻ Čo by nás malo presvedčiť o tom, že sme boli vytvorení tak, aby sme žili večne?
◻ Čo bolo Božím pôvodným predsavzatím s ľudstvom a so zemou?
◻ Prečo si môžeme byť istí, že Boh splní svoje pôvodné predsavzatie?