Pavlovi spolupracovníci — čo o nich vieme?

V BIBLICKEJ knihe Skutky a v Pavlových listoch je spomenutých asi sto jednotlivcov, členov kresťanského zboru v prvom storočí, ktorí osobne poznali ‚apoštola pre národy‘. (Rimanom 11:13) O mnohých z nich vieme veľa. Pravdepodobne dobre poznáte skutky Apolla, Barnabáša a Sílasa. Na druhej strane by pre vás asi bolo náročné porozprávať niečo o ľuďoch ako Archippus, Klaudia, Damaris, Línus, Persis, Pudens a Sopater.

V rôznych obdobiach a za rozličných okolností hrali mnohí jednotlivci aktívnu úlohu v podporovaní Pavlovej služby. Napríklad Aristarchus, Lukáš a Timotej slúžili po boku apoštola Pavla mnoho rokov. Niektorí boli s ním, keď bol uväznený alebo keď cestoval, buď ako cestujúci spoločníci, alebo ako hostitelia a hostiteľky. Žiaľ, iní, ako Alexander, Demas, Hermogenes a Fygelus, nevytrvali v kresťanskej viere.

Pokiaľ ide o niektorých Pavlových priateľov, ako bol Asynkritus, Hermas, Júlia alebo Filologus, ak spomenieme iba niektorých, vieme o nich takmer iba to, ako sa volali. V prípade Nereovej sestry, Rúfovej matky alebo členov domácnosti Chloy nepoznáme ani ich mená. (Rimanom 16:13–15; 1. Korinťanom 1:11) Napriek tomu preskúmanie aj toho mála informácií, ktoré máme o tých približne sto jednotlivcoch, nám objasňuje spôsob, akým apoštol Pavol pracoval. Učí nás to tiež, aké je užitočné byť obklopený veľkým počtom spoluveriacich a úzko s nimi spolupracovať.

Druhovia na cestách, hostitelia a hostiteľky

Apoštol Pavol v rámci svojej služby veľa cestoval. Jeden spisovateľ vyrátal, že iba tie vzdialenosti, ktoré prekonal na súši a na mori, ako je to zaznamenané v Skutkoch, dosahujú 16 000 kilometrov. Cestovanie v tom čase nebolo iba unavujúce, ale aj nebezpečné. Okrem iných nebezpečenstiev zažil stroskotanie lode, čelil nebezpečenstvám na riekach, nebezpečenstvám pred lupičmi i na pustatine a nebezpečenstvám na mori. (2. Korinťanom 11:25, 26) Bolo preto vhodné, že Pavol bol na svojich cestách málokedy sám.

Tí, ktorí Pavla sprevádzali, mu boli priateľmi a boli preňho zdrojom povzbudenia a praktickej pomoci v službe. Pri určitých príležitostiach ich Pavol zanechal na miestach, kde sa mali starať o duchovné potreby nových veriacich. (Skutky 17:14; Títovi 1:5) Ale prítomnosť spoločníkov bola zrejme veľmi dôležitá pre bezpečnosť a pomoc pri vyrovnávaní sa s nepríjemnými stránkami cestovania. Tak niektorí jednotlivci ako Sopater, Sekundus, Gájus a Trofimus, ktorých poznáme ako Pavlových cestujúcich spoločníkov, mohli významne prispieť k úspechu jeho služby. — Skutky 20:4.

Nemenej vítaná bola aj pomoc, ktorú mohli poskytnúť hostitelia a hostiteľky. Keď Pavol pricestoval do nejakého mesta, kde chcel začať zvestovateľskú kampaň alebo iba zostať cez noc, prvoradou vecou bolo nájsť miesto, kde by sa mohol ubytovať. Každý, kto by cestoval tak veľa ako Pavol, by nevyhnutne musel spávať doslova na desiatkach rôznych lôžok. Síce vždy sa mohol ubytovať v hostinci, ale tie boli historikmi opísané ako „nebezpečné a nechutné miesta,“ a tak ak to bolo možné, Pavol sa pravdepodobne ubytoval u svojich spoluveriacich.

Poznáme mená niektorých Pavlových hostiteľov a hostiteliek — Akvila a Priska, Gájus, Jáson, Lýdia, Mnázon, Filémon a Filip. (Skutky 16:14, 15; 17:7; 18:2, 3; 21:8, 16; Rimanom 16:23; Filémonovi 1, 22) Vo Filipi, Tesalonike a Korinte takéto ubytovanie slúžilo Pavlovi ako základňa, z ktorej mohol organizovať svoju misionársku službu. V Korinte to bol Títius Justus, ktorý poskytol svoj dom apoštolovi ako základňu, aby mohol v tomto meste ďalej zvestovať. — Skutky 18:7.

Množstvo priateľov

Ako sa dá očakávať, Pavlovi známi sú spomínaní rôznymi spôsobmi podľa rozličných okolností, za ktorých sa s Pavlom stretli. Napríklad Mária, Persis, Foiba, Trifajna a Tryfósa boli veriace ženy, ktoré Pavol chválil za ich usilovnú a tvrdú prácu. (Rimanom 16:1, 2, 6, 12) Pavol pokrstil Krispa, Gája a Štefanovu domácnosť. Dionýzius a Damaris od neho prijali posolstvo pravdy v Aténach. (Skutky 17:34; 1. Korinťanom 1:14, 16) Andronikus a Júnias, „vážení muži medzi apoštolmi“, ktorí boli veriacimi dlhšie ako Pavol, sú nazvaní jeho „spoluzajatcami“. Asi s ním boli nejaký čas vo väzení. O týchto dvoch, rovnako ako o Herodionovi, Jásonovi, Luciovi a Sosipatrovi, Pavol hovorí ako o svojich „príbuzných“. (Rimanom 16:7, 11, 21) Aj keď grécke slovo, ktoré je tu použité, môže znamenať „krajania“, jeho základný význam je „pokrvní príbuzní z jednej generácie“.

Mnoho Pavlových priateľov cestovalo kvôli dobrému posolstvu. Okrem jeho dobre známych spoločníkov sa spomína aj Achaikus, Fortunátus a Štefan, ktorí cestovali z Korintu do Efezu, aby hovorili s Pavlom o duchovnom stave svojho zboru. Artemas a Tychikus boli pripravení cestovať za Títom, ktorý slúžil na ostrove Kréta, a Zenas sa mal vydať na cestu spolu s Apollom. — 1. Korinťanom 16:17; Títovi 3:12, 13.

O niektorých Pavol uvádza malé, ale zaujímavé detaily. Dozvedáme sa napríklad, že Epajnetus bol „prvým ovocím z Ázie“, že Erastus bol „správcom mesta“ v Korinte, Lukáš bol lekárom, Lýdia predavačkou purpuru a že Tercius zapísal Pavlov list Rimanom. (Rimanom 16:5, 22, 23; Skutky 16:14; Kolosanom 4:14) Pre tých, ktorí by chceli o týchto ľuďoch vedieť viac, sú tieto útržky informácií žalostne stručné.

Ďalší Pavlovi spoločníci prijímali osobné správy, ktoré sú dnes zaznamenané v Biblii. Napríklad v liste Kolosanom Pavol nabáda Archippa: „Stále bdej nad službou, ktorú si prijal v Pánovi, aby si ju vykonal.“ (Kolosanom 4:17) Euodia a Syntyche mali zjavne medzi sebou nejaký osobný konflikt, ktorý bolo treba vyriešiť. Preto ich Pavol nabádal prostredníctvom nemenovaného „druha pod jedným jarmom“ vo Filipi, aby „boli rovnakej mysle v Pánovi“. (Filipanom 4:2, 3) Určite je to dobrá rada aj pre nás všetkých.

Lojálna podpora vo väzení

Pavol bol uväznený niekoľkokrát. (2. Korinťanom 11:23) Pri takých príležitostiach sa miestni kresťania, ak tam nejakí boli, určite snažili robiť všetko, čo mohli, aby to bolo pre neho znesiteľnejšie. Keď bol Pavol prvýkrát uväznený v Ríme, bolo mu povolené, aby si tam prenajal na dva roky dom, kde by ho mohli navštevovať jeho priatelia. (Skutky 28:30) Počas tohto obdobia napísal listy zborom v Efeze, vo Filipi a v Kolosách a tiež list Filémonovi. Tieto zdroje nám hovoria veľa o tých, ktorí boli s Pavlom počas jeho uväznenia.

Napríklad sa dozvedáme, že Onezimus, otrok, ktorý ušiel Filémonovi, sa stretol s Pavlom v Ríme, tak ako sa tam s ním stretol aj Tychikus, ktorý mal sprevádzať Onezima na ceste späť k jeho pánovi. (Kolosanom 4:7–9) Spomína sa tiež Epafroditus, ktorý podnikol dlhú cestu z Filipi s darom od tohto zboru a ktorý neskôr ochorel. (Filipanom 2:25; 4:18) V Ríme s Pavlom úzko spolupracovali Aristarchus, Marek a Jesus, ktorý sa nazýva Justus, o ktorých Pavol povedal: „Iba tí sú mojimi spolupracovníkmi pre Božie kráľovstvo a práve tí sa mi stali posilňujúcou pomocou.“ (Kolosanom 4:10, 11) Popri všetkých týchto verných sú tu ešte známejší Timotej a Lukáš, rovnako ako Demas, ktorý si neskôr zamiloval tento svet a opustil Pavla. — Kolosanom 1:1; 4:14; 2. Timotejovi 4:10; Filémonovi 24.

Podľa všetkého ani jeden z nich nebol z Ríma, a predsa zostávali s Pavlom. Možno niektorí prišli iba preto, aby mu pomáhali počas jeho uväznenia. Určite niektorí preňho vybavovali potrebné veci, iní boli vyslaní na ďaleké misie a ďalším Pavol diktoval svoje listy. Aké výrečné svedectvo poskytli všetci títo bratia o hĺbke oddanosti a lojálnosti voči Pavlovi a voči Božiemu dielu!

Zo záveru niektorých Pavlových listov zisťujeme, že bol pravdepodobne obklopený veľkou spoločnosťou kresťanských bratov a sestier, ktorých bolo oveľa viac ako tých niekoľko vymenovaných v Biblii. Pri rôznych príležitostiach píše: „Všetci svätí vám posielajú svoje pozdravy“ a „všetci, čo sú so mnou, ti posielajú pozdravy“. — 2. Korinťanom 13:13; Títovi 3:15; Filipanom 4:22.

Počas Pavlovho kritického druhého uväznenia v Ríme, keď sa už blížila jeho mučenícka smrť, Pavol veľa myslel na svojich spolupracovníkov. Stále organizoval činnosť aspoň niektorých z nich a dohliadal na ňu. Títus a Tychikus boli vyslaní na cesty, Krescens odišiel do Galácie, Erastus zostal v Korinte, Trofimus bol chorý a zostal v Miléte, ale Marek a Timotej mali prísť za ním. Lukáš však zostal s Pavlom, a keď apoštol písal druhý list Timotejovi, niekoľko ďalších veriacich vrátane Eubula, Pudensa, Lína a Klaudie boli pri tom a mohli poslať pozdravy. Nepochybne robili, čo mohli, aby Pavlovi pomohli. V tom istom čase aj sám Pavol poslal pozdravy Priske a Akvilovi a Oneziforovej domácnosti. Je však smutné, že v tých náročných časoch ho Demas opustil a Alexander mu spôsobil veľa krívd. — 2. Timotejovi 4:9–21.

„Sme Božími spolupracovníkmi“

Pavol bol počas svojej kazateľskej činnosti zriedkakedy sám. „Obraz, ktorý sa vynára,“ hovorí komentátor E. Earle Ellis, „je obrazom misionára s veľkým množstvom spoločníkov. Pavol bol v skutočnosti veľmi zriedka bez spoločníkov.“ Pod vedením Božieho svätého ducha bol Pavol schopný zmobilizovať mnohých ľudí a zorganizovať efektívnu misionársku kampaň. Bol obklopený blízkymi priateľmi, dočasnými pomocníkmi, niektorými silnými osobnosťami a mnohými pokornými služobníkmi. No títo ľudia neboli iba jeho spolupracovníkmi. Bez ohľadu na to, v akom rozsahu s Pavlom spolupracovali a stretávali sa s ním, je nepochybné, že ich spájalo puto kresťanskej lásky a osobné priateľstvo.

Apoštol Pavol mal to, čo bolo nazvané „talent na priateľstvo“. Robil veľa pre to, aby odovzdal dobré posolstvo národom, ale nesnažil sa robiť to sám. Spolupracoval s organizovaným kresťanským zborom a mal z neho plný úžitok. Sám si nepripisoval nijaké zásluhy za dosiahnuté výsledky, ale pokorne uznával, že je iba otrokom a že všetka sláva náleží Bohu ako tomu, kto spôsobuje vzrast. — 1. Korinťanom 3:5–7; 9:16; Filipanom 1:1.

Doba, v ktorej žil Pavol, bola iná ako naša, ale napriek tomu by si nikto v dnešnom kresťanskom zbore nemal myslieť, že môže alebo potrebuje byť nezávislý. Skôr by sme mali vždy spolupracovať s Božou organizáciou, s miestnym zborom a s našimi spoluveriacimi. Potrebujeme ich pomoc, podporu a útechu v dobrých aj v náročných časoch. Máme drahocennú výsadu byť časťou ‚celého spoločenstva bratov na svete‘. (1. Petra 5:9) Ak verne a s láskou pracujeme bok po boku a spolupracujeme s nimi všetkými, potom aj my môžeme povedať ako Pavol, že „sme Božími spolupracovníkmi“. — 1. Korinťanom 3:9.

[Obrázky na strane 31]

APOLLO

ARISTARCHUS

BARNABÁŠ

LÝDIA

ONEZIFORUS

TERCIUS

TYCHIKUS