Stvoriteľ môže dodať tvojmu životu zmysel

„Nech chvália Jehovovo meno, veď sám prikázal, a boli stvorené.“ — ŽALM 148:5.

1, 2. a) O akej otázke by sme mali uvažovať? b) Ako súvisí Izaiášova otázka so stvorením?

„NESPOZNAL si?“ Mnohým sa táto otázka môže zdať veľmi všeobecná a môžu sa pýtať: ,Čo či som nespoznal?‘ Táto otázka je však závažná. A odpoveď na ňu môžeme lepšie pochopiť, keď si všimneme kontext, v akom bola položená — biblickú knihu Izaiáš, 40. kapitolu. Napísal ju staroveký Hebrej Izaiáš, a preto je táto otázka už stará. No je aj veľmi moderná, lebo súvisí so samým jadrom zmyslu tvojho života.

² Keďže táto otázka v Izaiášovi 40:28 je taká dôležitá, zasluhuje si našu vážnu pozornosť: „Nepoznal si, ani si nepočul? Jehova, Stvoriteľ najvzdialenejších končín zeme, je Bohom na neurčitý čas.“ Teda ‚spoznanie‘ sa týkalo Stvoriteľa zeme a kontext ukazuje, že ešte aj niečoho iného. Dva verše predtým Izaiáš napísal o hviezdach: „Zodvihnite vysoko oči a hľaďte. Kto stvoril tieto veci? Je to Ten, ktorý vyvádza ich vojsko podľa počtu... Pre hojnosť dynamickej energie a pretože je aj silný v moci, ani jedna z nich nechýba.“

3. I keď vieš o Stvoriteľovi už veľa, prečo by si mal chcieť vedieť ešte viac?

³ Teda otázka „Nespoznal si?“ sa týka vlastne Stvoriteľa nášho vesmíru. Ty sám si zrejme presvedčený, že Jehova Boh je „Stvoriteľ najvzdialenejších končín zeme“. Zrejme toho vieš dosť aj o jeho osobnosti a o jeho cestách. Ale čo ak natrafíš na človeka, ktorý pochybuje, že Stvoriteľ existuje, a ktorý zjavne nevie, aké má Boh vlastnosti? Ak sa s niekým takým stretneš, nemalo by ťa to prekvapiť, lebo na svete sú milióny a milióny ľudí, ktorí nepoznajú Stvoriteľa ani v neho neveria. — Žalm 14:1; 53:1.

4. a) Prečo je v dnešnej dobe vhodné uvažovať o Stvoriteľovi? b) Na čo veda nedokáže odpovedať?

⁴ Školy produkujú mnoho skeptikov, ktorí si myslia, že veda pozná (alebo nájde) odpovede na otázky o vzniku vesmíru a života. V knihe Aux Origines de la Vie (Vznik života) autori Hagene a Lenay píšu: „Aj na začiatku dvadsiateho prvého storočia je vznik života stále predmetom diskusií. Tento problém, ktorý je také ťažké vyriešiť, si vyžaduje skúmanie každej oblasti, od nezmernosti vesmíru po nekonečne malé rozmery hmoty.“ No i tak v poslednej kapitole „Otázka zostáva“ pripúšťajú: „Preskúmali sme niektoré vedecké odpovede na otázku, ako vznikol život na zemi. Ale prečo život vznikol? Má život nejaký účel? Na tieto otázky veda odpovedať nedokáže. Veda iba skúma odpovede na otázky typu ‚ako‘. ‚Ako‘ a ‚prečo‘ sú dve celkom odlišné otázky... Odpoveď na otázky typu ‚prečo‘ musí nájsť filozofia, náboženstvo — a predovšetkým každý z nás.“

Ako nájsť odpovede a zmysel života

5. Najmä akí ľudia by mohli mať úžitok z toho, že by sa dozvedeli viac o Stvoriteľovi?

⁵ Áno, chceme pochopiť, prečo život existuje — a najmä, prečo sme tu my. Okrem toho by sme sa mali zaujímať o ľudí, ktorí ešte neprišli k záveru, že Stvoriteľ existuje, a ktorí určite vedia o jeho cestách len veľmi málo. Alebo si spomeňme na tých, ktorí pochádzajú z prostredia, v ktorom je predstava o Bohu veľmi odlišná od tej, ktorú predkladá Biblia. Miliardy ľudí vyrastali vo východnej Ázii alebo inde, kde si väčšina ľudí nepredstavuje Boha ako osobu, skutočnú bytosť s príťažlivou osobnosťou. Slovo „boh“ v nich azda vyvoláva dojem nejakej neurčitej sily alebo abstraktnej príčiny. Títo ľudia ‚nespoznali Stvoriteľa‘ ani jeho cesty. Keby sa oni alebo milióny ľudí s podobnými názormi presvedčili, že Stvoriteľ existuje, prinieslo by im to veľký úžitok vrátane vyhliadky na večnú budúcnosť. Mohli by tiež získať niečo, čo je v živote naozaj vzácne — skutočný zmysel, skutočný cieľ a pokoj mysle.

6. V čom je podobnosť medzi životom mnohých ľudí dnes a skúsenosťou Paula Gauguina a jedným z jeho obrazov?

⁶ Uveďme si príklad: V roku 1891 sa francúzsky umelec Paul Gauguin vydal hľadať uspokojujúci život do Francúzskej Polynézie, ozajstného raja. Ale následkom jeho predchádzajúceho neviazaného života čoskoro ochorel on i ďalší. Keď cítil, že sa blíži jeho smrť, namaľoval veľký obraz, v ktorom „zobrazil život ako veľké tajomstvo“. Vieš, ako Gauguin nazval tento obraz? „Odkiaľ prichádzame? Kto sme? Kam ideme?“ Možno si už podobné otázky počul položiť aj iných. Kladie si ich dnes mnoho ľudí. Ale kde sa ľudia môžu obrátiť, keď nenachádzajú uspokojujúce odpovede — nijaký skutočný zmysel života? Môžu dospieť k záveru, že ich život sa len málo líši od života zvierat. — 2. Petra 2:12.a

7, 8. Prečo vedecké výskumy samy osebe nie sú dostatočné?

⁷ Preto sa zdá pochopiteľné, že niekto taký ako profesor fyziky Freeman Dyson napísal: „Pridávam sa k dobrej spoločnosti, keď opäť kladiem otázky, ktoré kládol Jób. Prečo trpíme? Prečo je svet taký nespravodlivý? Aký zmysel má bolesť a tragédia?“ (Jób 3:20, 21; 10:2, 18; 21:7) Ako už bolo spomenuté, mnohí ľudia očakávajú odpovede od vedy, a nie od Boha. Biológovia, oceánografi a ďalší rozširujú naše poznatky o zemi a o živote na nej. Výskum astronómov a fyzikov sa uberá zas iným smerom. Tí sa dozvedajú stále viac o našej slnečnej sústave, o hviezdach, a dokonca o vzdialených galaxiách. (Porovnaj 1. Mojžišovu 11:6.) K akým logickým záverom vedú také fakty?

⁸ Niektorí vedci hovoria, že vesmír odhaľuje Božiu „myseľ“ alebo Boží „rukopis“. Ale vystihuje to naozaj podstatu? Časopis Science poznamenal: „Keď výskumníci hovoria, že kozmológia odhaľuje ,myseľ‘ alebo ,rukopis‘ Boha, pripisujú tejto božskej bytosti to, čo je v konečnom dôsledku zrejme menej dôležitým aspektom vesmíru — jeho fyzikálnu štruktúru.“ A fyzik Steven Weinberg, laureát Nobelovej ceny, napísal: „Čím sa zdá vesmír pochopiteľnejší, tým sa zdá bezúčelnejší.“

9. Aké doklady môžu pomôcť nám i druhým spoznať Stvoriteľa?

⁹ No ty možno patríš k miliónom ľudí, ktorí vážne preskúmali túto záležitosť a ktorí pochopili, že skutočný zmysel života súvisí s poznaním Stvoriteľa. Pripomeňme si, čo napísal apoštol Pavol: „Ľudia nemôžu povedať, že nevedia o Bohu. Od začiatku sveta mohli ľudia vidieť, aký je Boh, na základe toho, čo vytvoril. Vidno z toho Jeho moc, ktorá trvá naveky. Vidno z toho, že On je Boh.“ (Rimanom 1:20, Holy Bible, New Life Version) Áno, v súvislosti s naším svetom i s nami existujú fakty, ktoré môžu ľuďom pomôcť uznať existenciu Stvoriteľa a nájsť zmysel života v spojení s ním. Pouvažujme o troch skupinách takýchto faktov: o vesmíre okolo nás, o vzniku života a o našich vlastných myšlienkových schopnostiach.

Dôvody na vieru

10. Prečo by sme mali premýšľať o „začiatku“? (1. Mojžišova 1:1; Žalm 111:10)

¹⁰ Ako vznikol náš vesmír? Zo správ o vesmírnych teleskopoch a sondách možno vieš, že väčšina vedcov si uvedomuje, že náš vesmír neexistoval vždy. Mal začiatok a stále sa rozpína. Čo z toho vyplýva? Vypočujme si názor astronóma Sira Bernarda Lovella: „Ak v určitom bode v minulosti bol vesmír blízky stavu singularity, teda mal nekonečne malé rozmery a nekonečnú hustotu, musíme sa opýtať, čo bolo predtým... Musíme čeliť problému Začiatku.“

11. a) Aký obrovský je vesmír? b) Čo naznačuje presnosť vo vesmíre?

¹¹ Stavba vesmíru vrátane našej Zeme odzrkadľuje úžasne presné nastavenie fyzikálnych hodnôt. Napríklad naše Slnko a iné hviezdy majú dve pozoruhodné vlastnosti — dlhodobú výkonnosť a stabilitu. V súčasnosti sa odhaduje, že vo viditeľnom vesmíre sa nachádza od 50 miliárd (50 000 000 000) do 125 miliárd galaxií. A naša galaxia Mliečna cesta má mnoho miliárd hviezd. Teraz sa zamyslime: Vieme, že motor auta si vyžaduje presný pomer paliva a vzduchu. Ak máš auto, môžeš požiadať vyškoleného mechanika, aby ti nastavil motor. Vtedy pôjde tvoje auto hladšie a bude mať lepší výkon. Ak to platí o obyčajnom motore, ako je to napríklad s výkonným „spaľovaním“ Slnka? Je zrejmé, že hlavné sily, ktoré majú na tom podiel, sú presne nastavené tak, aby mohol na zemi existovať život. Je táto presnosť len náhodná? Staroveký Jób dostal otázku: „Vyhlásil si pravidlá, ktorými sa riadia nebesia, alebo určil si zákony prírody na zemi?“ (Jób 38:33, The New English Bible) To neurobil žiaden človek. Teda kde sa vzala taká presnosť? — Žalm 19:1.

12. Prečo nie je nerozumné nazdávať sa, že za stvorením je nejaká mocná Inteligencia?

¹² Mohlo by za tým byť niečo neviditeľné alebo Niekto neviditeľný ľudským očiam? Pouvažujme o tejto otázke vo svetle súčasnej vedy. Väčšina astronómov dnes uznáva existenciu vesmírnych objektov s nesmiernou silou — čiernych dier. Tieto čierne diery nemožno vidieť, no odborníci sú presvedčení, že existujú. Podobne Biblia hovorí o existencii mocných neviditeľných tvorov v inej ríši — o duchovných tvoroch. Ak také mocné neviditeľné bytosti existujú, nie je azda pravdepodobné, že presnosť, ktorú možno pozorovať v celom vesmíre, pochádza od nejakej mocnej Inteligencie? — Nehemiáš 9:6.

13, 14. a) K akému záveru v otázke vzniku života dospela veda? b) Na čo poukazuje existencia života na zemi?

¹³ Druhá skupina dokladov, ktoré môžu ľuďom pomôcť uznať existenciu Stvoriteľa, sa týka vzniku života. Od čias experimentov Louisa Pasteura je prijímaný fakt, že život nevzniká len tak z ničoho, samovoľne. Ako potom vznikol život na zemi? V 50. rokoch nášho storočia sa vedci snažili dokázať, že mohol vzniknúť pomaly, v nejakom počiatočnom oceáne, kde prvotnú atmosféru sústavne zasahovali blesky. Doklady z nedávnej minulosti však ukazujú, že takýto vznik života na zemi je nepravdepodobný, lebo tento druh atmosféry nikdy neexistoval. Niektorí vedci preto hľadajú menej sporné vysvetlenie. Ale triafajú správne?

¹⁴ Britský vedec Sir Fred Hoyle, ktorý strávil desaťročia štúdiom vesmíru a života v ňom, povedal: „Namiesto toho, aby sme prijali fantasticky malú pravdepodobnosť vzniku života vplyvom slepých síl prírody, zdá sa, že je lepšie nazdávať sa, že vznik života bol vedomý inteligentný čin.“ Áno, čím viac sa dozvedáme o zázrakoch života, tým logickejší je záver, že život pochádza z inteligentného Zdroja. — Jób 33:4; Žalm 8:3, 4; 36:9; Skutky 17:28.

15. Prečo možno povedať, že si jedinečný?

¹⁵ Prvá skupina faktov sa teda týka vesmíru a druhá vzniku života na zemi. Teraz si všimnime tretiu skupinu — našu jedinečnosť. Každý človek je v mnohých ohľadoch jedinečný, teda aj ty. V ktorých ohľadoch? Pravdepodobne si už počul o prirovnaní mozgu k výkonnému počítaču. Nedávne objavy však ukazujú, že toto prirovnanie vôbec nie je výstižné. Istý vedec na Massachusettskom technologickom inštitúte povedal: „V schopnosti vidieť, hovoriť, pohybovať sa alebo používať zdravý rozum sa dnešné počítače ani len nepribližujú k štvorročnej ľudskej bytosti... Odhaduje sa, že kapacita spracúvania informácií aj toho najvýkonnejšieho superpočítača sa rovná nervovému systému slimáka — a to je len nepatrný zlomok výkonu, ktorý môže dosiahnuť superpočítač vnútri [vašej] lebky.“

16. Na čo poukazuje tvoja schopnosť hovoriť?

¹⁶ Reč je jednou zo schopností, za ktoré vďačíš svojmu mozgu. Hoci niektorí ľudia hovoria dvoma, troma alebo aj viacerými jazykmi, schopnosť hovoriť už aj jedným jazykom nás robí jedinečnými. (Izaiáš 36:11; Skutky 21:37–40) Profesori R. S. a D. H. Foutsovci položili otázku: „Je iba človek... schopný komunikovať jazykom?... Všetky vyššie živočíchy v skutočnosti komunikujú pomocou... signálov, ako sú pohyby, pachy, volanie, rev a spev, a u včiel dokonca tanec. No u zvierat na rozdiel od človeka nenachádzame jazyk s gramatickou stavbou. A čo je zrejme veľmi dôležité, zvieratá nemaľujú obrazy, ktoré by niečo znázorňovali. Prinajlepšom len čmárajú.“ Áno, iba ľudia môžu používať mozog tak, aby hovorili nejakým jazykom a maľovali zmysluplné obrazy. — Porovnaj Izaiáša 8:1; 30:8; Lukáša 1:3.

17. Aký je základný rozdiel medzi tým, keď sa pozerá do zrkadla zviera a keď sa doň pozerá človek?

¹⁷ Okrem toho, máš vedomie; uvedomuješ si svoju existenciu. (Príslovia 14:10) Videl si niekedy vtáka, psa alebo mačku, ako sa pozerá do zrkadla a potom doňho ďobe, vrčí na svoj obraz alebo naň útočí? Zviera si myslí, že vidí iné zviera, nerozoznáva samo seba. Naproti tomu, keď sa pozeráš do zrkadla ty, vieš, že si to ty. (Jakub 1:23, 24) Môžeš skontrolovať, ako vyzeráš, alebo uvažovať, ako budeš vyzerať o niekoľko rokov. To zvieratá nerobia. Áno, tvoj mozog ťa robí jedinečným. Komu pripísať za to zásluhu? Čo spôsobilo vznik tvojho mozgu, ak nie Boh?

18. Aké myšlienkové schopnosti ťa odlišujú od zvierat?

¹⁸ Tvoj mozog ti umožňuje aj oceňovať si umenie a hudbu a vďaka nemu máš tiež mravný zmysel. (2. Mojžišova 15:20; Sudcovia 11:34; 1. Kráľov 6:1, 29–35; Matúš 11:16, 17) Prečo ty máš tieto schopnosti, a zvieratá nie? Zvieratá používajú svoj mozog hlavne na to, aby uspokojovali svoje bezprostredné potreby — na získavanie potravy, hľadanie partnera alebo na zhotovenie hniezda. Iba ľudia myslia ďaleko dopredu. Niektorí dokonca uvažujú aj o tom, ako ich konanie ovplyvní životné prostredie alebo ich potomkov v ďalekej budúcnosti. Prečo je to tak? Kazateľ 3:11 hovorí o ľuďoch toto: „Dokonca aj neurčitý čas [Stvoriteľ] vložil do ich srdca.“ Áno, tvoja schopnosť uvažovať o tom, čo znamená neurčitý čas, alebo predstaviť si nekonečný život je niečím mimoriadnym.

Dovoľ, aby Stvoriteľ dodal zmysel tvojmu životu

19. Aké tri skupiny faktov by si mohol použiť na pomoc druhým, aby premýšľali o Stvoriteľovi?

¹⁹ Dotkli sme sa len troch oblastí: presnosti, ktorá sa odzrkadľuje v obrovskom vesmíre, vzniku života na zemi a nespornej jedinečnosti ľudského mozgu, ktorý má toľko rôznych schopností. Na čo poukazujú tieto tri skupiny faktov? Aby si mohol pomôcť druhým dospieť k určitému záveru, mohol by si použiť napríklad takýto postup. Najprv sa opýtaj: Mal vesmír začiatok? Väčšina bude súhlasiť s tým, že mal. V takom prípade sa opýtaj: Mal tento začiatok nejakú príčinu, alebo nemal? Väčšina ľudí uzná, že začiatok vesmíru mal príčinu. To vedie k záverečnej otázke: Bol začiatok spôsobený niečím večným, alebo Niekým večným? Keď sa veci predložia takto jasne a logicky, mnohí môžu nakoniec prísť k záveru: Stvoriteľ musí existovať! Ak je to tak, nemal by mať potom život zmysel?

20, 21. Prečo je poznanie Stvoriteľa nevyhnutné na to, aby mal náš život zmysel?

²⁰ Celá naša existencia vrátane nášho morálneho cítenia a samotnej morálky by mala byť spojená so Stvoriteľom. Dr. Rollo May raz napísal: „Jediná náležitá štruktúra morálky je taká, ktorá je založená na základnom zmysle života.“ Kde takú morálku možno nájsť? Dr. May pokračuje: „Tou základnou štruktúrou je charakter Boha. Božie zásady sú zásady, ktoré tvoria základ života od začiatku stvorenia až po koniec.“

²¹ Z toho teda môžeme pochopiť, prečo žalmista prejavil pokoru i múdrosť, keď prosil Stvoriteľa: „Daj mi poznať svoje cesty, ó, Jehova; vyučuj ma svojim chodníkom. Daj, aby som chodil v tvojej pravde, a vyučuj ma, veď si mojím Bohom záchrany.“ (Žalm 25:4, 5) Keď žalmista lepšie spoznal Stvoriteľa, jeho život určite mal väčší význam, zmysel a jasnejší smer. Tak to môže byť aj s každým z nás. — 2. Mojžišova 33:13.

22. Čo znamená spoznať Stvoriteľove cesty?

²² Spoznať Stvoriteľove „cesty“ znamená aj ešte lepšie spoznať, aký je, akú má osobnosť i jeho spôsob zaobchádzania. Ale keďže Stvoriteľ je neviditeľný a úžasne mocný, ako ho môžeme lepšie spoznať? Tým sa bude zaoberať ďalší článok.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Prečo by sme sa nemali uspokojiť len so získaním vedeckých informácií o našom vesmíre?

◻ Na čo môžeš poukázať, keď chceš pomôcť druhým premýšľať o Stvoriteľovi?

◻ Prečo je poznanie Stvoriteľa kľúčom k uspokojivému zmyslu života?

[Nákres/obrázok na strane 18]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Aký je tvoj záver?

Náš vesmír

↓ ↓

Nemal Mal

začiatok začiatok

↓ ↓

↓ ↓

Bolo ňou Bol ňou

NIEČO večné NIEKTO večný

[Obrázok na strane 15]

Nekonečnosť vesmíru a presnosť, ktorú v ňom možno pozorovať, viedli mnohých k úvahe o Stvoriteľovi

[Prameň ilustrácie]

Strany 15 a 18: Jeff Hester (Arizona State University) a NASA