Filip — horlivý evanjelista
PÍSMA obsahujú mnoho správ o mužoch a ženách, ktorých viera je hodná napodobňovania. Pouvažuj o Filipovi, kresťanskom misionárovi prvého storočia. Nebol apoštolom, a predsa sa vo veľkej miere podieľal na šírení posolstva o Kráľovstve. Vskutku, Filip sa stal známym ako ‚evanjelista‘. (Skutky 21:8) Prečo Filip dostal toto označenie? A čo sa od neho môžeme naučiť?
Filip sa objavuje v biblickej správe krátko po Letniciach roku 33 n. l. V tom čase začali grécky hovoriaci Židia reptať proti hebrejsky hovoriacim Židom a tvrdili, že ich vdovy sú pri dennom rozdeľovaní jedla zanedbávané. Apoštoli vyriešili túto záležitosť tak, že ustanovili „sedem osvedčených mužov“. Medzi tými, ktorých vybrali, bol aj Filip. — Skutky 6:1–6.
Týchto sedem mužov bolo „osvedčených“. Preklad Jamesa Moffatta hovorí, že mali „dobrú povesť“. Áno, v čase, keď boli vymenovaní, už boli známi ako duchovní ľudia so schopnosťou prakticky premýšľať. Podobne je to aj s tými, ktorí dnes slúžia ako kresťanskí dozorcovia. Takí muži nie sú vymenovaní prenáhlene. (1. Timotejovi 5:22) Musia mať „znamenité svedectvo od ľudí, ktorí sú vonku,“ a medzi spolukresťanmi by mali byť známi ako rozumní ľudia so zdravou mysľou. — 1. Timotejovi 3:2, 3, 7; Filipanom 4:5.
Filip si svoju pridelenú úlohu v Jeruzaleme vykonával zrejme dobre. Čoskoro však prepukla vlna prudkého prenasledovania a Kristovi nasledovníci boli rozptýlení. Filip, tak ako aj iní kresťania, odišiel z mesta, ale tým sa jeho služba neskončila. Onedlho usilovne kázal na novom území — v Samárii. — Skutky 8:1–5.
Otváranie nových území
Ježiš predpovedal, že jeho učeníci budú kázať „v Jeruzaleme, ako aj v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme“. (Skutky 1:8) Kázaním v Samárii sa Filip podieľal na naplnení týchto slov. Židia vo všeobecnosti si Samaritánov veľmi nevážili. Ale Filip týchto ľudí vopred neodsúdil a jeho nestrannosť bola požehnaná. Skutočne, dalo sa pokrstiť mnoho Samaritánov vrátane niekdajšieho čarodejníka menom Šimon. — Skutky 8:6–13.
Časom Jehovov anjel prikázal Filipovi, aby išiel na púšťovú cestu, ktorá vedie z Jeruzalema do Gazy. Tam Filip zazrel voz, v ktorom sa viezol etiópsky úradník a nahlas si čítal Izaiášovo proroctvo. Filip bežal popri voze a začal rozhovor. Hoci Etiópčan bol prozelyta a mal nejaké poznanie Boha a Písiem, pokorne uznal, že potrebuje pomoc, aby mohol porozumieť tomu, čo číta. Pozval teda Filipa, aby nastúpil do voza a prisadol si k nemu. Po vydaní svedectva prišli k nejakej vode. „Čo mi bráni, aby som bol pokrstený?“ spýtal sa Etiópčan. Filip ho ihneď pokrstil a Etiópčan išiel svojou cestou a radoval sa. Tento nový učeník odvtedy pravdepodobne šíril dobré posolstvo vo svojej krajine. — Skutky 8:26–39.
Čo sa môžeme naučiť z Filipovej služby, keď kázal Samaritánom a etiópskemu úradníkovi? Nikdy by sme nemali usudzovať, že ľudia určitej národnosti, rasy alebo spoločenského postavenia nebudú mať záujem o dobré posolstvo. Namiesto toho by sme posolstvo o Kráľovstve mali oznamovať „ľuďom každého druhu“. (1. Korinťanom 9:19–23) Ak sa dáme k dispozícii tak, že kážeme všetkým, Jehova nás môže použiť v diele ‚robenia učeníkov z ľudí všetkých národov‘ predtým, ako príde koniec tohto zlého systému vecí. — Matúš 28:19, 20.
Filipove ďalšie výsady
Po tom, čo Filip kázal etiópskemu úradníkovi, vydával svedectvo v Ašdóde a „prešiel tým územím a naďalej oznamoval dobré posolstvo všetkým mestám, až kým neprišiel do Cézarey“. (Skutky 8:40) V prvom storočí žil v týchto dvoch mestách veľký počet pohanov. Cestou na sever do Cézarey Filip pravdepodobne kázal vo významných židovských strediskách, ako boli Lydda a Joppa. Možno preto boli neskôr v týchto oblastiach učeníci. — Skutky 9:32–43.
Posledná zmienka o Filipovi sa objavuje asi o 20 rokov neskôr. Pavol sa na konci tretej misionárskej cesty vylodil v Ptolemaide. „Na druhý deň,“ hovorí Lukáš, Pavlov spoločník na cestách, „sme vyšli a došli do Cézarey. Vošli sme do domu evanjelistu Filipa.“ V tom čase mal Filip „štyri dcéry, panny, ktoré prorokovali“. — Skutky 21:8, 9.
Filip sa podľa všetkého v Cézarei usadil. Ale nestratil svojho misionárskeho ducha, lebo Lukáš ho nazýva „evanjelistom“. Tento výraz často označuje toho, kto opustí svoj domov, aby mohol kázať dobré posolstvo v neprepracovaných oblastiach. Skutočnosť, že Filip mal štyri dcéry, ktoré prorokovali, poukazuje na to, že išli v šľapajach svojho horlivého otca.
Dnešní kresťanskí rodičia by mali pamätať na to, že ich deti sú ich najdôležitejšími učeníkmi. I keď sa musia kvôli rodinným povinnostiam vzdať určitých teokratických výsad, môžu podobne ako Filip zostať celým srdcom Božími služobníkmi a príkladnými rodičmi. — Efezanom 6:4.
Návšteva Pavla a jeho spoločníkov poskytla Filipovej rodine znamenitú príležitosť preukázať pohostinnosť. Len si predstav, aké povzbudenie si mohli navzájom odovzdať! Možno práve pri tejto príležitosti sa Lukáš dozvedel podrobnosti o Filipovej činnosti, ktoré neskôr zahrnul do knihy Skutkov 6. a 8. kapitoly.
Jehova Boh vo veľkej miere používal Filipa na podporu záujmov Kráľovstva. Filipovi jeho horlivosť umožnila rozšíriť dobré posolstvo na nové územia a podporovať zdravú duchovnú atmosféru vo svojej domácnosti. Chcel by si aj ty zažívať podobné výsady a požehnania? V tom prípade urobíš dobre, ak budeš napodobňovať vlastnosti, ktoré prejavoval evanjelista Filip.