Tešte sa zo „skutočného života“
JEHOVA BOH dal človeku schopnosť vnímať večnosť. (Kazateľ 3:11) Preto sa ľudia cítia zoči-voči smrti bezmocní, ale zároveň to v nich vyvoláva neutíchajúcu túžbu po živote.
Svätá Biblia, Božie inšpirované Slovo, nám dáva veľkolepú nádej. (2. Timotejovi 3:16) Jehova, ktorý je stelesnením lásky, by nemohol vytvoriť človeka so schopnosťou chápať pojem večnosti a potom ho odsúdiť na niekoľko rokov života. Keby nás stvoril tak, aby sme sa trápili nad svojím údelom, bolo by to jednoducho v rozpore s jeho osobnosťou. Neboli sme stvorení ako „nerozumné zvieratá, ktoré sa od prirodzenosti narodili na to, aby ich chytili a zabíjali“. — 2. Petra 2:12.
Keď Jehova Boh stvoril Adama a Evu s vrodeným zmyslom pre večnosť, urobil tým niečo „veľmi dobré“; vytvoril ich tak, aby mohli žiť večne. (1. Mojžišova 1:31) Ale žiaľ, títo prví ľudia zneužili svoju slobodnú vôľu tým, že neposlúchli Stvoriteľov jasný zákaz, a prišli o svoju pôvodnú dokonalosť. Následkom toho zomreli a preniesli nedokonalosť a smrť na svojich potomkov. — 1. Mojžišova 2:17; 3:1–24; Rimanom 5:12.
Biblia nezahaľuje otázku zmyslu života a stavu po smrti žiadnym závojom tajomstva. Hovorí, že v smrti „nie je práce ani plánovania, ani poznania, ani múdrosti“ a že mŕtvi „si neuvedomujú vôbec nič“. (Kazateľ 9:5, 10) Inými slovami, mŕtvi sú mŕtvi. Náuka o nesmrteľnej duši nie je biblická, a preto v súvislosti so stavom mŕtvych netreba riešiť žiadnu veľkú záhadu. — 1. Mojžišova 3:19; Žalm 146:4; Kazateľ 3:19, 20; Ezechiel 18:4.a
Boh mal určité predsavzatie; nestvoril zem „len tak nadarmo“. Vytvoril ju, „aby bola obývaná“ dokonalými ľuďmi, ktorí by žili v rajských podmienkach, a Boh svoje predsavzatie nezmenil. (Izaiáš 45:18; Malachiáš 3:6) Aby ho mohol uskutočniť, poslal na zem svojho Syna. Tým, že Ježiš Kristus zostal verný až do smrti, zaobstaral cestu na vykúpenie ľudstva z hriechu a smrti. Sám Ježiš povedal: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ — Ján 3:16.
Už kedysi dávno Boh sľúbil, že vytvorí „nové nebesia a novú zem“. (Izaiáš 65:17; 2. Petra 3:13) S tým súviselo aj to, že vyčlenil obmedzenú skupinu verných kresťanov pre život v nebi. Spolu s Ježišom Kristom tvorí táto skupina jadro vlády, o ktorej sa Biblia zmieňuje ako o „nebeskom kráľovstve“ alebo „Božom kráľovstve“, a táto vláda bude spravovať „veci na zemi“. (Matúš 4:17; 12:28; Efezanom 1:10; Zjavenie 5:9, 10; 14:1, 3) Po zničení všetkej bezbožnosti na našej planéte a po jej očistení Boh vytvorí spravodlivú novú ľudskú spoločnosť, čiže „novú zem“. Túto spoločnosť budú tvoriť ľudia, ktorých Boh ochráni počas blížiaceho sa zničenia tohto zlého systému vecí. (Matúš 24:3, 7–14, 21; Zjavenie 7:9, 13, 14) K nim sa pripoja tí, ktorí budú privedení späť k životu počas sľúbeného vzkriesenia. — Ján 5:28, 29; Skutky 24:15.
„Skutočný život“ v budúcnosti
Boh potvrdzuje pravdivosť vzrušujúceho opisu života na budúcej rajskej zemi slovami: „Hľa, robím všetky veci nové.“ (Zjavenie 21:5) Ľudská myseľ ani nedokáže plne pochopiť úžasné diela, ktoré Boh vykoná pre ľudstvo. Boh vytvorí celosvetový raj podobný Edenu. (Lukáš 23:43) Bude tak ako Eden oplývať krásou a príjemnosťou farieb, zvukov a chutí. Zanikne chudoba a nedostatok potravín, lebo o tom čase Biblia hovorí: „Predošlé veci sa pominuli.“ (Zjavenie 21:4; Žalm 72:16) Nikto už nepovie: „Som chorý“, lebo choroby budú navždy odstránené. (Izaiáš 33:24) Áno, zaniknú všetky príčiny bolesti vrátane dlhodobého nepriateľa ľudstva, smrti. (1. Korinťanom 15:26) V úžasnom videní „novej zeme“, novej ľudskej spoločnosti pod vládou Krista, apoštol Ján počul hlas, ktorý hovoril: „[Boh im] zotrie... každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti.“ Čo by mohlo priniesť väčšiu útechu a radosť ako splnenie tohto božského sľubu?
Pri opise budúceho života Biblia zvlášť zdôrazňuje podmienky, ktoré uspokoja mravné a duchovné túžby človeka. Všetky spravodlivé ideály, o ktoré ľudstvo doteraz márne bojovalo, budú v plnej miere dosiahnuté. (Matúš 6:10) K nim patrí túžba po spravodlivosti, ktorá zostáva nenaplnená, lebo ľudí často sužujú krutí utláčatelia, ktorí vládnu nad slabými. (Kazateľ 8:9) Žalmista prorocky písal o podmienkach pod vládou Krista: „V jeho dňoch bude kvitnúť spravodlivosť a hojnosť pokoja.“ — Žalm 72:7, The New Jerusalem Bible.
Rovnoprávnosť je ďalšou túžbou, pre ktorú už mnohí priniesli obete. Pri „znovustvorení“ Boh skoncuje s diskrimináciou. (Matúš 19:28) Všetci sa budú tešiť z rovnakej dôstojnosti. To nebude rovnosť zavedená nejakým prísnym vládnym režimom. Naopak, budú odstránené príčiny diskriminácie vrátane chamtivosti a pýchy, ktoré ľudí vedú k tomu, že chcú panovať nad druhými alebo že si zhromažďujú veľké množstvo vecí. Izaiáš prorokoval: „Istotne budú stavať domy a bývať v nich a istotne budú sadiť vinice a jesť ich ovocie. Nebudú stavať a niekto iný obývať; nebudú sadiť a niekto iný jesť.“ — Izaiáš 65:21, 22.
Ako veľmi ľudia trpeli pri krviprelievaní v osobných i kolektívnych bojoch! Tak je to od vraždy Ábela až po vojny v súčasnosti. Ako dlho sa už ľudia nádejajú a čakajú, zdanlivo márne, na to, že zavládne pokoj! V obnovenom Raji budú všetci ľudia pokojamilovní a mierni; „nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja“. — Žalm 37:11.
Izaiáš 11:9 hovorí: „Zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi tak, ako vody pokrývajú samotné more.“ Okrem iného aj pre našu zdedenú nedokonalosť dnes nedokážeme plne pochopiť, čo všetko sa skrýva za týmito slovami. To, ako nás dokonalé poznanie Boha s ním zjednotí a ako to povedie k úplnej radosti, sa zrejme ešte len dozvieme. Ale keďže Písma nás informujú, že Jehova je Boh úžasný v moci, múdrosti, spravodlivosti a láske, môžeme si byť istí, že bude venovať pozornosť všetkým modlitbám, ktoré vyslovia obyvatelia „novej zeme“.
„Skutočný život“ je istý — chopte sa ho!
Večný život v lepšom svete je pre mnohých iba snom alebo ilúziou. No pre tých, ktorí naozaj veria biblickým sľubom, je táto nádej istotou. Je akoby kotvou v ich živote. (Hebrejom 6:19) Tak ako kotva drží loď v stabilnej polohe a bráni tomu, aby bola zmietaná, nádej na večný život ľudí stabilizuje, dáva im istotu a umožňuje im čeliť vážnym ťažkostiam v živote a prekonávať ich.
Môžeme si byť istí, že Boh splní svoje sľuby. Zaobstaral dokonca záruku tak, že dal prísahu, neodvolateľný sľub. Apoštol Pavol napísal: „Boh, keď chcel dedičom sľubu hojnejšie prejaviť nezmeniteľnosť svojej rady, vystúpil s prísahou, aby dvoma nezmeniteľnými vecami, v ktorých je nemožné, aby Boh luhal, sme boli... silne povzbudení a chopili sa predloženej nádeje.“ (Hebrejom 6:17, 18) Tie ‚dve nezmeniteľné veci‘, ktoré Boh nikdy nemôže zrušiť, sú jeho sľub a jeho prísaha, na ktorých zakladáme svoje očakávania.
Viera v Božie sľuby je zdrojom veľkej útechy a duchovnej sily. Jozua, vodca izraelského národa, mal takú vieru. Keď mal Jozua prejav na rozlúčku k Izraelitom, bol už starý a vedel, že onedlho zomrie. No v jeho slovách sa zračila sila a nezlomná lojálnosť, ktorá pramenila z úplnej dôvery v Božie sľuby. Po slovách, že ide „cestou celej zeme“, cestou, ktorá vedie celé ľudstvo do smrti, Jozua povedal: „Dobre viete celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že nezlyhalo ani jediné slovo zo všetkých dobrých slov, ktoré vám hovoril Jehova, váš Boh. Všetky sa vám splnili. Ani jediné slovo z nich nezlyhalo.“ Áno, Jozua trikrát zopakoval, že Boh vždy dodržal všetky svoje sľuby. — Jozua 23:14.
Aj vy môžete mať rovnakú vieru v Boží sľub nového sveta, ktorý bude čoskoro skutočnosťou. Pomocou usilovného štúdia Biblie porozumiete, kto je Jehova a prečo si zasluhuje vašu úplnú dôveru. (Zjavenie 4:11) Abrahám, Sára, Izák, Jakob a iní verní muži a ženy staroveku mali nezlomnú vieru, založenú na dôvernom poznaní pravého Boha, Jehovu. Zachovali si pevnú nádej napriek tomu, že za svojho života „nedostali splnenie tých sľubov“. No „videli ich zďaleka a uvítali ich“. — Hebrejom 11:13.
Keďže rozumieme biblickým proroctvám, už teraz vidíme, ako sa približuje ‚veľký deň Boha, Všemohúceho‘, počas ktorého bude zem očistená od všetkého zla. (Zjavenie 16:14, 16) Tak ako verní muži staroveku musíme stále s dôverou očakávať budúce udalosti, k čomu nás bude motivovať viera a tiež láska k Bohu a ku „skutočnému životu“. Blízkosť nového sveta dáva silný podnet tým, ktorí prejavujú vieru v Jehovu a ktorí ho milujú. Takú vieru a lásku by sme si mali pestovať, aby sme získali Božiu priazeň a ochranu počas jeho veľkého dňa, ktorý je už blízko. — Sofoniáš 2:3; 2. Tesaloničanom 1:3; Hebrejom 10:37–39.
Teda milujete život? A túžite ešte viac po „skutočnom živote“ — po živote schváleného Božieho služobníka s vyhliadkou na šťastnú budúcnosť, áno, s vyhliadkou na večný život? Ak po tom túžite, poslúchnite nabádanie apoštola Pavla, ktorý napísal, že by sme nemali ‚vkladať svoju nádej do neistého bohatstva, ale v Boha‘. Pavol pokračoval: „[Buďte] bohatí v znamenitých skutkoch“, ktoré prinášajú česť Bohu, aby ste sa tak „chopili skutočného života“. — 1. Timotejovi 6:17–19.
Ak prijmete ponuku biblického štúdia s Jehovovými svedkami, môžete získať poznanie, ktoré „znamená večný život“. (Ján 17:3) Biblia uvádza toto láskyplné otcovské povzbudenie adresované všetkým ľuďom: „Syn môj, nezabudni na môj zákon a tvoje srdce nech zachováva moje prikázania, pretože ti bude pridaná dĺžka dní a rokov života a pokoj.“ — Príslovia 3:1, 2.
[Poznámka pod čiarou]
a Podrobnejšie informácie o tomto námete pozri v brožúre Čo sa s nami stane, keď zomrieme?, ktorú vydala Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.