Niekto sa o nás naozaj zaujíma
TISÍCE ľudí však prejavuje o druhých ozajstný záujem. Nemajú bezcitný, sebecký názor, že problémy druhých nie sú ich vecou. Naopak, robia, čo môžu — niekedy dokonca riskujú svoj život —, aby zmiernili utrpenie ľudí. To je obrovská úloha, ktorú navyše sťažujú mocné sily mimo dosahu ľudí.
Také činitele, ako je chamtivosť, politické intrigy, vojny a prírodné katastrofy, môžu zmariť aj „to najosvietenejšie a najodhodlanejšie úsilie odstrániť hlad,“ hovorí jeden pracovník humanitárnej pomoci. Odstránenie hladu je len jedným z mnohých problémov, ktorý sa snažia vyriešiť takíto obetaví ľudia. Bojujú aj s chorobami, chudobou, nespravodlivosťou a obrovským utrpením, ktoré spôsobujú vojny. Ale darí sa im v tom?
Riaditeľ jednej humanitárnej organizácie povedal, že tí, ktorí vyvíjajú také ‚osvietené a intenzívne úsilie‘ na zmiernenie hladu a bolesti, sú ako súcitný Samaritán opísaný v podobenstve Ježiša Krista. (Lukáš 10:29–37) Ale nech robia čokoľvek, povedal, počet obetí stále rastie. Preto položil otázku: „Čo by mal dobrý Samaritán urobiť, keď niekoľko rokov cestuje každý deň rovnakou cestou a každý týždeň nájde pri ceste ďalšiu obeť lupičov?“
Bolo by ľahké poddať sa tomu, čo bolo opísané ako ‚smrteľná únava dobrodincov‘, a jednoducho sa v zúfalstve vzdať. Tí, ktorí majú ozajstný záujem o druhých, sa nevzdávajú a to im slúži na česť. (Galaťanom 6:9, 10) Napríklad jeden muž, ktorý napísal do britských novín Jewish Telegraph, chválil Jehovových svedkov, ktorí v období nacistického Nemecka „pomohli tisíckam Židov prežiť útrapy v Osvienčime“. „Keď bol nedostatok jedla,“ uviedol pisateľ, „delili sa o svoj chlieb s našimi [židovskými] bratmi a sestrami!“ Svedkovia stále robili, čo mohli, i keď mali málo.
No skutočnosť je taká, že aj keby mali koľkokoľvek chleba, o ktorý by sa mohli podeliť, neukončilo by to ľudské utrpenie. Tým rozhodne nechceme znižovať hodnotu toho, čo robia súcitní ľudia. Každý skutok, ktorý vhodným spôsobom zmierni utrpenie, je cenný. Tí svedkovia aspoň trochu zmiernili bolesť svojich spoluväzňov a nacizmus bol nakoniec porazený. No svetový systém, ktorý spôsobuje taký útlak, existuje stále a ľahostajných ľudí je stále veľa. Áno, „je pokolenie, ktorého zuby sú meče a ktorého čeľuste sú nože na zabíjanie, aby vyžrali strápených zo zeme a chudobných spomedzi ľudstva“. (Príslovia 30:14) Pravdepodobne si kladiete otázku, prečo je to tak.
Prečo existuje chudoba a útlak?
Ježiš Kristus raz povedal: „Chudobných máte vždy pri sebe a kedykoľvek chcete, vždy im môžete preukázať dobro.“ (Marek 14:7) Mal Ježiš na mysli to, že chudoba a útlak sa nikdy neskončia? Veril tak ako niektorí ľudia, že také utrpenie je súčasťou Božieho plánu umožniť súcitným ľuďom ukázať, ako veľmi sa zaujímajú o druhých? Nie! Ježiš si niečo také nemyslel. Poukázal iba na to, že chudoba bude súčasťou života tak dlho, ako bude existovať tento systém vecí. Ale Ježiš tiež vedel toto: Takéto podmienky na zemi neboli súčasťou pôvodného predsavzatia jeho nebeského Otca.
Jehova Boh stvoril zem tak, aby bola rajom, nie miestom sužovaným chudobou, nespravodlivosťou a útlakom. Svoj veľký záujem o ľudskú rodinu prejavil tým, že vytvoril úžasné veci, ktoré mali zväčšiť radosť ľudí zo života. Veď všimnime si názov záhrady, v ktorej žili naši prví rodičia, Adam a Eva! Volala sa Eden, čo znamená „Rozkoš“. (1. Mojžišova 2:8, 9) Jehova nedal ľuďom len nevyhnutné veci na prežitie v nejakom ponurom, drsnom prostredí. V závere svojho stvoriteľského diela preskúmal to, čo urobil, a vyhlásil, že to bolo „veľmi dobré“. — 1. Mojžišova 1:31.
Prečo sa teda dnes na celej zemi rozmáha chudoba, útlak a iné príčiny utrpenia? Súčasný zlý systém vecí existuje preto, lebo naši prarodičia sa rozhodli vzbúriť sa proti Bohu. (1. Mojžišova 3:1–5) To vyvolalo otázku, či je správne, aby Boh vyžadoval od svojich tvorov poslušnosť. Preto Jehova dovolil Adamovým potomkom, aby počas obmedzeného obdobia žili nezávisle. Boh sa však stále zaujímal o to, čo sa deje s ľudskou rodinou. Urobil opatrenie, aby boli odčinené všetky škody, ktoré spôsobila vzbura proti nemu. A Jehova veľmi skoro ukončí chudobu a útlak — vlastne akékoľvek utrpenie. — Efezanom 1:8–10.
Problém, ktorý ľudia nedokážu vyriešiť
Počas storočí, ktoré uplynuli od stvorenia človeka, sa ľudstvo stále viac vzďaľovalo od Jehovových noriem. (5. Mojžišova 32:4, 5) Ľudia, sústavne odmietajúc Božie zákony a zásady, bojovali jeden proti druhému a „človek panoval nad človekom na jeho škodu“. (Kazateľ 8:9) Akékoľvek snahy vytvoriť naozaj spravodlivú spoločnosť bez všetkého, čo sužuje strápené ľudstvo, boli zmarené sebectvom tých, ktorí chcú robiť veci svojím spôsobom a nechcú sa podriadiť Božej zvrchovanosti.
Je tu aj iný problém — problém, ktorý by mnohí možno zamietli ako nezmyselnú poveru. Podnecovateľ vzbury proti Bohu stále navádza ľudí na zlo a sebectvo. Je to Satan Diabol a Ježiš Kristus ho nazval „vládca tohto sveta“. (Ján 12:31; 14:30; 2. Korinťanom 4:4; 1. Jána 5:19) V zjavení, ktoré dostal apoštol Ján, je Satan označený za hlavný zdroj nešťastia — za toho, ktorý nesie najväčšiu zodpovednosť za ‚zvádzanie celej obývanej zeme‘. — Zjavenie 12:9–12.
Bez ohľadu na to, ako veľmi sa niektorí ľudia zaujímajú o svojich blížnych, nikdy nebudú môcť odstrániť Satana Diabla ani zmeniť tento systém, ktorý má stále viac obetí. Čo je teda potrebné na vyriešenie problémov ľudstva? Riešenie nemôže priniesť len niekto, kto má záujem o druhých. Potrebný je niekto, kto má ochotu i moc odstrániť Satana a celý jeho nespravodlivý systém.
„Nech sa deje tvoja vôľa... na zemi“
Boh sľubuje, že zničí tento zlý systém vecí. Má ochotu i moc vykonať to. (Žalm 147:5, 6; Izaiáš 40:25–31) V prorockej biblickej knihe Daniel je predpovedané: „Nebeský Boh [zriadi] kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené. A kráľovstvo nebude prenesené na nijaký iný ľud. Rozdrví a ukončí všetky tieto kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy“ — áno, navždy. (Daniel 2:44) Ježiš Kristus mal na mysli práve túto trvalú a dobrú nebeskú vládu, keď učil svojich učeníkov, aby v modlitbe prosili Boha: „Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ — Matúš 6:9, 10.
Jehova také modlitby vypočuje, lebo sa naozaj zaujíma o ľudskú rodinu. Podľa prorockých slov v 72. žalme Boh dá moc svojmu Synovi, Ježišovi Kristovi, aby priniesol trvalú úľavu chudobným, utrápeným a utláčaným, ktorí podporujú Ježišovo panstvo. Preto inšpirovaný žalmista spieval: „Nech [Boží mesiášsky Kráľ] súdi utrápených z ľudu, nech zachraňuje synov chudobného a nech drví toho, kto klame... On oslobodí chudobného, volajúceho o pomoc, tiež strápeného a každého, kto nemá pomocníka. Bude ľutovať poníženého a chudobného a duše chudobných zachráni. Z útlaku a násilia vykúpi ich duše a ich krv bude v jeho očiach drahocenná.“ — Žalm 72:4, 12–14.
Vo videní, ktoré sa týkalo našej doby, apoštol Ján videl „nové nebo a novú zem“, celkom nový systém zriadený Bohom. Aké požehnanie pre trpiace ľudstvo! Ján ďalej predpovedal, čo Jehova urobí: „Počul [som] silný hlas hovoriť z trónu: ‚Hľa, Boží stan je s ľudstvom a bude bývať s nimi a oni budú jeho ľudom. A sám Boh bude s nimi. A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.‘ A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: ‚Hľa, robím všetky veci nové.‘ A hovorí: ‚Píš, lebo tieto slová sú verné a pravdivé.‘“ — Zjavenie 21:1–5.
Áno, týmto slovám môžeme veriť, lebo sú verné a pravdivé. Jehova čoskoro zasiahne a zbaví zem chudoby, hladu, útlaku, chorôb a všetkej nespravodlivosti. Ako tento časopis na základe Písiem často ukazuje, je množstvo dokladov o tom, že žijeme v čase, keď sa tieto sľuby splnia. Boží sľúbený nový svet je na dosah! (2. Petra 3:13) Jehova čoskoro „navždy pohltí smrť“ a „zotrie slzy zo všetkých tvárí“. — Izaiáš 25:8.
Kým sa to stane, môžeme byť radi, že už dnes sú tu ľudia, ktorí majú skutočný záujem o druhých. Ešte väčším dôvodom na radosť je to, že sa o nás veľmi zaujíma sám Jehova. Onedlho odstráni všetok útlak a utrpenie.
Jehovovým sľubom môžete úplne dôverovať. Dôveroval im aj Boží služobník Jozua. Bez akýchkoľvek výhrad povedal Božiemu starovekému ľudu: „Dobre viete celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že nezlyhalo ani jediné slovo zo všetkých dobrých slov, ktoré vám hovoril Jehova, váš Boh. Všetky sa vám splnili. Ani jediné slovo z nich nezlyhalo.“ (Jozua 23:14) Preto kým ešte trvá súčasný systém vecí, nenechajte sa zdrviť skúškami, ktoré možno prežívate. Uvrhnite na Jehovu všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás naozaj zaujíma a stará. — 1. Petra 5:7.
[Obrázky na strane 7]
V Božom sľúbenom novom svete už na zemi nebude existovať chudoba, útlak, choroby a nespravodlivosť