Konali Jehovovu vôľu

Dobrovoľné obete na podporu čistého uctievania

IZRAELITI boli očitými svedkami Jehovovej zachraňujúcej moci. Videli, ako sa vody Červeného mora zázračne rozdelili a oni mohli po suchom dne prejsť na druhú stranu a uniknúť egyptskej armáde. Z bezpečnej vzdialenosti na druhom brehu sledovali, ako sa tie isté vody zrútili na ich prenasledovateľov. Jehova im zachránil život! — 2. Mojžišova 14:21–31.

Je však smutné, že niektorí Izraeliti brali na ľahkú váhu to, čo pre nich Boh urobil. Zatiaľ čo bol Mojžiš na vrchu Sinaj, dávali Áronovi svoje zlaté šperky a žiadali od neho, aby im urobil modlu, ktorú by uctievali. Pri svojom návrate našiel Mojžiš tento zástup buričov, ako je, pije, tancuje a klania sa zlatému teľaťu! Na Jehovov príkaz bolo asi 3000 z nich — zrejme išlo o hlavných podnecovateľov vzbury — usmrtených. V ten deň sa Boží ľud naučil jednu dôležitú vec — že Jehovovi treba prejavovať výlučnú oddanosť. — 2. Mojžišova 32:1–6, 19–29.

Krátko po tejto príhode sa Mojžiš pripravil na to, aby vykonal Boží príkaz postaviť svätostánok, prenosný stan uctievania. Tento stavebný projekt si vyžadoval drahé materiály a zručných pracovníkov. Odkiaľ ich mohli vziať? A čo sa môžeme naučiť z tejto biblickej správy?

Prispievanie materiálne i zručnosťou

Jehova prostredníctvom Mojžiša Izraelitom prikázal: „Vyberte medzi sebou príspevok pre Jehovu. Nech ho prinesie každý ochotného srdca ako Jehovov príspevok.“ Aký druh príspevku? Medzi materiálmi, ktoré Mojžiš vymenoval, bolo zlato, striebro, meď, priadza, plátno, kože, drevo a drahé kamene. — 2. Mojžišova 35:5–9.

Izraeliti mali viac než dosť prostriedkov na to, aby štedro prispeli. Spomeň si, že keď vychádzali z Egypta, zobrali so sebou predmety zo zlata a striebra spolu s mnohými odevmi. Vskutku, Izraeliti „Egypťanov obrali“.a (2. Mojžišova 12:35, 36) Predtým sa Izraeliti dobrovoľne zbavili svojich šperkov, aby si urobili modlu na falošné uctievanie. Budú teraz rovnako horliví, aby priniesli obete na podporu pravého uctievania?

Všimni si, že Mojžiš neurčil presné množstvo, ktoré má každý dať, ani nevyvolával pocit viny či hanby, aby ľud motivoval k dávaniu. Namiesto toho jednoducho apeloval na ‚každého, kto mal ochotné srdce‘. Mojžiš zjavne necítil žiadnu potrebu nútiť Boží ľud. Bol presvedčený, že každý daruje, čo môže. — Porovnaj 2. Korinťanom 8:10–12.

Tento stavebný projekt si však vyžadoval viac než len materiálne dary. Jehova tiež povedal Izraelitom: „Nech všetci múdreho srdca medzi vami prídu a urobia všetko, čo prikázal Jehova.“ Áno, tento stavebný projekt si vyžadoval zručných remeselníkov. Naozaj, na dokončenie tohto projektu bol potrebný ‚každý druh remeselnej zručnosti‘ — vrátane drevorezbárstva, spracovania kovov a výroby klenotov. Je samozrejmé, že schopnosti remeselníkov viedol Jehova a zásluha za úspech tohto projektu patrila oprávnene jemu. — 2. Mojžišova 35:10, 30–35; 36:1, 2.

Izraeliti s nadšením reagovali na výzvu, aby venovali svoje prostriedky aj svoju zručnosť. Biblická správa uvádza: „Prišli, každý, koho pobádalo jeho srdce a priniesli, každý, koho jeho duch podnecoval, Jehovov príspevok na dielo stanu zhromaždenia a na všetku jeho službu a na sväté odevy. A stále prichádzali, muži spolu so ženami, každý ochotného srdca.“ — 2. Mojžišova 35:21, 22.

Poučenie pre nás

Dnes sa veľkolepá úloha kázania dobrého posolstva o Božom Kráľovstve uskutočňuje prostredníctvom dobrovoľných darov. Často sú to peňažné dary. V iných prípadoch kresťanskí bratia a sestry využívajú svoje bohaté skúsenosti na pomoc pri výstavbe sál Kráľovstva, zjazdových sál a priestorov odbočiek. Potom je tu práca vykonávaná vo vyše sto domovoch Bétel na celom svete, ktorá si vyžaduje mnoho rozličných zručností. Všetci ochotného srdca, ktorí prinášajú také obete, si môžu byť istí, že Jehova nezabudne na ich tvrdú prácu! — Hebrejom 6:10.

To isté sa týka aj účasti každého z nás na kresťanskej službe. Všetci sme nabádaní, aby sme si vykupovali čas na horlivú účasť na kázaní. (Matúš 24:14; Efezanom 5:15–17) Niektorí to robia ako evanjelisti celým časom, čiže priekopníci. Iní nemajú podmienky na to, aby trávili toľko času v službe ako priekopníci. No aj oni sa páčia Jehovovi. Tak ako to bolo s príspevkami na svätostánok, Jehova neurčuje presné množstvo, ktoré by mal každý venovať. Vyžaduje však, aby mu každý z nás slúžil celým svojím srdcom, dušou, mysľou a silou. (Marek 12:30) Ak to robíme, môžeme si byť istí, že nás Jehova odmení za dobrovoľné obete, ktoré prinášame na podporu pravého uctievania. — Hebrejom 11:6.

[Poznámka pod čiarou]