Čo robiť, keď pociťujeme stratu horlivosti?

AKO môže človek bojovať proti strate horlivosti a s ňou súvisiacemu poľavovaniu? Túto otázku dostalo viacero cestujúcich dozorcov, ktorí pravidelne navštevujú zbory Jehovových svedkov. Ich odpovede nám pomôžu zistiť príčiny takéhoto poľavovania i spôsob, ako tento stav, do ktorého sa môže dostať ktorýkoľvek kresťan, liečiť.

Na boj proti strate horlivosti je potrebné viac ako len analýza tohto problému, no k príznakom môže patriť strata záujmu o modlitbu či osobné štúdium, poľavovanie v účasti na zhromaždeniach, strata nadšenia či dokonca určité ochladnutie vzťahu ku kresťanským spoločníkom. Jedným z najvýraznejších znakov je však menšia horlivosť v evanjelizačnej činnosti. Preskúmajme tieto príznaky a pouvažujme o nejakých možnostiach liečby.

Poľavovanie v našom evanjelizačnom diele

Ježiš Kristus si uvedomoval, že s poverením robiť učeníkov budú spojené aj určité ťažkosti. (Matúš 28:19, 20) Svojich nasledovníkov vyslal „ako ovce medzi vlkov“, lebo vedel, že pre svoju kazateľskú činnosť budú prenasledovaní. (Matúš 10:16–23) No to nebol dôvod na to, aby jeho učeníci stratili odvahu. Boží služobníci, ktorí sa na modlitbách spoliehali na Jehovu, boli prenasledovaním v skutočnosti často posilnení. — Skutky 4:29–31; 5:41, 42.

Ani vtedy, keď Kristovi učeníci nezažívali intenzívne prenasledovanie, neboli vždy priaznivo prijímaní. (Matúš 10:11–15) Podobne ani dnešné kazateľské dielo Jehovových svedkov nie je vždy ľahké.a Mnohí považujú vieru v Boha za osobnú vec, o ktorej sa nechcú rozprávať. Iní nechcú mať nič spoločné s náboženskou organizáciou, voči ktorej majú určité predsudky. Ľahostajnosť, slabé výsledky či rôzne iné problémy môžu byť nepochybne závažnou príčinou straty horlivosti. Ako možno tieto prekážky prekonať?

Ako dosiahnuť lepšie výsledky

Radosť, ktorú čerpáme z našej služby, je sčasti spojená s výsledkami, ktoré dosahujeme. Ako teda môžeme docieliť, aby bola naša služba produktívnejšia? Nuž sme „rybármi ľudí“. (Marek 1:16–18) Rybári v starovekom Izraeli vychádzali loviť ryby v noci, keď sa dalo chytiť najviac rýb. Aj my musíme uvažovať o svojom obvode a vychádzať „loviť ryby“ vtedy, keď je najviac ľudí doma a keď sú ľudia vnímavejší na naše posolstvo. To môže byť večer, cez víkend alebo v nejakom inom čase. Podľa jedného cestujúceho dozorcu je to praktické hlavne v oblastiach, kde ľudia celý deň pracujú. Poznamenáva, že večerné vydávanie svedectva prináša často vynikajúce výsledky. Aj vydávanie svedectva telefónom alebo neformálne vydávanie svedectva nám umožní dostať sa k viacerým ľuďom.

Vytrvalosť v službe naozaj prináša dobré výsledky. Vo východnej Európe a v určitých afrických krajinách dielo kázania o Kráľovstve pekne napreduje, čo vedie k vynikajúcemu vzrastu. Podobne aj v oblastiach, ktoré boli už dlho považované za neplodné, alebo dokonca v obvodoch, ktoré sú prepracúvané veľmi často, vzniklo mnoho zborov. No čo ak tvoj obvod neprináša takéto výsledky?

Zachovať si dobrý postoj

Keď budeme mať jasne na mysli ciele, ktoré určil Ježiš, pomôže nám to, aby sme neboli odradení ľahostajnosťou, s ktorou sa v službe stretávame. Kristus chcel, aby jeho učeníci hľadali tých, ktorí si to zaslúžia, nie aby dosiahli hromadné obrátenie. Pri viacerých príležitostiach poukazoval na to, že veľká väčšina ľudí dobré posolstvo neprijme, tak ako väčšina Izraelitov nepočúvala starovekých prorokov. — Ezechiel 9:4; Matúš 10:11–15; Marek 4:14–20.

„Dobré posolstvo o kráľovstve“ prijímajú s vďačnosťou len tí, „ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby“. (Matúš 5:3; 24:14) Takí ľudia chcú slúžiť Bohu spôsobom, ktorý určil on. Preto výsledky našej činnosti sú spojené skôr so stavom srdca ľudí než s našou schopnosťou predkladať posolstvo. Samozrejme, musíme robiť všetko, čo môžeme, aby bolo dobré posolstvo pre ľudí príťažlivé. No výsledky závisia od Boha, pretože Ježiš povedal: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal.“ — Ján 6:44.

Vďaka našej evanjelizačnej činnosti je oznamované Jehovovo meno. A tak či ľudia počúvajú, alebo nie, naše kazateľské dielo prispieva k posväcovaniu Jehovovho svätého mena. Navyše naším evanjelizačným dielom dokazujeme, že sme Kristovi učeníci, a máme tým výsadu podieľať sa na najdôležitejšej činnosti, ktorá sa v našich dňoch koná. — Matúš 6:9; Ján 15:8.

Strata horlivosti a vzťahy

Aj určité vzťahy s ľuďmi, či už v rodine, alebo v zbore, môžu viesť k strate horlivosti. Môžeme mať napríklad pocit, že nás nikto nechápe. Aj nedokonalosť spoluveriacich nás môže odrádzať. Veľkou pomocou nám opäť môžu byť Písma.

„Celé spoločenstvo bratov“ na zemi tvorí veľkú duchovnú rodinu. (1. Petra 2:17) No keď vzniknú ťažkosti v dôsledku povahových nezhôd, pocit, že patríme k zjednotenému ľudu, sa môže rozplynúť. Ani kresťania v prvom storočí neboli zrejme imúnni voči takýmto problémom, pretože apoštol Pavol im opakovane musel pripomínať, aby nažívali spolu v jednote. Napríklad aj dve kresťanské ženy — Euodiu a Syntyche — nabádal, aby vyriešili svoje nezhody. — 1. Korinťanom 1:10; Efezanom 4:1–3; Filipanom 4:2, 3.

Ako môžeme v sebe znovu roznietiť úprimnú lásku k našim bratom a sestrám, ak máme aj my takýto problém? Tým, že si budeme pripomínať, že Kristus zomrel aj za nich a že aj oni, tak ako my, prejavujú vieru v jeho výkupnú obeť. Môžeme tiež pamätať na to, že mnohí z našich bratov sú pripravení napodobňovať Ježiša Krista a riskovať za nás v nebezpečenstve aj svoj život.

Pred niekoľkými rokmi jeden mladý svedok v Paríži bez váhania schytil kufor s bombou, ktorý bol položený pred sálou Kráľovstva, bežal dole niekoľko poschodí a hodil ho do fontány, kde kufor vybuchol. Keď sa ho pýtali, čo ho podnietilo, aby takto riskoval svoj život, odpovedal: „Uvedomil som si, že je ohrozený náš život. A tak som si pomyslel, že by bolo lepšie, keby som zomrel len ja, než keby sme mali prísť o život všetci.“b Akým požehnaním je mať takýchto spoločníkov, ktorí sú ochotní tak verne nasledovať Ježišov príklad!

Navyše môžeme rozjímať o tom, aký duch spolupráce vládol medzi Jehovovými svedkami v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny.c Neskôr sa naši bratia a sestry v Malawi držali svojej rýdzosti ako praví kresťania s rovnakou vernosťou. Nepodnecuje nás myšlienka, že naši bratia v miestnom zbore by konali za nepriaznivých okolností rovnako, k tomu, aby sme prehliadali každodenné napätie a ťažkosti alebo im aspoň nepripisovali takú vážnosť? Ak si rozvíjame Kristovu myseľ, naše každodenné vzťahy so spoluctiteľmi budú pre nás zdrojom občerstvenia, nie príčinou na poľavovanie.

Skľučujúce osobné pocity

„Odkladaným očakávaním ochorie srdce, ale keď vytúžená vec príde, je stromom života.“ (Príslovia 13:12) V očiach niektorých Jehovových služobníkov koniec tohto systému vecí neprichádza dostatočne skoro. Kresťania, tak ako aj mnohí neveriaci, zisťujú, že obdobie, v ktorom žijeme, je „kritické“ a že je ‚ťažké sa s ním vyrovnať‘. — 2. Timotejovi 3:1–5.

Na rozdiel od neveriacich by sa však kresťania mali radovať z toho, že v tomto ťažkom období rozpoznávajú „znamenie“ Ježišovej prítomnosti, ktoré ukazuje, že Božie Kráľovstvo čoskoro ukončí tento skazený systém vecí. (Matúš 24:3–14) Aj keby sa situácia zhoršila — a určite sa počas „veľkého súženia“ zhorší —, tieto udalosti budú pre nás zdrojom radosti, pretože ohlasujú Boží prichádzajúci nový svet. — Matúš 24:21; 2. Petra 3:13.

Ak by kresťan v mysli odkladal zásah Kráľovstva do súčasných záležitostí, mohol by začať venovať stále viac času materiálnym cieľom. Ak by dovolil, aby napríklad svetská práca či zábava pohltili všetok jeho čas a energiu, bolo by preňho ťažké náležite si spĺňať svoje biblické zodpovednosti. (Matúš 6:24, 33, 34) Taký postoj vedie k frustrácii a k strate horlivosti. Jeden cestujúci dozorca poznamenal: „Je nerealistické pokúšať sa budovať chabú napodobeninu nového systému už v tomto systéme vecí.“

Dva z najlepších liekov

Ako možno nájsť dobrý spôsob liečby, keď je už určená diagnóza? Jednou z najlepších dostupných metód je osobné štúdium. Prečo? „Pripomína nám, prečo musíme robiť to, čo robíme,“ poznamenáva jeden cestujúci dozorca. Ešte iný vysvetľuje: „Kázanie len z povinnosti sa po čase stane bremenom.“ No dobré osobné štúdium nám pomôže opäť získať jasný pohľad na našu úlohu vzhľadom na blížiaci sa koniec. Písma nám v rovnakom duchu opakovane pripomínajú, že potrebujeme dobré duchovné sýtenie, aby sme našli v konaní Božej vôle pravé šťastie. — Žalm 1:1–3; 19:7–10; 119:1, 2.

Starší môžu pomôcť tým, ktorí strácajú horlivosť, povzbudzujúcimi pastierskymi návštevami. Na takých osobných návštevách môžu ukázať, že každý z nás je veľmi cenný a má dôležité miesto v Jehovovom ľude. (1. Korinťanom 12:20–26) Jeden starší o spolukresťanoch povedal: „Aby som vyzdvihol ich hodnotu, pripomínam im, čo už dosiahli v minulosti. Poukazujem im na to, že sú v Jehovových očiach drahocenní a že bola za nich daná krv Božieho Syna. Túto úvahu vždy priaznivo prijímajú. Keď je podporená vhodnými biblickými odkazmi, tí, ktorí pociťujú stratu odvahy, si môžu dať nové ciele, ako napríklad rodinné modlitby a štúdium a čítanie Biblie.“ — Hebrejom 6:10.

Počas pastierskych návštev si starší musia dávať pozor, aby nevyvolávali zdanie, že Bohu sa nemožno zapáčiť. Naopak, starší môžu skľúčeným spoluctiteľom pomáhať, aby videli, že náklad Ježišových nasledovníkov je ľahký. Potom bude naša kresťanská služba pre nás zdrojom radosti. — Matúš 11:28–30.

Prekonať stratu horlivosti

Strata horlivosti je bez ohľadu na jej príčinu pohromou, proti ktorej musíš bojovať. Pamätaj však, že v tomto boji nie sme sami. Ak strácame horlivosť, prijmime pomoc našich kresťanských spoločníkov, zvlášť starších. Takým spôsobom môžeme zmierniť svoje pocity skľúčenosti.

Predovšetkým sa potrebujeme pri prekonávaní týchto pocitov obrátiť o pomoc k Bohu. Ak sa budeme na modlitbách spoliehať na Jehovu, môže nám pomôcť úplne prekonať stratu horlivosti. (Žalm 55:22; Filipanom 4:6, 7) Rozhodne však môžeme mať ako Boží ľud rovnaké pocity, o akých spieval žalmista: „Šťastný je ľud, ktorý pozná radostný krik. Ó, Jehova, stále chodia v svetle tvojej tváre. V tvojom mene sa radujú po celý deň a v tvojej spravodlivosti sú vyvýšení. Veď ty si krása ich sily a tvojou dobrou vôľou je vyvýšený náš roh.“ — Žalm 89:15–17.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 31]

Budujúce pastierske návštevy láskyplných starších môžu kresťanom pomôcť prekonať stratu horlivosti