Apokalypsa — mali by sme sa jej báť, alebo v ňu dúfať?

„Apokalypsa dnes už nie je len biblickým opisom, ale stala sa veľmi reálnou možnosťou.“ — Javier Pérez de Cuéllar, bývalý generálny tajomník Organizácie Spojených národov.

TENTO významný svetový činiteľ použil slovo „apokalypsa“ spôsobom, ktorý odzrkadľuje, ako ho väčšina ľudí chápe a vidí vo filmoch a v názvoch kníh, v článkoch časopisov a v novinových správach. Apokalypsa vyvoláva predstavu kozmickej kataklizmy. Ale čo slovo „apokalypsa“ skutočne znamená? A čo je ešte dôležitejšie, aké je posolstvo obsiahnuté v biblickej knihe nazvanej Apokalypsa či Zjavenie?

Slovo „apokalypsa“ pochádza z gréckeho výrazu, ktorý znamená „odkrytie“ alebo „odhalenie“. Čo biblické Zjavenie odhalilo či zjavilo? Bolo to výlučne posolstvo záhuby, predzvesť úplného zničenia bez akýchkoľvek prežijúcich? Historik Jean Delumeau, člen Institut de France, na otázku, čo si myslí o Apokalypse, odpovedal: „Je to kniha útechy a nádeje. Ľudia zdramatizovali jej obsah tým, že sa sústredili na jej katastrofické časti.“

Raná cirkev a Apokalypsa

Ako sa raní „kresťania“ pozerali na Apokalypsu a na nádej, ktorú poskytuje, pokiaľ ide o Kristovo tisícročné panovanie (Milénium) nad zemou? Ten istý historik konštatoval: „Zdá sa mi, že kresťania v niekoľkých prvých storočiach vcelku prijali milenarizmus... Ku kresťanom raných storočí, ktorí verili v Milénium, patrili najmä Papias, biskup Hierapolský v Malej Ázii... svätý Justín, narodený v Palestíne, ktorého umučili v Ríme asi v roku 165, svätý Ireneus, biskup Lyonský, ktorý zomrel v roku 202, Tertulián, ktorý zomrel v roku 222, a... veľký spisovateľ Lactantius.“

O Papiovi, ktorého údajne umučili v Pergame v roku 161 alebo 165 n. l., The Catholic Encyclopedia uvádza: „Biskup Papias Hierapolský, učeník sv. Jána, vystúpil ako zástanca milenarizmu. Tvrdil, že prijal svoju náuku od súčasníkov apoštolov, a Ireneus hovorí, že iní ‚presbyteri‘, ktorí videli a počuli učeníka Jána, sa od neho naučili viere v milenarizmus ako súčasť Pánovej vierouky. Podľa Eusebia... Papias vo svojej knihe vyhlasoval, že po vzkriesení mŕtvych bude nasledovať tisícročie viditeľného Kristovho slávneho pozemského kráľovstva.“

Čo sa z toho dozvedáme o vplyve, ktorý mala kniha Apokalypsa, čiže Zjavenie, na raných veriacich? Vzbudzovala v nich strach, alebo nádej? Je zaujímavé, že historici nazývajú prvotných kresťanov chiliasti, čo je odvodené z gréckych slov chilia eté (tisíc rokov). Áno, mnohí z nich boli známi tým, že verili v Kristovo tisícročné panovanie, ktoré malo viesť k rajským podmienkam na zemi. Jediným miestom v Biblii, kde je výslovná zmienka o nádeji na Milénium, je Apokalypsa, čiže Zjavenie. (20:1–7) Apokalypsa ani zďaleka nedesila veriacich, naopak, dávala im nádhernú nádej. Oxfordský profesor dejín cirkvi Cecil Cadoux v knihe The Early Church and the World (Raná cirkev a svet) píše: „Chiliastické názory, hoci boli napokon zavrhnuté, boli v cirkvi značne rozšírené pomerne dlhú dobu a vyučovali ich niektorí z najuznávanejších autorov.“

Prečo bola nádej z Apokalypsy zavrhnutá

Ako došlo k tomu, že tieto „chiliastické názory“ boli „napokon zavrhnuté“, keď je nevyvrátiteľným historickým faktom, že mnohí, ak nie väčšina raných kresťanov, mali nádej v Kristovo tisícročné panovanie nad rajskou zemou? Ako uviedol učenec Robert Mounce, určitá oprávnená kritika vznikla preto, že „mnohí chiliasti, žiaľ, popustili uzdu fantázii a interpretovali tisícročné obdobie všetkými druhmi extrémne materialistických a zmyselných“ predstáv. Ale tieto extrémne názory bolo možné napraviť bez zavrhnutia pravej nádeje na Milénium.

Naozaj prekvapujúce boli prostriedky použité na potlačenie milénizmu. Dictionnaire de Théologie Catholique (Slovník katolíckej teológie) hovorí o rímskom cirkevníkovi Caiovi (koniec druhého a začiatok tretieho storočia), ktorý „aby potlačil milénizmus, jednoznačne poprel autentickosť Apokalypsy [Zjavenia] a Evanjelia sv. Jána“. Tento slovník ďalej uvádza, že Dionýzius, alexandrijský biskup z tretieho storočia, napísal rozpravu proti milénizmu, v ktorej na to, „aby zabránil ľuďom, ktorí lipli na tomto presvedčení, zakladať svoju vieru na Apokalypse svätého Jána, neváhal poprieť jej autentickosť“. Tento prudký odpor voči nádeji na požehnania Milénia na zemi poukazuje na zhubný vplyv, ktorý pôsobil medzi teológmi tej doby.

Profesor Norman Cohn v knihe The Pursuit of the Millennium (Honba za Miléniom) píše: „Tretie storočie zažilo prvý pokus o zdiskreditovanie milenarizmu, keď Origenes, pravdepodobne najvplyvnejší zo všetkých teológov starovekej cirkvi, začal prezentovať Kráľovstvo ako udalosť, ktorá nenastane v priestore a čase, ale iba v dušiach veriacich.“ Tým, že sa Origenes viac spoliehal na grécku filozofiu ako na Bibliu, oslabil nádhernú nádej na pozemské požehnania pod mesiášskym Kráľovstvom na nepochopiteľnú „udalosť... v dušiach veriacich“. Katolícky spisovateľ Léon Gry napísal: „Prevládajúci vplyv gréckej filozofie... postupne viedol k zániku chiliastických ideí.“

„Cirkev stratila svoje posolstvo nádeje“

Augustín bol nepochybne cirkevným otcom, ktorý najviac prispel k zlúčeniu gréckej filozofie s tým, čo v jeho dobe malo už len zdanie kresťanstva. Spočiatku horlivý zástanca milenarizmu nakoniec zavrhol akúkoľvek ideu budúceho Kristovho tisícročného panovania nad zemou. Prekrútil 20. kapitolu Zjavenia na alegóriu.

The Catholic Encyclopedia uvádza: „Augustín nakoniec zastával názor, že nebude žiadne milénium... Hovorí, že prvé vzkriesenie, o ktorom píše táto kapitola, sa vzťahuje na duchovné znovuzrodenie pri krste; a tisícročný sabat po šesťtisícročnej histórii je plnosť večného života.“ The New Encyclopædia Britannica uvádza: „Augustínov alegorický milénizmus sa stal oficiálnou náukou cirkvi... Protestantskí reformátori luteránskej, kalvínskej a anglikánskej tradície... sa zostali pevne držať Augustínových názorov.“ Tak boli členovia cirkví kresťanstva pripravení o nádej na Milénium.

Navyše podľa švajčiarskeho teológa Frédérica de Rougemonta „tým, že [Augustín] zavrhol svoju počiatočnú vieru v tisícročné panstvo, spôsobil cirkvi nevypočítateľnú škodu. Nesmiernou autoritou svojho mena schválil omyl, ktorý pripravil [cirkev] o jej pozemský ideál.“ Nemecký teológ Adolf Harnack potvrdil, že zavrhnutie viery v Milénium pripravilo prostý ľud o „náboženstvo, ktorému rozumeli“, a „staré náboženstvo a staré nádeje“ nahradilo „náboženstvom, ktorému nemohli rozumieť“. Dnešné prázdne kostoly v mnohých krajinách sú výstižným dôkazom toho, že ľudia potrebujú vieru a nádej, ktoré môžu pochopiť.

Biblický učenec George Beasley-Murray v knihe Highlights of the Book of Revelation (Vrcholné myšlienky z knihy Zjavenie) napísal: „Prevažne pre nesmierny vplyv Augustína na jednej strane a prijatie milenarizmu sektami na druhej strane ho katolíci a protestanti jednotne odmietajú. Na otázku, akú náhradnú nádej majú pre človeka v tomto svete, ich oficiálna odpoveď znie: Vôbec žiadnu. Svet bude pri advente Krista zničený, aby uvoľnil miesto večným nebesiam a peklu, v ktorých bude história zabudnutá... Cirkev stratila svoje posolstvo nádeje.“

Nádherná nádej z Apokalypsy je stále živá!

Jehovovi svedkovia sú však presvedčení, že nádherné sľuby vzhľadom na Milénium sa splnia. Francúzsky historik Jean Delumeau v interview vo francúzskom televíznom programe s námetom „Rok 2000 — strach z apokalypsy“ uviedol: „Jehovovi svedkovia skutočne zastávajú milenarizmus, pretože hovoria, že čoskoro... vstúpime — prirodzene, cez kataklizmy — do obdobia tisícročného šťastia.“

Presne to videl apoštol Ján vo videní a opísal to v knihe Apokalypsa, čiže Zjavenie. Ján napísal: „Videl som nové nebo a novú zem... Nato som počul silný hlas hovoriť z trónu: ‚Hľa, Boží stan je s ľudstvom a bude bývať s nimi a oni budú jeho ľudom. A sám Boh bude s nimi. A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.‘“ — Zjavenie 21:1, 3, 4.

Jehovovi svedkovia vykonávajú celosvetové biblické vzdelávacie dielo, ktoré umožňuje čo najväčšiemu počtu ľudí získať túto nádej. Budú veľmi radi, keď vám budú môcť pomôcť dozvedieť sa o nej viac.

[Obrázok na strane 6]

Papias tvrdil, že dostal náuku o Miléniu priamo od súčasníkov apoštolov

[Obrázok na strane 7]

Tertulián veril v Kristovo tisícročné panovanie

[Prameň ilustrácie]

© Cliché Bibliothèque Nationale de France, Paris

[Obrázok na strane 7]

„Tým, že [Augustín] zavrhol svoju počiatočnú vieru v tisícročné panstvo, spôsobil cirkvi nevypočítateľnú škodu“

[Obrázok na strane 8]

Môžeme túžobne očakávať rajskú zem, ktorú sľubuje Apokalypsa