Vrch Athos — „svätý vrch“?
PRE viac ako 220 miliónov členov ortodoxnej cirkvi je rozoklaný vrch Athos, jeden z mysov na severe Grécka, „najsvätejším vrchom v ortodoxnom kresťanskom svete“. Pre mnohých z nich je púť na „svätý vrch“ Athos veľkým snom. Čo je tento „svätý vrch“? Ako sa stal takým dôležitým? A je to „vrch“, ku ktorému musia bohabojní ľudia vzhliadať, aby dostali duchovné vedenie a mohli pestovať pravé uctievanie?
Výraz „svätý vrch“ sa skutočne v Biblii nachádza. Spája sa so svätým, čistým a vyvýšeným uctievaním pravého Boha, Jehovu. Vrch Sion v starovekom Jeruzaleme sa stal „svätým vrchom“, keď tam kráľ Dávid priniesol truhlu zmluvy. (Žalm 15:1; 43:3; 2. Samuelova 6:12, 17) Keď bol postavený Šalamúnov chrám na vrchu Mória, označenie „Sion“ sa začalo vzťahovať aj na chrámovú oblasť; a tak Sion zostal Božím „svätým vrchom“. (Žalm 2:6; Joel 3:17) Keďže Boží chrám bol v Jeruzaleme, niekedy bolo aj toto mesto nazývané Boží „svätý vrch“. — Izaiáš 66:20; Daniel 9:16, 20.
A čo dnes? Je vrch Athos — alebo nejaký iný vrch — „svätým vrchom“, kde musia ľudia chodiť, aby prijateľne uctievali Boha?
Kláštorný „svätý vrch“
Vrch Athos sa nachádza na východnom výbežku polostrova Chalkidiké na konci úzkeho pruhu pevniny, ktorý vybieha do Egejského mora východne od súčasného Solúna. Je to pôsobivý mramorový štít, ktorý strmo vystupuje z mora do výšky 2032 metrov.
Athos už dlho ľudia považujú za sväté miesto. V gréckej mytológii bol sídlom bohov predtým, ako sa ním stal vrch Olymp. V období po Konštantínovi Veľkom (4. storočie n. l.) sa Athos stal pre kresťanské cirkvi svätým miestom. Podľa jednej legendy išla „panna“ Mária spolu s evanjelistom Jánom na Cyprus navštíviť Lazara a následkom náhlej prudkej búrky sa ocitla na Athose. Tak na ňu zapôsobila krása tohto vrchu, že oň poprosila Ježiša. Preto sa Athos stal známym aj ako „Záhrada svätej Panny“. Do strednobyzantského obdobia sa celý skalnatý masív stal známym ako Svätá hora. Tento názov bol oficiálne prijatý a potvrdený v polovici 11. storočia výnosom cisára Konštantína IX. Monomacha.
Pretože je Athos drsný a izolovaný, je to práve také miesto, aké vyhovuje tým, ktorí chcú viesť asketický život. Počas stáročí priťahoval nábožných mužov z celého ortodoxného sveta — Grékov, Srbov, Rumunov, Bulharov, Rusov a ďalších —, ktorí tu vybudovali množstvo kláštorov s kostolmi a kláštornými komunitami. Asi 20 z nich stále existuje.
Vrch Athos dnes
Dnes je Athos autonómnou oblasťou, s chartou ratifikovanou v roku 1926. Po rokoch úpadku teraz vzrástol počet miestnych mníchov na viac ako 2000.
Každý kláštor má vlastnú sieť fariem, kaplniek a obydlí. Najvyššiu svätyňu pustovníkov je možné nájsť v osade Karoulia, ktorá sa nachádza na strmom útese na vrchole vrchu Athos. K zoskupeniu tamojších chatrčí sa dá dostať iba cez bludisko chodníčkov, schodov v skalách a reťazí. Na Athose mnísi stále dodržiavajú staroveké každodenné liturgické obrady, používajú byzantské meranie času (deň sa začína západom slnka) a juliánsky kalendár (o 13 dní pozadu v porovnaní s gregoriánskym).
Hoci toto náboženské miesto údajne vďačí za svoju „svätosť“ žene, už 1000 rokov vyhlasujú mnísi a pustovníci celý polostrov za neprístupný všetkým bytostiam ženského pohlavia — ľudským aj zvieracím — ako aj eunuchom a mužom bez brady. Nedávno bol zmiernený predpis, čo sa týka mužov bez brady a niektorých zvierat ženského pohlavia, no ženy majú stále prísne zakázaný vstup za hranicu 500 metrov od Athosu.
„Svätý vrch“ pre všetkých
Je Athos ten „svätý vrch“, kde by mali bohabojní kresťania ísť uctievať? Keď sa Ježiš rozprával so Samaritánkou, ktorá verila, že Boh má byť uctievaný na vrchu Gerizim, objasnil, že žiaden doslovný vrch už nemá byť určený ako miesto uctievania Boha. „Prichádza hodina, keď nebudete uctievať Otca ani na tomto vrchu [Gerizim], ani v Jeruzaleme,“ povedal Ježiš. Prečo? „Boh je Duch, a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať duchom a pravdou.“ — Ján 4:21, 24.
Keď prorok Izaiáš poukazoval na našu dobu, predpovedal, že symbolický „vrch domu Jehovovho“ bude „pevne založený nad vrcholkom vrchov“ a bude „vyzdvihnutý nad pahorky“ a ľudia zo všetkých národov budú k nemu obrazne prúdiť. — Izaiáš 2:2, 3.
Muži aj ženy, ktorí chcú mať schválený vzťah k Bohu, sú pozývaní, aby uctievali Jehovu „duchom a pravdou“. Milióny ľudí po celom svete nachádzajú cestu k ‚Jehovovmu vrchu‘. Aj oni prežívajú podobné pocity ako jedna grécka právnička, ktorá v súvislosti s Athosom povedala: „Pochybujem, že duchovnosť môže byť uzatvorená medzi múrmi alebo v kláštoroch.“ — Porovnaj Skutky 17:24.
[Rámček na strane 31]
Dlho skrývaný poklad je objavený
Počas stáročí zhromaždili athoskí mnísi cennú zbierku, ktorá obsahuje približne 15 000 manuskriptov, pričom niektoré sa údajne datujú do štvrtého storočia, a tým ju robia jednou z najvzácnejších zbierok sveta. Sú tu zvitky, kompletné zväzky i listy evanjelií, žalmov a piesní, okrem toho veľmi staré maľby, ikony, sochy a výrobky z kovu. Podľa odhadov je na vrchu Athos štvrtina gréckych manuskriptov celého sveta, hoci niektoré ešte len musia byť správne katalogizované. V roku 1997 mnísi prvýkrát sprístupnili niektoré zo svojich pokladov a umožnili, aby boli vystavené v Solúne.
[Prameň ilustrácie na strane 31]
Telis/Greek National Tourist Organization