Potrebujeme Jehovovu organizáciu
POČUL si už niekedy niekoho povedať: „Verím v Boha, ale nie v organizované náboženstvo“? Podobné názory často vyjadrujú ľudia, ktorí boli kedysi zanietenými návštevníkmi kostola, ale po čase zažili rozčarovanie, lebo ich náboženstvo nedokázalo uspokojiť ich duchovné potreby. Hoci mnohí sú sklamaní náboženskými organizáciami všeobecne, tvrdia, že i tak chcú uctievať Boha. Nazdávajú sa však, že je lepšie uctievať ho vlastným spôsobom, a nie v rámci nejakej cirkvi alebo inej organizácie.
Čo hovorí Biblia? Želá si Boh, aby kresťania patrili do nejakej organizácie?
Raní kresťania mali úžitok z toho, že boli organizovaní
Na Letnice roku 33 n. l. Jehova vylial svojho svätého ducha nie na niekoľko osamelých veriacich, ale na skupinu mužov a žien, ktorí sa zišli „na jednom mieste“, konkrétne v jednej hornej miestnosti v meste Jeruzalem. (Skutky 2:1) V tom čase vznikol kresťanský zbor, ktorý sa stal medzinárodnou organizáciou. Ako sa ukázalo, pre vtedajších učeníkov to bolo skutočným požehnaním. Prečo? Napríklad dostali dôležitú úlohu — kázať dobré posolstvo o Božom Kráľovstve nakoniec „po celej obývanej zemi“. (Matúš 24:14) V zbore sa mohli noví kresťania učiť od skúsených spoluveriacich, ako vykonávať kazateľské dielo.
Posolstvo o Kráľovstve sa čoskoro rozšírilo ďaleko za múry Jeruzalema. V období rokov 62 až 64 n. l. apoštol Peter napísal svoj prvý list kresťanom, ktorí boli „rozptýlení v Ponte, Galácii, Kappadokii, Ázii a Bitýnii“, teda v dnešnom Turecku. (1. Petra 1:1) Veriaci boli aj v Palestíne, Libanone, Sýrii, na Cypre, v Grécku, na Kréte a v Taliansku. Ako napísal Pavol Kolosanom okolo roku 60–61 n. l., dobré posolstvo „bolo zvestované v celom stvorení, ktoré je pod nebom“. — Kolosanom 1:23.
Ďalší prínos organizácie bol v tom, že kresťania sa mohli navzájom povzbudzovať. Kresťania, ktorí sa stretávali v rámci zboru, si mohli vypočuť podnetné prednášky, študovať spolu Sväté Písma, deliť sa o skúsenosti posilňujúce vieru a spolu sa modliť. (1. Korinťanom, 14. kapitola) A zrelí muži mohli ‚pásť Božie stádo‘. — 1. Petra 5:2.
Kresťania sa tiež ako členovia zboru mohli navzájom spoznať a jeden druhého si zamilovať. Spoločenstvo so zborom ich rozhodne nezaťažovalo, ale, naopak, budovalo ich a posilňovalo. — Skutky 2:42; 14:27; 1. Korinťanom 14:26; Kolosanom 4:15, 16.
Ďalší dôvod, prečo bol potrebný zjednotený celosvetový zbor, čiže organizácia, bol ten, že to malo podporovať jednotu. Kresťania sa učili ‚hovoriť súhlasne‘. (1. Korinťanom 1:10) To bolo veľmi dôležité. Členovia zboru mali rôzne vzdelanostné i spoločenské zázemie. Hovorili rôznymi jazykmi a očividne mali rozdielne osobnosti. (Skutky 2:1–11) Občas mali celkom rozdielne názory. No kresťania dostávali pomoc, aby riešili takéto nezhody v rámci zboru. — Skutky 15:1, 2; Filipanom 4:2, 3.
Závažné otázky, ktoré nevedeli vyriešiť miestni starší, boli predkladané zrelým cestujúcim dozorcom, akým bol napríklad Pavol. Dôležité náukové otázky boli zas postúpené ústrednému vedúcemu zboru, ktorý bol v Jeruzaleme. Tento vedúci zbor spočiatku tvorili apoštoli Ježiša Krista, ale neskôr k nemu patrili aj starší muži z jeruzalemského zboru. Každý zbor uznával autoritu vedúceho zboru a jeho zástupcov, ktorú dal týmto kresťanom Boh, aby organizovali službu, vymenúvali mužov do služobných postavení a rozhodovali o náukových otázkach. Keď vedúci zbor nejakú otázku vyriešil, zbory prijali jeho rozhodnutie a „zaradovali sa z povzbudenia“. — Skutky 15:1, 2, 28, 30, 31.
Áno, v prvom storočí Jehova používal organizáciu. Ale ako je to dnes?
Aj dnes potrebujeme organizáciu
Tak ako kresťania v prvom storočí, aj Jehovovi svedkovia dnes berú vážne poverenie kázať dobré posolstvo o Kráľovstve. Jeden spôsob, ako vykonávajú túto prácu, je rozširovanie Biblií a pomôcok na štúdium Biblie. To si však vyžaduje organizáciu.
Kresťanské publikácie treba starostlivo pripraviť, skontrolovať ich presnosť, vytlačiť a potom odoslať do zborov. Jednotliví kresťania zas musia prinášať túto literatúru tým, ktorí ju chcú čítať. Posolstvo o Kráľovstve sa takýmto spôsobom dostalo k miliónom ľudí. Zvestovatelia dobrého posolstva sa snažia vykonávať túto kazateľskú činnosť usporiadane, aby sa zabránilo tomu, že by nejaká časť územia bola prepracúvaná príliš často, kým iné časti by boli zanedbávané. Toto všetko si vyžaduje organizáciu.
Keďže „Boh nie je predpojatý“, Biblie a biblickú literatúru treba prekladať. (Skutky 10:34) Tento časopis je v súčasnosti dostupný v 132 jazykoch a jeho sesterský časopis Prebuďte sa! vychádza v 83 jazykoch. Na to sú potrebné dobre organizované prekladateľské tímy po celom svete.
Členovia zboru dostávajú povzbudenie, keď navštevujú kresťanské zhromaždenia a zjazdy. Tam počúvajú podnetné biblické prednášky, spoločne študujú Písma, odovzdávajú si povzbudzujúce skúsenosti a spoločne sa modlia. A tak ako ich bratia v prvom storočí, aj oni sa tešia z návštev láskyplných cestujúcich dozorcov, ktoré posilňujú ich vieru. Preto kresťania dnes tvoria ‚jedno stádo jedného pastiera‘. — Ján 10:16.
Jehovovi svedkovia, samozrejme, nie sú dokonalí, tak ako neboli dokonalí ani kresťania v prvom storočí. No snažia sa spolupracovať v jednote. Vďaka tomu sa dielo kázania o Kráľovstve vykonáva po celej zemi. — Skutky 15:36–40; Efezanom 4:13.
[Obrázok na strane 31]
Kresťania dnes tvoria ‚jedno stádo jedného pastiera‘