Čo objavili archeológovia v Jezreeli?

MIESTO, kde sa rozkladalo staroveké mesto Jezreel, bolo celé stáročia opustené. V biblickej histórii malo istý čas významné postavenie. Dnes už nemá svoju niekdajšiu slávu, je pokryté nánosom zeminy a zostala z neho už len vyvýšenina, čiže tell. V nedávnych rokoch začali pozostatky Jezreela skúmať archeológovia. Čo tieto ruiny odhaľujú o biblických správach?

Jezreel v Biblii

Jezreel ležal vo východnej časti údolia Jezreel v jednej z najúrodnejších oblastí starovekej izraelskej krajiny. Oproti, smerom na sever, leží pahorok Móre, kde táborili Madianci, keď sa pripravovali na útok proti sudcovi Gedeonovi a jeho vojsku. Trocha ďalej smerom na východ na úpätí vrchu Gilboa sa nachádza prameň Charod. Práve tam Jehova znížil počet Gedeonovej niekoľkotisícovej armády len na 300 mužov, aby ukázal, že je schopný oslobodiť svoj ľud aj bez mohutnej vojenskej sily. (Sudcovia 7:1–25; Zechariáš 4:6) Na neďalekom vrchu Gilboa Filištínci porazili Saula, prvého izraelského kráľa. Došlo k tomu v dramatickej bitke, počas ktorej bol zabitý Jonatán a ďalší dvaja Saulovi synovia, a sám Saul spáchal samovraždu. — 1. Samuelova 31:1–5.

Biblické zmienky o starovekom meste Jezreel uvádzajú nápadné protiklady. Hovoria o zneužívaní moci a odpadlíctve izraelských panovníkov, ako aj o vernosti a horlivosti Jehovových služobníkov. Práve v Jezreeli si kráľ Achab — panovník severného desaťkmeňového izraelského kráľovstva v druhej polovici desiateho storočia pred n. l. — postavil kráľovské sídlo, hoci oficiálnym hlavným mestom bola Samária. (1. Kráľov 21:1) Práve z Jezreela sa Achabova cudzozemská manželka Jezábel vyhrážala smrťou Jehovovmu prorokovi Eliášovi. Bola nahnevaná, lebo Eliáš po skúške pravého Božstva, ktorú urobil na vrchu Karmel, nebojácne popravil Baalových prorokov. — 1. Kráľov 18:36–19:2.

Potom bol v Jezreeli spáchaný zločin. Bol zavraždený Jezreelčan Nábot. Kráľ Achab žiadostivo zatúžil po Nábotovej vinici. Keď kráľ o túto pôdu požiadal, Nábot lojálne odpovedal: „Z Jehovovho stanoviska je pre mňa nemysliteľné, aby som ti dal dedičné vlastníctvo svojich predkov.“ Táto zásadová odpoveď sa Achabovi vôbec nepáčila. Kráľovná Jezábel videla, že kráľ je namrzený, preto zinscenovala súdny proces, v ktorom bol Nábot obvinený z rúhania. Nevinný Nábot bol uznaný za vinného a bol ukameňovaný a kráľ si privlastnil jeho vinicu. — 1. Kráľov 21:1–16.

Pre tento zlý skutok Eliáš prorokoval: „Psy budú žrať Jezábel na kuse jezreelskej zeme.“ Tento prorok ďalej vyhlásil: „Toho, kto z Achabových zomrie v meste, zožerú psy... Bez výnimky, nikto nebol ako Achab, ktorý sa zapredal, aby robil to, čo bolo zlé v Jehovových očiach, ktorého nabádala jeho manželka Jezábel.“ No keďže sa Achab pokoril, keď Eliáš vyslovil Jehovov rozsudok, Jehova vyhlásil, že tento trest nepríde za Achabovho života. (1. Kráľov 21:23–29) Biblická správa ďalej hovorí, že za dní Eliášovho nástupcu Elizea bol za izraelského kráľa pomazaný Jehu. Keď Jehu prišiel na koňoch do Jezreela, prikázal, aby bola Jezábel vyhodená z okna svojho paláca, a nato ju udupali kone. Neskôr sa zistilo, že psy živiace sa zdochlinami nechali len jej lebku, chodidlá a dlane rúk. (2. Kráľov 9:30–37) Posledná biblická udalosť, ktorá sa priamo viaže k Jezreelu, nasleduje po poprave 70 Achabových synov. Jehu navŕšil ich hlavy na dve veľké kopy pri jezreelskej mestskej bráne a potom zrazil ostatných popredných mužov a kňazov spojených s Achabovou odpadlíckou vládou. — 2. Kráľov 10:6–11.

Čo zistili archeológovia?

V roku 1990 sa začali vykopávky na mieste Jezreela. Bol to spoločný projekt Archeologického inštitútu Univerzity v Tel Avive (zastúpeného Davidom Ussishkinom) a Britského inštitútu archeológie v Jeruzaleme (zastúpeného Johnom Woodheadom). Na tomto nálezisku pracovalo po sedem sezón (každá sezóna trvala šesť týždňov) v rokoch 1990–96 osemdesiat až sto dobrovoľníkov.

Moderný postup v archeológii je taký, že sa individuálne skúmajú doklady priamo na mieste, bez ohľadu na vopred vytvorené predstavy a teórie. Pre archeológa, ktorý skúma biblické krajiny, teda nie je v tejto veci konečnou autoritou biblická správa. Musia sa vziať do úvahy a starostlivo vyhodnotiť všetky ostatné zdroje a hmotné doklady. No ako hovorí John Woodhead, o Jezreeli nejestvuje okrem zmienok v niekoľkých kapitolách Biblie žiaden staroveký písomný doklad. A tak je potrebné, aby biblické správy a biblická chronológia boli súčasťou celého výskumu. Čo odhalilo úsilie archeológov?

Pri odkrývaní opevnenia a keramiky bolo od začiatku zrejmé, že tieto ruiny sa datujú do takzvanej železnej doby, čo ich umiestňuje presne do obdobia biblického Jezreela. Ako však vykopávky pokračovali, priniesli viacero prekvapení. Prvým bola veľkosť tohto sídla a jeho masívne opevnenie. Archeológovia očakávali sídlo s opevnením, ktoré by sa dalo porovnať s opevnením starovekej Samárie, hlavného mesta izraelského kráľovstva. No ako práce postupovali, ukázalo sa, že Jezreel bol oveľa väčší. Jeho hradby ohraničovali plochu s rozmermi asi 300 krát 150 metrov a celková rozloha mesta vnútri jeho hradieb bola viac než trikrát väčšia ako rozloha ktoréhokoľvek iného mesta z toho obdobia, ktoré bolo v Izraeli objavené. Mesto bolo obklopené suchou priekopou, ktorá od opevnenia klesala do hĺbky 11 metrov. V biblických časoch bola podľa profesora Ussishkina takáto priekopa niečím neobvyklým. Povedal: „Až do čias križiakov nič podobné v Izraeli nenachádzame.“

Ďalšou neobvyklou vecou bolo, že v centre mesta chýbali rozsiahle stavby. Veľké množstvo červenohnedej pôdy nanosenej dnu počas výstavby mesta bolo použité na vytvorenie vyvýšených rovných plôch — akéhosi veľkého vyvýšeného pódia, čiže plošiny — vnútri ohrady. V správe Second Preliminary Report (Druhá predbežná správa) o vykopávkach v Tel Jezreeli sa uvádza, že toto nápadné pódium by mohlo byť dôkazom, že Jezreel bol viac než len kráľovské sídlo. Hovorí sa tam: „Radi by sme poukázali na možnosť, že Jezreel bol centrálnou vojenskou základňou izraelskej kráľovskej armády v čase, keď vládol kráľ Omri a jeho potomkovia... kde malo svoje miesto a bolo cvičené vozatajstvo a jazdectvo.“ Na základe veľkosti tohto vyvýšeného pódia, ako aj samotnej ohrady sa Woodhead domnieva, že to mohol byť istý druh prehliadkovej plochy na predvádzanie vojenskej moci najväčšieho vozového vojska Blízkeho východu tej doby.

Pre archeológov sú zvlášť zaujímavým prvkom odkryté pozostatky mestskej brány. Odhaľujú vchod, ktorý tvorila brána najmenej so štyrmi strážnicami. Z nálezov však nie je možné vyvodiť definitívny záver, lebo mnoho kameňov bolo z tohto miesta počas stáročí ukradnutých. Woodhead je toho názoru, že tieto pozostatky poukazujú na bránu so šiestimi strážnicami, ktorá mala podobné rozmery ako brány nájdené v Megidde, Chácore a Gezeri.a

Archeologické nálezy naznačujú, že vzhľadom na ideálnu polohu, akú malo toto mesto z vojenského aj geografického hľadiska, existovalo prekvapujúco krátko. Woodhead zdôrazňuje, že ako veľké opevnené mesto existoval Jezreel len určité časové obdobie — fungoval len niekoľko desaťročí. To ostro kontrastuje s inými kľúčovými biblickými sídlami v Izraeli, napríklad s Megiddom, Chácorom a hlavným mestom Samáriou, ktoré boli opätovne vystavané, rozširované a obývané počas viacerých období. Prečo sa toto ideálne miesto prestalo používať tak skoro? Woodhead sa domnieva, že Achab a jeho dynastia mrhaním štátnymi prostriedkami takmer spôsobili zrútenie ekonomiky. Bolo to zjavné z nadmernej veľkosti a opevnenia Jezreela. Nová vláda, na čele ktorej stál Jehu, sa pravdepodobne chcela od spomienky na Achaba dištancovať, a preto mesto opustila.

Všetky doterajšie archeologické nálezy potvrdzujú, že pre svoju polohu bol Jezreel v železnej dobe dôležitým strediskom Izraelitov. Jeho veľkosť a opevnenie sa zhodujú s opisom v Biblii, kde je mesto Jezreel opísané ako významné kráľovské sídlo Achaba a Jezábel. Známky krátkodobého osídlenia v tomto období zodpovedajú biblickej správe o tomto meste: Počas Achabovej vlády mesto rýchlo získalo na význame, a potom sa na Jehovov príkaz očividne dostalo do nemilosti, keď Jehu „zrážal... všetkých, ktorí zostali z Achabovho domu v Jezreeli, a všetkých jeho významných mužov a jeho známych a jeho kňazov, až kým mu nezostal žiaden prežijúci“. — 2. Kráľov 10:11.

Chronológia Jezreela

„V archeológii je veľmi ťažké získať nejaký presný oporný bod na datovanie,“ priznáva John Woodhead. Preto keď archeológovia posudzujú výsledky siedmich rokov vykopávok, porovnávajú ich s nálezmi z iných archeologických lokalít. To viedlo k prehodnoteniu niektorých záverov a k debatám. Prečo? Lebo už od vykopávok izraelského archeológa Yigaela Yadina v Megidde v šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia mnohí archeológovia považovali za potvrdené, že Yadin objavil opevnenia a mestské brány datované do obdobia kráľa Šalamúna. Nálezy opevnenia, keramiky a brán v Jezreeli teraz vedú niektorých k tomu, že tieto závery spochybňujú.

Napríklad keramika nájdená v Jezreeli je totožná s keramikou z tej vrstvy v Megidde, ktorú Yadin priradil k obdobiu Šalamúnovej vlády. Konštrukcia a rozmery brán týchto dvoch miest sú podobné, ak nie identické. Woodhead hovorí: „Všetky doklady buď umiestňujú jezreelské nálezisko do obdobia Šalamúna, alebo posúvajú datovanie týchto prvkov na ostatných náleziskách [Megiddo a Chácor] do Achabovho obdobia.“ Keďže Biblia jasne priraďuje jezreelské sídlo k Achabovmu obdobiu, Woodhead považuje za rozumnejšie prijať myšlienku, že tieto vrstvy poukazujú na obdobie Achabovej vlády. David Ussishkin súhlasne dodáva: „Biblia hovorí, že Šalamún postavil Megiddo — nehovorí, že postavil práve tie brány.“

Možno spoznať históriu Jezreela?

Spochybňujú tieto archeologické nálezy a následné debaty biblickú správu o Jezreeli či o Šalamúnovi? Archeologické polemiky majú v skutočnosti len malú priamu súvislosť s biblickou správou. Archeológia skúma históriu na inom základe, než na akom je postavené rozprávanie Biblie. Kladie si iné otázky a kladie dôraz na iné veci. Bádateľa Biblie a archeológa by bolo možné prirovnať k cestovateľom, ktorí putujú zhruba rovnobežnými trasami. Jeden sa vezie po ceste a druhý kráča po chodníku. To, na čo sa zameriavajú a čo ich zaujíma, sa líši. Napriek tomu to, čo vidia, sa často skôr dopĺňa, než by si to odporovalo. Porovnaním dojmov týchto dvoch cestovateľov možno dospieť k mimoriadne zaujímavému hlbšiemu pochopeniu vecí.

Biblia obsahuje písomný záznam o udalostiach a ľuďoch staroveku; archeológia sa pokúša obnoviť informácie o týchto udalostiach a ľuďoch skúmaním všetkých stôp, ktoré zostali v zemi a dajú sa nájsť. Tieto pozostatky sú však zvyčajne veľmi neúplné a možno ich rôzne vykladať. Z tohto hľadiska Amihai Mazar vo svojej knihe Archaelogy of the Land of the Bible—10,000–586 B.C.E. (Archeológia biblickej krajiny — 10 000 až 586 pred n. l.) uvádza: „Archeologická práca v teréne... je do veľkej miery tak umenie, ako aj kombinácia poznatkov a odbornosti. Úspech nemôže zaručiť žiaden pevný metodický postup a vedúci vykopávok musia byť pružní a tvorivo myslieť. Povaha, talent a zdravý rozum archeológa sú nemenej dôležité ako jeho školenie a prostriedky, ktoré má k dispozícii.“

Archeológia potvrdila existenciu významného kráľovského sídla a vojenského centra v Jezreeli, centra, ktoré existovalo prekvapujúco krátko v historickom období, ktoré sa zhoduje s obdobím Achabovej vlády — presne tak, ako hovorí Biblia. V tejto súvislosti vzniklo mnoho ďalších zaujímavých otázok, ktoré budú archeológovia skúmať azda ešte celé roky. Jednako, stránky Božieho Slova, Biblie, k nám ďalej hovoria jasne a podávajú nám celú históriu tak, ako to archeológovia nikdy nedokážu.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 26]

Archeologické vykopávky v Jezreeli

[Obrázok na strane 28]

Kanaanska modla nájdená v Jezreeli