Otázky čitateľov

Izaiášova 53. kapitola obsahuje známe mesiášske proroctvo. Verš 10 hovorí: „Sám Jehova našiel potešenie v tom, že ho drvil; spôsobil mu chorobu.“ Čo to znamená?

Nie je ťažké pochopiť, prečo v súvislosti s Izaiášom 53:10 môže vzniknúť otázka. Praví kresťania si nemyslia, že by náš súcitný a nežný Boh našiel potešenie v tom, aby niekoho drvil alebo mu spôsobil chorobu. Biblia nám dáva podklad pre dôveru, že Boh nemá potešenie v trápení nevinných. (5. Mojžišova 32:4; Jeremiáš 7:30, 31) V priebehu storočí Jehova mohol niekedy pripustiť utrpenie z dôvodov, ktoré sú v súlade s jeho múdrosťou a láskou. Ale určite nespôsobil, aby jeho milovaný Syn Ježiš trpel. Čo teda vyjadruje táto pasáž?

Význam týchto slov ľahšie pochopíme, ak vezmeme do úvahy celý verš a všimneme si, že slovo „potešenie“ sa tu vyskytuje dvakrát. Izaiáš 53:10 znie: „Sám Jehova našiel potešenie v tom, že ho drvil; spôsobil mu chorobu. Ak položíš jeho dušu ako obeť za vinu, uvidí svoje potomstvo, predĺži svoje dni, a to, čo je Jehovovým potešením, sa v jeho ruke podarí.“

Celkové posolstvo Biblie naznačuje, že ‚Jehovovo potešenie‘ spomenuté na konci verša sa sústreďuje na vykonanie jeho predsavzatia prostredníctvom Kráľovstva. Keď Jehova svoje predsavzatie uskutoční, bude tým obhájená jeho zvrchovanosť a bude tým umožnené, aby boli poslušní ľudia zbavení dedičného hriechu — i my našich hriechov. (1. Paralipomenon 29:11; Žalm 83:18; Skutky 4:24; Hebrejom 2:14, 15; 1. Jána 3:8) Kľúčom k tomu všetkému je to, že Boží Syn sa musel stať človekom a poskytnúť výkupnú obeť. Ako vieme, Ježiš v tom čase veľa vytrpel. Biblia hovorí, že sa „naučil... poslušnosti z toho, čo vytrpel“. Teda Ježiš mal úžitok z tohto utrpenia. — Hebrejom 5:7–9.

Ježiš vopred vedel, že so vznešenou úlohou, ktorú prijal, budú spojené aj určité muky. To je zrejmé z jeho slov v Jánovi 12:23, 24, kde čítame: „Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. Pravdivo, pravdivo vám hovorím: Ak nepadne pšeničné zrno do zeme a nezomrie, zostáva iba jedno, ale ak zomrie, potom prinesie veľkú úrodu.“ Áno, Ježiš vedel, že si bude musieť zachovať rýdzosť až po mučivú smrť. Správa pokračuje: „‚Moja duša je teraz znepokojená, a čo mám povedať? Otče, zachráň ma od tejto hodiny. Veď preto som prišiel k tejto hodine. Otče, osláv svoje meno.‘ Vtedy vyšiel hlas z neba: ‚Oslávil som a opäť oslávim.‘“ — Ján 12:27, 28; Matúš 26:38, 39.

Práve v tomto kontexte môžeme porozumieť Izaiášovi 53:10. Jehova dobre vedel, že k skúsenosti jeho Syna bude patriť aj to, že bude v určitom zmysle drvený. No Jehova v tom, čo Ježiš musel zažiť, našiel potešenie preto, lebo mal na mysli slávne a ďalekosiahle dobré výsledky. V tomto zmysle Jehova „našiel potešenie v tom, že [Mesiáša] drvil“, čiže v tom, že bol drvený. A aj Ježiš našiel potešenie v tom, čo mohol dosiahnuť a čo dosiahol. Tak ako na záver uvádza Izaiáš 53:10, ‚to, čo je Jehovovým potešením, sa v jeho ruke naozaj podarilo‘.