Dlhé hľadanie bolo odmenené

„JEHOVA? Kto je Jehova?“ Osemročná Silvia videla toto meno v arménskej Biblii, rodinnom poklade, ktorý jej ukázalo iné dievčatko. Vypytovala sa ľudí vo svojom okolí, ale nik v Jerevane (Arménsko), kde bývala, jej nevedel povedať, kto je Jehova — ani jej rodičia, ani učitelia a dokonca ani duchovní miestnej cirkvi.

Silvia vyrástla, skončila školu a zamestnala sa, ale stále nevedela, kto je Jehova. Ako mladá dospelá musela z Arménska utiecť a po nejakom čase sa ocitla v Poľsku, kde bývala v malej izbe spolu s ďalšími utečencami. Jedna z jej spolubývajúcich mávala pravidelné návštevy. „Kto ťa to navštevuje?“ opýtala sa Silvia. „To sú Jehovovi svedkovia, chodia ma učiť Bibliu,“ znela odpoveď.

Keď Silvia počula meno Jehova, srdce jej poskočilo od radosti. Konečne sa mohla začať dozvedať, kto je Jehova a akým je milujúcim Bohom. Zakrátko však musela Poľsko opustiť. Snažila sa získať azyl na druhej strane Baltského mora, v Dánsku. Mala so sebou len niekoľko vecí, ale bola medzi nimi aj biblická literatúra vydaná Jehovovými svedkami. Na zadnej strane jednej z publikácií našla Silvia zoznam adries odbočiek spoločnosti Watch Tower. To patrilo k tomu najdôležitejšiemu, čo mala — bolo to jej životne dôležité spojenie s Jehovom!

V Dánsku sa Silvia dostala do utečeneckého tábora a ihneď začala hľadať Jehovových svedkov. Zo zoznamu adries sa dozvedela, že odbočka spoločnosti Watch Tower v Dánsku je v meste Holbæk. Ale kde to je? Silviu premiestnili do iného tábora a cestou tam prechádzal vlak cez Holbæk! Srdce jej opäť poskočilo od radosti.

Krátko nato v jeden slnečný deň nastúpila na vlak späť do Holbæku a zo stanice išla do odbočky. Spomína si: „Keď som vošla do záhrady, sadla som si na lavičku a povedala som si: ‚Toto je raj!‘“ V odbočke ju vrúcne privítali a konečne dosiahla, že sa biblické štúdium viedlo aj s ňou osobne.

Ale potom ju niekoľkokrát premiestnili. V každom ďalšom utečeneckom tábore musela Silvia vyhľadať Jehovových svedkov a znova a znova začínať biblické štúdium. No i tak sa po dvoch rokoch naučila dosť na to, aby mohla oddať svoj život Jehovovi. Bola pokrstená a krátko nato vstúpila do služby celým časom. V roku 1998 jej dánske úrady udelili azyl.

Silvia má teraz 26 rokov a slúži na mieste, ktoré jej pripomínalo raj, v odbočke Jehovových svedkov v Dánsku. „Čo k tomu povedať?“ hovorí dnes. „Hľadala som Jehovu už ako dievčatko. Teraz som ho našla. Snívala som o tom, že mu budem celý život slúžiť, a teraz som v Bételi. Modlím sa o to, aby bol Bétel mojím domovom po celé budúce roky!“